Deutsche Lufthansa AG[1], bežne známa ako Lufthansa, je nemecký národný letecký dopravca. Meno spoločnosti je odvodené z nemeckých slov Luft (vzduch) a hansa (hanza). Je najväčšou nemeckou leteckou spoločnosťou a jednou z najväčších korporácií v leteckej doprave na svete. Obsluhuje vyše 200 destinácií v Európe, Ázii, Afrike a Amerike. Sídlom Lufthansy je Kolín nad Rýnom, pričom hlavné operačné základne má na letiskách vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove. Lufthansa je zakladajúcim členom Star Alliance, najväčšej leteckej aliancie.
 | ||||
| ||||
| Založená | 6. januára 1926 (ako Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft) 6. januára 1953 (ako Aktiengesellschaft für Luftverkehrsbedarf (Luftag)) | |||
|---|---|---|---|---|
| Začiatok činnosti | 1. apríla 1955 | |||
| Hlavné letiská | ||||
| Vernostný program | Miles & More | |||
| Salónik |
| |||
| Aliancia | Star Alliance | |||
| Veľkosť flotily | 277 | |||
| Destinácie | 220 | |||
| Slogan | angl. Say yes to the world Povedzte áno svetu angl. Nonstop You Nonstop Vy | |||
| Sídlo | Kolín nad Rýnom, Nemecko | |||
| Vedenie | Carsten Spohr (predseda a CEO) | |||
| Počet zamestnancov | 107 643 (v roku 2021) | |||
| Webová stránka | www.lufthansa.com | |||
Podľa agentúry Skytrax ide od roku 2017 o päťhviezdičkovú leteckú spoločnosť. V logu má táto spoločnosť už od roku 1929 žeriava, pričom tento ohrozený druh vtáctva Lufthansa v Nemecku podporuje.
História
1926 – 1952
Pôvodná Lufthansa vznikla ako Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft dňa 6. januára 1926 v Berlíne spojením dvoch nemeckých dominantných dopravcov Deutsche Aero Lloyd a Junkers Luftverkehr. Dnešná Deutsche Lufthansa AG však právnym nástupcom Deutsche Luft Hansa AG nie je. Slovo „hansa“ v názve síce odkazuje k slobodnému a voľnému obchodu, ale spoločnosť bola vládou kontrolovaný monopol. Z materských spoločností boli okrem iného prevzaté aj logo jastraba – z Aero Lloyd (ktoré ho získalo v roku 1923 prevzatím spoločnosti Deutsche Luft-Reederei), firemnú žltú a modrú farbu dodal Junkers.
Spoločnosť mala hlavnú základňu na letisku Berlín-Tempelhof, odkiaľ 6. apríla 1926 vzlietol prvý pravidelný let na trase Halle – Erfurt – Stuttgart – Zürich. Tento let sa tak stal aj prvým medzinárodným letom. V lete 1926 už spoločnosť obsluhovala 57 domácich a 15 medzinárodných letísk. Prvým riaditeľom spoločnosti bol Erhard Milch, od roku 1933 priamy podriadený Hermanna Göringa a v roku 1947 odsúdený na doživotie za vojnové zločiny. Na jeseň 1928 podnikla spoločnosť lietadlom Junkers W 33 let Berlín – Tokio. Vznikajú prvé Joint venture, v roku 1927 Syndicato Condor v Brazílii, v roku 1930 Eurasia Corporation v Číne.
Jednoslovný názov Lufthansa bol po prvýkrát použitý v roku 1933. S rastúcim vplyvom NSDAP na dianie v Nemecku sa v nasledujúcich rokoch zvyšovala aj jej kontrola nad Lufthansou. Priekopnícke cesty a nové pravidelné spojenia (Buenos Aires, Káhira, Bagdad, Teherán, New York) sa tak stali nielen nástrojom obchodu a diplomacie, ale aj propagandy. V roku 1934 nastupujú do služby Junkers Ju 52/3m a Heinkel He 70, vďaka čomu sa značne skrátil čas trvania letov. V septembri toho istého roku bol prepravený miliónty cestujúci. V roku 1935 začína Lufthansa používať prvé ne-nemecké lietadlá: 2 kusy Boeingu 247 a jeden Douglas DC-2. Expanzia diaľkových liniek si vyžiadala potrebu vhodného stroja, čo splnil od roku 1938 dodávaný Focke-Wulf Fw 200, ktorý umožnil ako prvé lietadlo ťažšie ako vzduch priamy let Berlín – New York. Prvý let, 10. augusta 1938, túto trasu preletel za 24 hodín a 56 minút.
Dňa 25. augusta 1939 Adolf Hitler spúšťa operáciu Fall Weiss – inváziu do Poľska, ktorá však bola ešte v ten večer odvolaná. Napriek tomu však bola od 26. augusta 1939 pravidelná osobná doprava Lufthansy dočasne zastavená. Takmer kompletný personál a flotila prešli pod velenie Luftwaffe. Dňa 30. augusta 1939 bola zastavená všetka civilná letecká doprava v Nemecku a 1. septembra 1939 o 04:40 ráno začala druhá svetová vojna. Už 21. septembra 1939 je vykonaný prvý civilný let, a to po trase Berlín – Gdansk – Königsberg, od októbra 1939 nasledovaný ďalšími. Hoci bola letecká prevádzka obnovená, pokračujúca vojna prinášala príznaky úpadku. Bežní cestujúci prakticky neexistovali, lietadlá sa prestavovali na vojenské transportné, postupujúci spojenci zužovali možné operačné pole pôsobnosti. Dňa 22. apríla 1945 vykonal Junkers Ju 52 Lufthansy let Berlín – Warnemünde, čo bol tiež posledný let tejto spoločnosti. Dňa 8. mája 1945 nadobudla platnosť bezpodmienečná kapitulácia nemeckých ozbrojených síl, ktorá v sebe zahŕňala zákaz letov nad Nemeckom nemeckým spoločnostiam. Všetky lietadlá boli zadržané a Deutsche Lufthansa AG rozpustená. Z právneho hľadiska bol zostávajúci majetok spoločnosti zlikvidovaný k 1. januáru 1951.
Prvé oficiálne diskusie ohľadom obnovenia leteckej dopravy v povojnovom Nemecku začali v roku 1951. Hans Bongers, ktorý v Lufthanse pracoval od roku 1926, založil v Kolíne nad Rýnom „Kanceláriu Bongers“, kde sa zhromažďovali dokumenty a posudzovali možnosti vytvorenia novej leteckej spoločnosti. Dňa 26. júna 1952 nemecká federálna vláda rozhodla o založení spoločnosti pre pravidelnú leteckú dopravu. O tri mesiace neskôr, 26. septembra 1952, sa vláda rozhodla podporiť novú spoločnosť čiastkou 6 miliónov nemeckých mariek a konštatovala, že všetky prípravy pre vznik novej leteckej spoločnosti boli dokončené.
1953 – 1970
Meno novej leteckej spoločnosti založenej 6. januára 1953 bolo Aktiengesellschaft für Luftverkehrsbedarf (Luftag). V auguste boli objednané prvé lietadlá, 4 kusy Lockheed L-1049G Super Constellation. O rok neskôr, 6. augusta 1954, navyšuje spoločnosť základné imanie na 50 miliónov nemeckých mariek a mení svoje meno na Deutsche Lufthansa Aktiengesellschaft s jasným odkazom na pôvodnú Deutsche Lufthansa AG, ktorej ochranné známky sú 17. septembra 1954 zakúpené za 30 000 nemeckých mariek. Rýchlejšie ako lietadlá Lockheed boli zakúpené a dodané stroje Convair CV-340, a tak 1. apríla 1955 sa mohol uskutočniť inauguračný let na trase Hamburg – Mníchov. Všetko samozrejme prebiehalo pod dohľadom a s povolením okupačnej správy, ktorá skončila 5. mája 1955.
Už 8. júna 1955 letel prvý Super Constellation (s pilotmi amerických TWA) na trase Hamburg – Düsseldorf – Shannon – New York. Základňa spoločnosti (hub) bola na letisku Hamburg-Fuhlsbüttel, v roku 1955 sa Lufthansa taktiež stáva členom IATA. Dňa 1. mája 1955 bola založená v NDR letecká spoločnosť Deutsche Lufthansa (DDR), ktorej meno vyvolalo v NSR nevôľu. Dňa 18. septembra 1958 vznikol v NDR nový dopravca Interflug, pričom Deutsche Lufthansa (DDR) bola zlikvidovaná až v roku 1963 na základe súdneho sporu. Lufthansa mala aj ako dôsledok konfliktu zakázané lety do Západného Berlína, a to až do pádu komunistického režimu. Od marca 1956 lietajú do USA už úplne nemecké posádky a s rastom počtu lietadiel vo flotile pribúdajú aj nové destinácie: Chicago, Montreal, Buenos Aires, Rio de Janeiro, São Paulo, Bagdad, Bejrút, Istanbul a Teherán. V roku 1957 prichádza do flotily Lockheed L-1649 Starliner, ktorý umožňuje lietať let Frankfurt – New York bez medzipristátia. Sieť destinácií sa ďalej rozširuje, napríklad o Brusel, Kalkatu a Karáči.
Jeden z míľnikov spoločnosti nastal 2. marca 1960, kedy v Hamburgu pristálo prvé prúdové dopravné lietadlo, Boeing 707-430 s imatrikulačnou značkou D-ABOB (prvé 4 kusy z celkom 23 boli objednané 23. januára 1957). Do komerčnej prevádzky bol Boeing 707 uvedený 17. marca 1960 na linke Hamburg – Frankfurt – New York. Úsek cez Atlantik trval 9 hodín a 15 minút, predtým lety s Lockheedom L-1649 trvali 18 hodín a 20 minút. Nástup Boeingu 707 priniesol aj priamu linku Frankfurt – Chicago, nové destinácie (Dahrán, Hongkong, Santiago, San Francisco, Tokio) a definitívny presun hlavnej základne do Frankfurtu nad Mohanom. Na palubách Boeingu 707 sa tiež objavil produkt Senator First class. Maximálne 24 cestujúcich v luxusných sedačkách bolo individuálne obsluhovaných palubným personálom vrátane kuchára, cestujúci mali k dispozícii bar, kde sa čapovalo pivo. Vtedy sa tiež zrodila tradícia, ktorá pretrvala dodnes – každý cestujúci v prvej triede Lufthansy dostane na palube červenú ružu. Dňa 20. mája 1961 dopĺňa flotilu Boeing 720, variant Boeingu 707 pre krátke a stredné trate. O rok neskôr sú zavedené ďalšie dve diaľkové linky. Johannesburg s medzipristátiami v Chartúme, Nairobi a Lagose. Dňa 1. apríla 1963 Lufthansa slávnostne otvára na trase Frankfurt – Hamburg nízkonákladovú kyvadlovú dopravu, tzv. „Luftbus“. Lietalo sa v pravidelných intervaloch lietadlami Super Constellation, letenky sa predávali priamo na palube bez možnosti rezervácie miest, nepodávalo sa žiadne občerstvenie. Očakávania však neboli celkovo naplnené a projekt bol v roku 1966 ukončený.
.jpg)
Dňa 16. apríla 1964 začali svoju dlhoročnú službu u Lufthansy (ako u prvého dopravcu v Európe) Boeingy 727-030 „Europa Jet“, ďalší zásadný typ vo flotile. Najprv mali byť náhradou za Boeing 720, ktorý sa prevádzkovo neosvedčil (pravidelne lietalo len 6 kusov, posledný bol odpredaný v roku 1966). Boeing 727 svojimi parametrami viac ako vyhovoval, nasledovali tak ďalšie objednávky. Posledný kus, D-ABKT (po svojom vyradení v roku 1992 bol predaný do Česko-Slovenska firme Air Terrex, kde lietal s imatrikulačnou značkou OK-JGY) bol dodaný 19. januára 1979. Celkovo ich u Lufthansy lietalo 57, na pravidelných linkách slúžili až do 4. októbra 1992 a absolvovali vyše milión letov bez jedinej nehody s následkom zranenia alebo úmrtia cestujúcich alebo posádky. Rovnako v roku 1964 sa začalo lietať do Tokia polárnou trasou cez Hamburg, Kodaň a Anchorage.
.jpg)
Dňa 8. mája 1964 spustil Boeing práce na štúdii nového menšieho lietadla ako odozvu na typ DC-9 konkurenčných McDonnell Douglas, ktorého vývoj začal o dva roky skôr. Z tohto dôvodu navštívila už v júli 1964 na konzultácie nad novým typom Lufthansu delegácia Boeingu – Lufthansa sa tak od začiatku podieľala na vývoji budúceho Boeingu 737, ktorý sa stal komerčne najúspešnejším dopravným lietadlom v histórii. V decembri 1964 bol finálny projekt pre 84 cestujúcich v dvoch triedach ponúknutý trom potenciálnym zákazníkom: Lufthanse, Eastern Air Lines a United Airlines. Dňa 31. decembra odchádza do dôchodku z pozície predsedu predstavenstva Hans Bongers – „otec nemeckého povojnového letectva“. Dňa 19. februára 1965 objednáva Lufthansa ako prvý zákazník 21 kusov Boeingu 737-130. Dňa 6. apríla 1965 sa mapa spojov rozšírila na ďalší kontinent. Linka LH690 lietala na trase Frankfurt – Atény – Karáči – Dillí – Bangkok – Singapur – Sydney, spiatočný let trval týždeň. Dňa 2. apríla 1966 bola otvorená linka Frankfurt – Praha, Boeing 727 linku LH380 lietal v pondelok a v sobotu. Bola to vôbec prvá linka Lufthansy do krajín východného bloku. Dňa 5. mája je otvorené spojenie do Mexico City. Dňa 27. júna Lufthansa objednáva tri kusy veľkokapacitného Boeingu 747. Dňa 30. decembra 1966 je otvorená linka Frankfurt – Entebbe – Dar es Salaam . V roku 1967 pokračuje expanzia na východ, Prahu nasledujú Belehrad, Budapešť, Bukurešť a Záhreb. Dňa 6. októbra 1967 končí službu u Lufthansy Super Constellation, posledný typ s piestovým motorom. Dňa 27. decembra 1967 prebrala Lufthansa prvý Boeing 737-130. Lietadlo však zostalo v USA, kde v Tucsone pokračoval výcvik pilotov. Pilotná škola Lufthansy pôsobí v Arizone dodnes, len je premiestnená do Phoenixu. Svetová premiéra typu, označovaného ako „City Jet“, nastala 10. februára 1968, kedy šéfpilot Dr. Emil Kühnl letel so strojom s imatrikulačnou značkou D-ABED linku LH147 Frankfurt – Mníchov.
Dňa 3. novembra 1968 je zavedené spojenie do Tel Avivu a 1. januára 1969 sa po San Franciscu stáva druhou destináciou na západe USA Los Angeles. Dňa 14. marca 1969 podpisujú Lufthansa, Air France, Alitalia a Sabena dohodu ATLAS, týkajúcu sa spoločnej údržby Boeingov 747. V januári 1970 sa centrála spoločnosti premiestnila do novej modernej budovy na brehu Rýna. Veľmi významnou udalosťou je prílet prvého Boeingu 747-130 „Jumbo Jet“ do Frankfurtu dňa 9. marca 1970. Lietadlo s imatrikulačnou značkou D-ABYA sa na prvý komerčný let vydalo 26. apríla na linke Frankfurt – New York ako prvý prevádzkovateľ Boeingu 747 mimo USA (prvý komerčný let vôbec uskutočnil Pan Am o iba tri mesiace skôr, 21. januára 1970, na linke New York – Londýn). Lietadlo ponúkalo dovtedy nepoznanú mieru priestoru a pohodlia, cestujúci mali po prvýkrát možnosť sledovať počas letu premietanie filmov a individuálne počúvať hudbu zo slúchadiel. Na hornej palube (má iba 3 okná na rozdiel od neskorších verzií), kam sa vstupovalo po točitých schodoch, bol iba bar pre cestujúcich prvej triedy. Dňa 18. decembra 1970 je vládami Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie založená spoločnosť Airbus Industrie.
1971 – 1989
Posledný vrtuľový typ vo flotile, Vickers 814 Viscount, bol zo služby vyradený 31. marca 1971. V tomto okamihu slúžili u Lufthansy iba prúdové stroje firmy Boeing. Dňa 10. mája 1971 bola linka z Johannesburgu predĺžená do Entebbe, 13. mája bola otvorená Boeingom 707 nová linka Frankfurt – Mníchov – Casablanca – Rio de Janeiro – São Paulo – Asunción. Dňa 5. februára 1972 sa spojil západ s východom spustením linky Frankfurt – Moskva, v rovnaký deň začal z Moskvy do Frankfurtu lietať tiež Aeroflot. Dňa 19. apríla firma uvádza do prevádzky ako prvá na svete typ Boeing 747-230F, nákladnú verziu Boeingu 747 s kapacitou viac ako 90 ton. Bol to tiež prvý typ s automatickým nakladacím systémom, aký je používaný dodnes. Na konci augusta a začiatkom septembra je v rámci LOH 1972 vykonaných 323 špeciálnych letov.
Dňa 28. októbra 1972 vzlietol prototyp lietadla Airbus A300B1 s imatrikulačnou značkou F-WUAB, prvé európske širokotrupé lietadlo a prvé širokotrupé lietadlo s iba dvoma motormi vôbec. Dňa 19. decembra objednáva Lufthansa predbežne 3 kusy jeho dlhšej verzie A300B2. Medzi 12. a 17. marcom 1973 podnikla Lufthansa v rámci tamojších veľtrhov 6 spiatočných letov Frankfurt – Lipsko (vo vtedajšej NDR). Dňa 5. augusta 1973 letí po prvýkrát linka LH658 Frankfurt – Moskva – Tokio. Je to už tretie smerovanie do tohto mesta s letmi severnou cestou cez Anchorage a južnou cez Hongkong. Spoj je po nezhodách so Sovietmi zrušený v marci 1984. V novembri 1973 naplno udrela prvá ropná kríza, spoločnosť je nútená z dôvodu nedostatku paliva rušiť a zlučovať lety. Dňa 14. januára 1974 sa na pravidelnej linke LH644 Frankfurt – Rím – Karáči – Dillí – Bangkok – Hongkong – Tokio predstavil nový typ DC-10-30 výrobcu McDonnell Douglas imatrikulačnej značky D-ADAO. Tieto trojmotorové stroje mali menšiu kapacitu ako Boeingy 747, avšak väčšiu ako Boeingy 707, preto boli primárne určené pre menej vyťažené diaľkové trate – najmä do Južnej Ameriky, kde bola kapacita Boeingov 747 nadbytočná. Postupne sa však objavovali na všetkých diaľkových linkách, lietali aj na Blízky východ. Pôvodná objednávka z 23. septembra 1970 bola na tri kusy, celkom ich vo flotile slúžilo v pasažierskych a nákladných verziách 13, a to veľmi spoľahlivo až do roku 1994. Dňa 25. júna 1975 Lufthansa napevno objednáva tri Airbusy A300B2 a ďalších 9 kusov pozdáva. Dňa 23. júla 1975 letí inauguračný let linky LH518 Frankfurt – Rabat – Caracas – Bogota. V roku 1975 Lufthansa prvýkrát prepravila viac než 10 miliónov cestujúcich (10 147 900).
Dňa 1. januára 1976 je do pravidelnej prevádzky u spoločností Air France a British Airways uvedené nadzvukové lietadlo Aérospatiale-BAC Concorde. Lufthansa pôvodne objednala 17. februára 1967 tri kusy tohto stroja, ale kvôli ich budúcej neekonomickej prevádzke je však objednávka na jeseň 1975 zrušená. Dňa 2. februára 1976 je Lufthanse v Hamburgu odovzdaný prvý Airbus A300B2. Stroj imatrikulačnej značky D-AIAA je na pravidelné linky zaradený 1. apríla 1976 na linkách LH762/703 do Hamburgu, LH900/726 do Düsseldorfu a ešte v ten istý deň na prvú medzinárodnú linku do Londýna na lete LH034/037. Dňa 3. mája 1976 začala prevádzka linky LH628 do Dubaja, 2. novembra do Abú Zabí, obe s medzipristátím v Dahráne alebo Kuvajte. Dňa 13. mája 1977 letel prvýkrát upravený Boeing 747-230BM (označovaný Boeing 747SL) s imatrikulačnou značkou D-ABYJ bez medzipristátia Frankfurt – Los Angeles. Dňa 14. júla podala Lufthansa do tej doby najväčšiu jednorazovú objednávku, zahŕňajúcu päť Boeingov 747 (s opciou na ďalšie 4) a šesť Boeingov 727 v hodnote vyše 1 miliardy nemeckých mariek. Dňa 31. januára 1978 kupuje Lufthansa 26% podiel v regionálnej leteckej spoločnosti Deutsche Luftverkehrsgesellschaft mbH a vytvára základ neskoršej Lufthansa CityLine. Od 2. novembra začali lety do Osaky. V januári 1979 je predstavená business trieda. Najprv na severoamerických linkách, od roku 1982 celosvetovo, a tak sú k dispozícii tri triedy: first, business a economy. Dňa 22. marca obdržal Boeing objednávku na 32 kusov 737-230, 2. apríla Airbus na 25 kusov nového typu A310. Dňa 7. apríla 1980 sa otvára dlho pripravovaná linka do Pekingu, let LH662 z Frankfurtu s DC-10-30 má medzipristátie iba v Karáči, 1. mája potom linka LH438 Frankfurt – Atlanta – Dallas. Dňa 21. decembra 1980 bol dodaný prvý z celkom 41 Boeingov 737-230 Advanced. Lietadlo prinieslo úplné novinky vo vybavení, napríklad integrovaného autopilota, automatické brzdy, automatické riadenie ťahu motorov. Tieto nové funkcie mali nielen veľký význam z hľadiska bezpečnosti, ale priniesli aj lepšiu ekonomiku prevádzky, dlhší dolet a zníženie hlučnosti.
Dňa 17. apríla 1981 začína linka LH646 Frankfurt – Karáči – Bangkok – Manila. Dňa 23. júna 1981 zomrel vo veku 82 rokov Hans Max Bongers. Nerentabilita krátkych domácich letov bola u vzniku úplne nového produktu, a tak 28. marca 1982 bol spustený projekt Lufthansa Airport Express. Štyri páry špeciálnych vlakov jazdili denne z letiska vo Frankfurte do Düsseldorfu so zastávkami v Bonne a Kolíne nad Rýnom. Vlaky mali číslovanie ako lety Lufthansy, batožiny sa odbavovali až do cieľovej destinácie. Štandardné vlakové lístky tu neplatili. Služba si získala veľkú obľubu. Spoje jazdili včas, prestup vo Frankfurte bol jednoduchý a samotná cesta údolím Rýna bola najmä pre turistov atrakciou. Neskôr bola trasa predĺžená v Düsseldorfe na letisko a na juhu do Stuttgartu. Airport Express bol ukončený v roku 1993, ale bol okamžite nahradený spoluprácou s Deutsche Bahn na vlakoch ICE pod názvom AIRail, kde Lufthansa disponuje svojou kapacitou opäť s číslami vlakov ako lety Lufthansy. Dňa 5. apríla 1982 bola otvorená turistická linka LH534 Frankfurt – Seychely – Maurícius. Dňa 29. marca 1983 prevzala Lufthansa v Toulouse prvý Airbus A310-203. Toto lietadlo vychádza z Airbusu A300, je kratšie a ponúka tak menšiu kapacitu. Do prevádzky bol typ zaradený 10. apríla 1983 na linkách LH940 Frankfurt – Stuttgart a LH032 Frankfurt – Londýn. Dňa 15. mája sa sieť destinácií rozširuje linkou LH446 o Calgary a Vancouver. Dňa 31. decembra 1984 o 11:31 pristál v Hamburgu Boeing 707-330 imatrikulačnej značky D-ABUL, bol to posledný let typu Boeing 707 po 25 rokoch služby u Lufthansy. Dňa 17. júla 1985 vykonala Lufthansa ďalšiu veľkú objednávku nových lietadiel: 6 kusov Airbus A300-600, 15 kusov Airbus A320-211 a 10 kusov Boeing 737-330.
Dňa 6. apríla 1986 bola v Hamburgu dokončená renovácia Junkersu Ju 52/3m. V rámci Lufthansa Berlin Foundation dodnes podniká vyhliadkové lety po celej Európe. V súčasnej dobe prebiehajú práce na renovácii Lockheedu L-1649A. Dňa 6. mája 1986 letí po prvýkrát let LH668 Frankfurt – Hongkong bez medzipristátia. V máji objednáva Lufthansa prvých 6 kusov Boeingov 747-430. Dňa 5. decembra 1986 bol dodaný prvý Boeing novej verzie 737-330 (imatrikulačná značka D-ABXL). Z predchádzajúcich modelov „737“ si ponechal iba základný tvar. Je dlhší s väčšou kapacitou, má nové krídlo a najmä nové motory CFM56, ktoré priniesli rapídne zníženie hlučnosti, exhalácií, spotreby a zvýšenie doletu. Dňa 15. januára 1987 schválilo vedenie spoločnosti nákup nových Airbusov A340, diaľkových štvormotorových lietadiel vychádzajúcich z typu A300. Američanka Michele Jett sa v januári 1987 stala prvou ženou v kokpite Lufthansy. So začiatkom platnosti letného letového poriadku 1987 Lufthansa prvýkrát v lietadlách oddeľuje fajčiarske a nefajčiarske miesta, nefajčiarskych je 70%. Od 1. apríla 1987 lieta Lufthansa do Washingtonu. V lete 1988 mohli byť po dohode medzi Nemeckom a ZSSR zavedené priame lety z Nemecka do Tokia cez Sibír. Dňa 24. júna 1988 sa Lufthansa dohodla na údržbe Airbusov A310 východonemeckého Interflugu, od 1. júla je možné si rezervovať miesta na diaľkových letoch aj v ekonomickej triede. Dňa 7. novembra 1988 začala lety spoločnosť EuroBerlin France, spoločný podnik Lufthansy a Air France so základňou na letisku Tegel v Západnom Berlíne a spojením do západonemeckých miest. Projekt bol ukončený v roku 1994.
.jpg)
Koncom roku 1988 dostala Lufthansa prvé dva kusy Airbusu A310-304, ktoré na rozdiel od rovnako veľkých A310-203 umožňovali dolet na východné pobrežie USA. Prvý let cez Atlantik s dvojmotorovým lietadlom však u Lufthansy vykonal 12. júna 1989 na linke LH414 Frankfurt – Montreal – Philadelphia Airbus A300-600. Dňa 25. mája pristál vo Frankfurte prvý z celkovo tridsiatich Boeingov 747-430 (imatrikulačná značka D-ABVB) vo farbách Lufthansy. Tento typ, na ktorého vývoji sa takisto Lufthansa podieľala, sa na takmer 20 rokov stane „ťažným koňom“ diaľkovej flotily Lufthansy. Dňa 5. júla 1989 navýšilo valné zhromaždenie spoločnosti základné imanie na 1,52 miliardy nemeckých mariek. Vláda sa tohto navýšenia nezúčastnila, prvýkrát tak má v Lufthanse väčšinový podiel súkromný kapitál (51,42%). Dňa 11. septembra 1989 zakladajú Lufthansa a Turkish Airlines charterovú leteckú spoločnosť SunExpress so základňou v tureckej Antalyi. Dňa 22. septembra objednáva Lufthansa 20 kusov lietadiel Airbus A321-100 a stáva sa prvým zákazníkom modelu. Dňa 29. októbra 1989 vstupuje na lete LH1810 Frankfurt – Zürich na pravidelné linky u Lufthansy prelomový typ Airbus A320-211. Ako prvé dopravné lietadlo má tzv. fly-by-wire riadenie, ovládané v kabíne sidestickmi, klasické prístroje sú nahradené LCD displejmi. V budúcnosti sa stane najrozšírenejším typom vo flotile Lufthansy. Dňa 9. novembra 1989 dochádza k pádu Berlínskeho múru a 28. decembra prekonáva Lufthansa hranicu 20 miliónov prepravených cestujúcich.
1990 – 2000
Dňa 28. októbra 1990, 25 dní po znovuzjednotení Nemecka, obnovuje Lufthansa lety do Berlína.
Dňa 18. mája 1997 spoločne s Air Canada, Scandinavian Airlines, Thai Airways a United Airlines založila alianciu Star Alliance.
V roku 2000 sa spoločnosť Air One stala partnerom Lufthansy a čoskoro boli všetky lety Air One označené ako lety Lufthansy.
2001 – súčasnosť
V júni 2003 Lufthansa na mníchovskom letisku otvorila Terminál 2, ktorý sa stal jedným z prvých terminálov v Európe, ktorý čiastočne vlastní letecká spoločnosť.
Od 17. mája 2004 je v niektorých lietadlách Lufthansy možný stály prístup k internetu pomocou služby Connexion by Boeing. Dňa 22. marca 2005 sa spoločnosti Swiss a Lufthansa ekonomicky spojili. Naďalej však vystupujú ako dve samostatné spoločnosti. Dňa 6. decembra 2006 bolo objednaných 20 kusov Boeingov 747-8.
V auguste 2007 podpísala Lufthansa spoluprácu s kazašskou spoločnosťou Air Astana. Dňa 15. septembra 2008 Lufthansa Group oznámila nákup podielu v spoločnosti Brussels Airlines. V júni 2009 Európska komisia udelila regulačné schválenie tohto strategického partnerstva medzi Brussels Airlines a Lufthansou. Rozhodnutie pripravilo možnosť pre Lufthansu získať počiatočný 45% podiel v SN Airholding SA/NV, ktorá je materskou spoločnosťou Brussels Airlines. Lufthansa má opciu na kúpu zvyšných 55% Brussels Airlines až do roku 2014.
V septembri 2009 Lufthansa nakupuje Austrian Airlines so súhlasom Európskej komisie.
Dňa 11. júna 2010 vstúpil do prevádzky veľkokapacitný Airbus A380 na linke Frankfurt – Tokio.
V septembri 2013 Lufthansa Group oznámila svoju najväčšiu objednávku na 59 širokotrupých lietadiel v hodnote viac ako 14 miliárd eur. Ešte predtým v tom istom roku spoločnosť objednala 100 úzkotrupých lietadiel novej generácie.
Dňa 22. marca 2016 Lufthansa vyradila zo služby posledný Boeing 737-500, ktorý bol prevedený k novému majiteľovi. V tom istom roku, 29. októbra, spoločnosť vyradila posledné lietadlo typu Boeing 737, konkrétne išlo o Boeing 737-300, ktorý priletel z Milána do Frankfurtu. Lufthansa prevádzkovala typ Boeing 737 v niekoľkých verziách takmer 50 rokov, prvé lietadlo bolo dodané 27. decembra 1967.
V roku 2017 sa Lufthansa ako prvá európska aerolínia stala päťhviezdičkovou leteckou spoločnosťou podľa agentúry Skytrax. Na začiatku roku 2018 spoločnosť po tridsiatich rokoch odhalila nový grafický vizuál a náter lietadiel. Z lietadiel zmizla sýto žltá farba a nahradil ju nový odtieň modrej.
Destinácie
Lufthansa v súčasnosti lieta do 220 pravidelných a sezónnych destinácií v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike.
Codeshare
Lufthansa má tzv. codeshare dohodu a v súčasnosti prevádzkuje spoločné lety so spoločnosťami:
- Aegean Airlines
- Air Astana[2]
- airBaltic[3]
- Air Canada
- Air China
- Air Dolomiti LH
- Air India
- Air Malta
- Air New Zealand
- All Nippon Airways[4]
- Asiana Airlines
- Austrian Airlines LH
- Avianca
- Brussels Airlines LH
- Cathay Pacific[5]
- Copa Airlines
- Croatia Airlines
- EgyptAir
- Ethiopian Airlines
- Etihad Airways[6]
- Eurowings LH
- LATAM Airlines
- LOT Polish Airlines
- Luxair
- Scandinavian Airlines
- Shenzhen Airlines
- Singapore Airlines
- South African Airways
- SunExpress LH
- Swiss International Air Lines LH
- TAP Air Portugal
- Thai Airways International
- Turkish Airlines
- United Airlines[7]
- Vistara
LH Súčasť Lufthansa Group.
Flotila
Súčasná flotila
Flotila Lufthansy pozostávala v júni 2022 z nasledujúcich lietadiel:[8][9]
| Lietadlo | V prevádzke | Fotografia | Objednávky | Počet sedadiel | Poznámky | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| F | J | W | Y | Spolu | Ref. | |||||
| Airbus A319-100 | 26 | .jpg) |
— | — | 24 | — | 102 | 126 | [10] | |
| Airbus A320-200 | 53 | .jpg) |
— | — | 28 | — | 126 | 154 | [11] | |
| Airbus A320neo | 30 | .jpg) |
54 | — | 28 | — | 138 | 164 | [12] | |
| Airbus A321-100 | 20 | ![Thumb](#/media/Súbor:D-AIRD_Lufthansa_A321_MUC_"Coburg".jpg) |
— | — | 26 | — | 161 | 187 | [13] | |
| Airbus A321-200 | 43 | _Airbus_A321-231_@_Frankfurt_Rhein-Main_International_(FRA_EDDF).jpg) |
— | — | 26 | — | 161 | 187 | [14] | |
| Airbus A321neo | 15 | ![Thumb](#/media/Súbor:D-AIEB_Lufthansa_A321neo_"Bielefeld".jpg) |
25 | — | 28 | — | 173 | 201 | [15][16] | |
| Airbus A330-300 | 13 | ![Thumb](#/media/Súbor:D-AIKR_Lufthansa_A330-300_FRA_"Oldenburg".jpg) |
— | — | 42 | 28 | 185 | 255 | [17] | |
| Airbus A340-300 | 17 | .jpg) |
— | — | 42 | — | 225 | 267 | [18] | Lufthansa je najväčším prevádzkovateľom tohto typu.[19] Od polovice roka 2022 budú nahradené Airbusmi A350-900 a Boeingmi 787-9.[20] |
| 28 | 181 | 251 | [21] | |||||||
| 30 | 221 | 279 | [22] | |||||||
| 18 | 21 | 261 | 300 | [23] | ||||||
| Airbus A340-600 | 5 | .jpg) |
— | 8 | 44 | 32 | 213 | 297 | [24] | Koncom roka 2021 sa prvých päť lietadiel vrátilo do služby. Slúžia na linkách do Bostonu, New Yorku, Los Angeles prípadne Soulu.[25] |
| Airbus A350-900 | 20 | .jpg) |
26 | — | 48 | 21 | 224 | 293 | [26] | Dodávky sú plánované do roku 2029. Nahradia Airbusy A340-300.[27][28] |
| 36 | 262 | 319 | [29] | |||||||
| 30 | 24 | 241 | 295 | [30] | Štyri lietadlá boli prevzaté od Philippine Airlines, pričom si zachovali pôvodný interiér.[31] | |||||
| Airbus A380-800 | 8 | .jpg) |
— | 8 | 78 | 52 | 371 | 509 | Šesť lietadiel bolo predaných späť Airbusu.[32] V apríli 2022 Lufthansa oznámila, že vyradí celú flotilu Airbusov A380, ale 27. júna 2022 spoločnosť svoje rozhodnutie prehodnotila.[33] Zostávajúce A380 znova vráti do služby na letnú sezónu 2023.[34][35] | |
| Boeing 747-400 | 8 | _at_Frankfurt_Airport.jpg) |
— | — | 67 | 32 | 272 | 371 | [36] | Do roku 2025 budú všetky lietadlá vyradené a nahradené Boeingmi 777-9.[20][37] |
| 53 | 308 | 393 | [38] | |||||||
| Boeing 747-8I | 19 |  |
— | 8 | 92 | 32 | 208 | 340 | [39] | Najväčší prevádzkovateľ typu 747-8I.[40][41] Lietadlo s reg. D-ABYP je 1 500. vyrobeným kusom Boeingu 747.[42] |
| 80 | 244 | 364 | [43] | |||||||
| Boeing 777-9 | — | 20 | zatiaľ neznámy | Dodávky sa oneskorili a momentálne sú naplánované od roku 2025.[44][45] Nahradia Boeingy 747-400 a Airbusy A340-300.[20][37] | ||||||
| Boeing 787-9 | — | 32 | zatiaľ neznámy | Dodávky od roku 2022.[46] Nahradia Airbusy A340-300.[47] Niekoľko lietadiel bude pravdepodobne pridelených spoločnosti Swiss International Air Lines alebo Austrian Airlines.[48] | ||||||
| Spolu | 277 | 157 | ||||||||
Imatrikulačné značky
Imatrikulačná značka alebo registrácia lietadiel Lufthansy je daná jednoduchou schémou. Imatrikulačný kód krajiny (Nemecka) je D, nasledovaný spojovníkom -. Ďalší znak je daný maximálnou vzletovou hmotnosťou daného lietadla. Pre všetky typy lietadiel s hmotnosťou nad 20 ton je to písmeno A.
Najľahší typ vo flotile Lufthansy, Airbus A319-100, má max. vzletovú hmotnosť 75,5 ton. Druhé písmeno za pomlčkou identifikuje výrobcu lietadla: I – Airbus SE, B – The Boeing Company. Tretie písmeno bližšie určuje konkrétny typ lietadla a štvrté poradie pri dodaní:
- Airbus
- A319-100 – D-AIB./D-AIL.
- A320-200 – D-AIP./D-AIQ./D-AIU./D-AIW./D-AIZ.
- A320neo – D-AIN.
- A321-100 – D-AIR.
- A321-200 – D-AID./D-AIS.
- A321neo – D-AIE.
- A330-300 – D-AIK.
- A340-300 – D-AIF./D-AIG.
- A340-600 – D-AIH.
- A350-900 – D-AIX.
- A380-800 – D-AIM.
- Boeing
- Boeing 747-400 – D-ABT./D-ABV.
- Boeing 747-8I – D-ABY.
Mená lietadiel
Takmer všetky lietadlá vo flotile Lufthansy sú pomenované. Používajú sa mená nemeckých miest a samosprávnych celkov. Výnimku tvoria iba Airbus A321-100 imatrikulačná značka D-AIRA „Finkenwerder“, ktorý má meno továrenského letiska spoločnosti Airbus v Hamburgu, kde sa tento typ vyrába. Airbus A340-300 „Gander Halifax“ nesie mená dvoch kanadských miest ako hold a vyjadrenie úcty kanadskému ľudu za pomoc počas operácie Yellow Ribbon, keď 11. septembra 2001 Kanada poskytla svoj vzdušný priestor a letiská lietadlám, ktoré neboli pustené do vzdušného priestoru USA a mali nedostatok paliva pre návrat do Európy alebo Ázie.
Lietadlá používané v minulosti
| Lietadlo | Fotografia | Zavedené | Vyradené | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| Airbus A300B2-1C |  |
1976 | 1988 | |
| Airbus A300B4-2C | ,_Germany_PP1167296140.jpg) |
1977 | 1987 | |
| Airbus A300-600R |  |
1987 | 2009 | |
| Airbus A310-200 |  |
1983 | 1995 | Celosvetovo prvý používateľ spoločne so spoločnosťou Swissair. |
| Airbus A310-300 |  |
1989 | 2005 | |
| Airbus A330-200 |  |
2002 | 2006 | |
| Airbus A340-200 |  |
1993 | 2006 | Celosvetovo prvý používateľ. |
| Boeing 707-300B/C |  |
1963 | 1984 | Používaný tiež v nákladnej konfigurácii. |
| Boeing 707-400 |  |
1960 | 1977 | Celosvetovo prvý používateľ. |
| Boeing 720B | 1961 | 1965 | ||
| Boeing 727-100 |  |
1964 | 1979 | Používaný tiež v Quick Change verzii. |
| Boeing 727-200 |  |
1971 | 1993 | |
| Boeing 737-100 |  |
1967 | 1982 | Celosvetovo prvý používateľ, lietadlo bolo prezývané City Jet. |
| Boeing 737-200 |  |
1969 | 1997 | Používaný tiež v Quick Change verzii. |
| Boeing 737-300 | ![Thumb](#/media/Súbor:Lufthansa_Boeing_737-330_D-ABET_"Gelsenkirchen"_(21517213539).jpg) |
1986 | 2016 | Používaný tiež v Quick Change verzii. |
| Boeing 737-400 |  |
1992 | 1998 | |
| Boeing 737-500 | ![Thumb](#/media/Súbor:Lufthansa_Boeing_737-530_D-ABIA_"Greifswald"_(21516291078).jpg) |
1990 | 2016 | |
| Boeing 747-100 | .jpg) |
1970 | 1979 | |
| Boeing 747-200B/F | .jpg) |
1971 | 2004 | Používaný tiež v nákladnej konfigurácii. |
| Boeing 767-300ER | _AN0062032.jpg) |
1994 2003 |
1995 2004 |
Prenajaté od spoločnosti Condor.[49] |
| Convair CV-340/440 |  |
1955 | 1968 | |
| Curtiss C-46 |  |
1964 | 1969 | Prenajaté nákladné lietadlo. |
| Douglas DC-3 | 1955 | 1960 | Používaný tiež v nákladnej konfigurácii. | |
| Douglas DC-4 | 1958 | 1959 | Jedno prenajaté nákladné lietadlo. | |
| Douglas DC-8 | 1965 | 1966 | Jedno prenajaté nákladné lietadlo. | |
| McDonnell Douglas DC-10 |  |
1974 | 1994 | |
| Fokker F27 Friendship | 1965 | 1966 | Prenajaté od spoločnosti Condor. | |
| Lockheed L-1049G Super Constellation |  |
1955 | 1968 | Používaný tiež v nákladnej konfigurácii. |
| Lockheed L-1649 Starliner |  |
1957 | 1966 | |
| Vickers Viking | .jpg) |
1956 | 1961 | Dve prenajaté nákladné lietadlá. |
| Vickers Viscount |  |
1958 | 1971 |
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
