Singapur
štát v Juhovýchodnej Ázii From Wikipedia, the free encyclopedia
Singapur, dlhý tvar Singapurská republika, je moderný mestský štát a ostrovná krajina v juhovýchodnej Ázii. Leží pri južnom cípe Malajského polostrova, 137 km severne od rovníka. Je oddelený od Malajzie na severe Johorským prielivom a od indonézskych ostrovov Riau na juhu Singapurským prielivom. Územie Singapuru sa skladá z hlavného ostrova v tvare diamantu, bežne označovaného ako Singapore Island anglicky a Palau Ujong malajsky, a viac než 60-tich výrazne menších ostrovčekov. Zúrodňovanie pôdy bolo použité na rozšírenie rozlohy Singapuru, pretože je veľmi urbanizovaný.
| Singapurská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: “Majulah Singapura” (malajsky) “Onward, Singapore” (anglicky) “前进吧，新加坡” (čínsky) “முன்னேறட்டும் சிங்கப்பூர்” (tamilsky) “Vpred, Singapur” (slovensky) | |||||
| Štátna hymna: “Majulah Singapura” (malajsky) “Onward, Singapore” (anglicky) “前进吧，新加坡” (čínsky) “முன்னேறட்டும் சிங்கப்பூர்” (tamilsky) “Vpred, Singapur” (slovensky) | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republic of Singapore Republik Singapura 新加坡共和国 சிங்கப்பூர் குடியரசு | ||||
| • krátky | Singapore | ||||
| Hlavné mesto | Singapur 1°14′ s.š. 103°55′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Singapur | ||||
| Úradné jazyky | angličtina • malajčina • čínština • tamilčina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Premiér Hlavný sudca Hovorkyňa parlamentu |
unitárna parlamentná republika Tharman Shanmugaratnam Lee Hsien Loong Sundaresh Menon Tan Chuan-Jin | ||||
| Vznik | 1299 – Sang Nila Utama | ||||
| Susedia | Malajzia, Indonézia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
710,3[1] km² (190.) km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2014) • sčítanie (2014) • hustota (2014) |
4 987 600 (114.) 5 469 725 7 615[1]/km² (3.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2014 234,793 miliárd [2] $ (36.) 82 762[2] $ (3.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2014) | 0,901[3] (9.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | Singapurský dolár (SGD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+8) SST (UTC+8) | ||||
| Medzinárodný kód | SG / SGP | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | SGP | ||||
| Internetová doména | .sg .新加坡 .சிங்கப்பூர் | ||||
| Smerové telefónne číslo | +65 | ||||
Ostrovy boli uzavreté v 2. storočí a neskôr patrili rade miestnych ríš. Moderný Singapur založil v roku 1819 sir Thomas Stamford Raffles ako obchodnú pobočku Východoindickej spoločnosti s povolením od sultanátu Johor. Briti získali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824 a Singapur sa stal jedným z osád Britských úžin v roku 1826. Okupovaný Japonskom počas druhej svetovej vojny sa stal nezávislým od Spojeného kráľovstva v roku 1963 a spojil sa s inými bývalými britskými územiami s cieľom vytvoriť Malajziu z ktorej bol o dva roky neskôr vylúčený prostredníctvom jednomyseľných aktov parlamentu. Potom, čo Singapur zažil nejaké turbulencie v jeho prvých rokoch ako národ, vydal sa na cestu rozvoja a začal získavať uznanie ako jeden zo štyroch ázijských tigrov.
Singapur je jedným z najdôležitejších obchodných centier na svete, štvrtým najväčším finančným centrom sveta a jeho prístav je najvyťaženejší a druhý najväčší na svete. Jeho globalizovaná a diverzifikovaná ekonomika do značnej miery závisí na obchode, najmä na manufaktúrach, ktoré tvoria asi 30% singapurského HDP (2014). Singapur sa nachádza vysoko v medzinárodných rebríčkoch, pokiaľ ide o životnú úroveň, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ekonomickú konkurencieschopnosť. Singapur má jeden z najvyšších príjmov na osobu a je to jedna z najlepších krajín sveta, čo sa týka celkovej dĺžky života obyvateľov. Singapur je v súčasnosti jedinou ázijskou krajinou s najvyšším hodnotením AAA zo všetkých troch hodnotiacich odborov, teda Standard & Poor's, Moody's a Fitch Ratings.
Asi 5,5 milióna ľudí žije v Singapure (2014) z čoho 3,4 milióna z nich sú občania a zostávajúcich asi 2,1 milióna sú cudzí štátni príslušníci (pozostávajúci z 0,5 milióna stálych obyvateľov a 1,6 milióna nestálych obyvateľov). Podľa najnovších sčítaní obyvateľov krajiny (2014) je takmer 23% obyvateľov (čiže občanov s trvalým pobytom) sú narodení mimo Singapuru, ak sa k nim započítajú nerezidenti, takmer 43% celkovej populácie Singapuru sú prisťahovalci. Singapur je jedna z najviac globalizovaných krajín na svete.
Singapur je etnicky rôznorodý. Etnickí čínski Singapurčania prevládajú s vyše 74%-ami miestneho obyvateľstva, za nimi nasledujú menšiny ako Malajci (13%), Indovia (9%) a Eurázijčania (4%). K dispozícii sú štyri úradné jazyky: angličtina, čínština, malajčina a tamilčina. Angličtina je spoločný jazyk krajiny. Singapur presadzuje multikulturalizmus prostredníctvom viacerých politík.
Singapur je unitárna parlamentná republika s westminsterským systémom jednokomorovej parlamentnej vlády. The People's Action Party (Ľudová Akčná Strana) vyhrala všetky voľby od samosprávy v roku 1959. Singapur je klasifikovaný ako defektná demokracia v The Economist Intelligence Unit's Democracy Index. Singapur je jedným z piatich zakladajúcich členov ASEAN, člen APEC, EAS, NAM a Britského spoločenstva národov. Singapur má významný vplyv na globálne záležitosti vzhľadom na jeho veľkosť, čo viedlo niektorých analytikov ho preklasifikovať ako strednú silu.
Anglický názov Singapur je odvodený od malajského slova, Singapura, ktoré pochádzalo zo sanskritu: सिंह [Sinha] = lev, पुर [Pura] = mesto, doslovne Levie Mesto. Ale, je veľmi nepravdepodobné, že levy niekedy žili na ostrove, takže zviera, ktoré videl Sang Nila Utama, ktorý v roku 1299 založil a pomenoval Singapur, bol s najväčšou pravdepodobnosťou malajský tiger.
Britská kolonizácia
V roku 1819, sir Thomas Stamford Raffles prišiel a podpísal zmluvu s johorským sultánom Husseinom Shahom, menom Britskej Východoindickej spoločnosti, o rozvití južnej časti Singapuru na vybudovanie britskej obchodnej stanice. V roku 1824 sa celý ostrov stal majetkom Britov, podľa neskorších zmlúv so sultánom. V roku 1826 sa Singapur stal časťou Dohody Úžin a pod jurisdikciou Britskej Indie sa stal regionálnym hlavným mestom v roku 1836. Na ostrove v tej dobe žilo približne 1 000 ľudí, väčšina z nich boli domorodí Malajci spolu s hŕstkou Číňanov. V roku 1860 prekročil počet obyvateľov 80 000, pričom viac než polovica boli Číňania. Mnoho prisťahovalcov prišlo pracovať na kaučukové plantáže a po 70. rokoch 19. storočia sa stal ostrov globálnym centrom vo vývoze gumy. Po WWI, Briti postavili veľkú Singapurskú Námornú Základňu. Generálporučík sir William George Shedden Dobbie bol menovaný generálnym veliacim dôstojníkom na malajský príkaz dňa 8. novembra 1935 a zastával funkciu až do roku 1939. V máji 1938 varoval, že Singapur by mohol byť dobytý Japonskom prostredníctvom útoku z Malajzie, ale jeho varovania neboli vypočuté, čo má za následok, že Singapur o štyri roky neskôr na začiatku roka 1942 padol počas WWII.
Druhá svetová vojna a Japonská okupácia
Počas Druhej svetovej vojny, Cisárska Japonská Armáda napadla Britskú Malajziu, čo vyvrcholilo až v Bitku o Singapur. Briti sa vzdali dňa 15. februára 1942. Britský premiér Winston Churchill nazval porážku najhoršou katastrofou a najväčšou kapituláciou v britských dejinách. Medzi 5 000 až 25 000 etnických Číňanov bolo zabitých pri následnom masakri Sook Ching. Od novembra 1944 do mája 1945 spojenci Japoncov intenzívne bombardovali Singapur. Japonci ovládali Singapur až pokým ho Briti opätovne nadobudli v roku 1945 po japonskej kapitulácii. David Saul Marshall, vodca frontu práce pre nezávislosť, vyhral prvé všeobecné voľby v roku 1955. Viedol delegáciu do Londýna, ale Británia zamietla jeho požiadavku o kompletnej samospráve Singapuru. Ten následne rezignoval a nahradil ho Haji Omar Lim Yew Hock, ktorého politika presvedčila Britániu udeliť Singapuru plnú vnútornú samosprávu vo všetkých záležitostiach, vrátane obrany a zahraničných vecí.
Počas volieb v máji 1959, People's Action Party (Ľudová Akčná Strana) zvíťazila s drvivou väčšinou hlasov. Singapur sa stal vnútorne samosprávnym štátom v rámci Commonwealthu a Harry Lee Kuan Yew sa stal prvým premiérom v krajine. Guvernér sir William Allmond Codrington Goode slúžil ako prvý Yang di-Pertuan Negara, čo znamená hlava štátu, jeho nasledovník je Yusof bin Ishak, ktorý sa stal prvým singapurským prezidentom v roku 1965. V 50. rokoch 20. storočia čínski komunisti so silnými väzbami na odborové únie a čínske školy, povstali proti vláde, čo viedlo ku malajskej “nehode” a neskôr aj ku komunistickej povstaleckej vojne.
Zlúčenie s Malajziou
V dôsledku referenda o zlúčení sa 31. augusta 1963 Singapur zlúčil s Malajskou Federáciou, korunnou kolóniou Sarawaku a Severného Bornea aby mohol tvoriť novú Malajskú Federáciu podľa podmienok Malajzie. Singapurskí vodcovia sa rozhodli spojiť s Malajziou hlavne kvôli obavám o nedostatok pôdy, vody, trhov a prírodných zdrojov kvôli obmedzenej veľkosti pozemkov. Niektorí singapurskí a malajskí politici mali obavy, že by mohol Singapur vytvoriť komunistickú vládu, ktorá bude vnímaná ako vnútorná hrozba pre Singapur a vonkajšia hrozba pre Malajskú Federáciu.
Ale, Singapurská štátna vláda a Malajská ústredná vláda sa nezhodli na mnohým otázkach, čo vedie k nespokojnosti, ktorá vyvrcholí v roku 1964 rasovými nepokojmi v Singapure. Malajský parlament hlasoval 126:0 za vyhnanie Singapuru od Malajzie.
Nezávislosť, 1965
Singapur získal nezávislosť ako Singapurská republika (angl. Republic of Singapore) dňa 9. augusta 1965. Rasové nepokoje vypukli ešte raz v roku 1969. V roku 1967, krajina spoluzaložila ASEAN, a v roku 1970 sa pripojila k NAM. Harry Lee Kuan Yew sa stal prvým premiérom. Jeho dôkazom je rýchly hospodársky rast, podpora podnikania, obmedzenie vnútornej demokracie a blízke vzťahy s Čínou, čiže nový národ na budúce polstoročie.
V roku 1990, Goh Chok Tong nasledoval Leeho Kuana Yewa ako predsedu vlády, zatiaľ čo Lee pokračoval slúžiť ako Senior Minister od roku 2004 a potom ako Mentor Minister od mája 2011. Počas jeho vlády, krajina čelila v roku 1997 Ázijskej finančnej kríze, v roku 2003 epidémii SARS a teroristickým hrozbám, ktoré predstavuje Jemaah Islamiyah. V roku 2004 sa Lee Hsien Loong, najstarší syn Leeho Kuana Yewa, stal tretím premiérom v krajine. Toto je výsledkom piatich desaťročí snáh o ekologizáciu, ktoré začali v roku 1963, kedy premiér Lee Kuan Yew začal prvé vysadzovanie stromov v Singapure. Cieľom bolo zmierniť tvrdosť urbanizácie a zlepšenie kvality života.
Singapur sa skladá zo 63 ostrovov, vrátane hlavného ostrova, všeobecne známeho ako Singapore island (anglicky) alebo Palau Ujong (malajsky). Existujú dve umelé spojenia do Johor Bahru: Johor-Singapore Causeway na severe a Tuas Second Link na západe. Ostrov Jurong, Sentosa, Tekong a Ubin sú najväčšie zo singapurských menších ostrovov. Najvyšší prírodný bod je Bukit Timah Hill – 163,63 m.
Prebiehajúcim obrábaním pôdy sa zvýšila výmera Singapuru zo 581,5 km² na 718,3 km². Predpokladá sa rast o ďalších 100 km² do roku 2030. Niektoré projekty zahŕňajú zlučovanie menších ostrovov, aby vznikli väčšie, ako to bolo u ostrovu Jurong.
Takmer 10% zo Singapurských pozemkov je vyhradených pre parky a prírodné rezervácie. Sieť prírodných rezervácii, parkov, prírodných ciest a stromami-lemovaných ciest zvyšuje pocit zelene v meste. Toto je výsledkom piatich desaťročí snáh o ekologizáciu, ktoré začali v roku 1963, keď premiér Lee Kuan Yew začal prvú kampaň na výstavbu stromov. Cieľom bolo zmierniť tvrdosť urbanizácie a zlepšiť kvalitu života v meste. Táto iniciatíva pokračovala do 80. rokov 20. storočia pod oddelením parkov a rekreácie (PRD), ktoré sa premenovalo na National Parks Board (skrátene NParks) v júli 1996.
Vzhľadom na tieto snahy, bol Singapur na štvrtom mieste v Environmental Performance Index (2014), ktorý meria efektívnosť štátnej politiky pre udržateľnosť životného prostredia.
Singapur má klímu tropického dažďového pralesa bez výraznejších ročných období. Charakteristická je jednotná teplota a tlak, vysoká vlhkosť a výdatné zrážky. Teploty sa zvyčajne pohybujú od 22 °C do 35 °C, priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je okolo 79 % ráno a 73 % popoludní. Apríl a máj sú najteplejšie mesiace, vlhké monzúnové obdobie je od novembra do januára. Od júla do októbra je tu často opar spôsobený požiarmi v susednej Indonézii, zvyčajne z ostrova Sumatra. Hoci Singapur nedodržiava letný čas (DST), má časové pásmo GMT+8.
| Klimatické dáta Singapuru | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November | December | Rok | |
| Rekordne vysoká °C | 34.3 | 35.2 | 36 | 35.8 | 35.4 | 35 | 34 | 34.2 | 34.3 | 34.6 | 34.2 | 33.8 | 36 |
| Priemerne vysoká °C | 30.1 | 31.2 | 31.6 | 31.7 | 31.6 | 31.3 | 30.9 | 30.9 | 30.9 | 31.1 | 30.6 | 30 | 31 |
| Denný priemer °C | 26 | 26.5 | 27 | 27.4 | 27.7 | 27.7 | 27.4 | 27.3 | 27.2 | 27 | 26.5 | 26 | 27 |
| Priemerne nízka °C | 23.3 | 23.6 | 23.9 | 24.4 | 24.8 | 24.8 | 24.6 | 24.5 | 24.2 | 24.1 | 23.7 | 23.5 | 24.1 |
| Rekordne nízka°C | 19.4 | 19.7 | 20.2 | 20.7 | 21.2 | 20.8 | 19.7 | 20.2 | 20.7 | 20.6 | 21.1 | 20.6 | 19.4 |
| Priemerné zrážky mm | 243.3 | 159.9 | 185.7 | 178.9 | 171.3 | 162.1 | 158.7 | 175.4 | 169.2 | 193.8 | 256.9 | 287.4 | 2342.5 |
| Priemerný počet daždivých dní | 15 | 11 | 14 | 15 | 15 | 13 | 13 | 14 | 14 | 16 | 19 | 19 | 178 |
| Priemerná vlhkosť | 84.7 | 82.8 | 83.8 | 84.8 | 84.4 | 83 | 82.8 | 83 | 83.4 | 84.1 | 86.4 | 86.9 | 84.2 |
| Priemerný počet hodín
slnečného svitu |
172.4 | 183.2 | 192.7 | 173.6 | 179.8 | 177.7 | 187.9 | 180.6 | 156.2 | 155.2 | 129.6 | 133.5 | 2022.4 |
Pred nezávislosťou v roku 1965 bolo mesto Singapur jedno z najbohatších vo východnej Ázii a to kvôli svojej výhodnej pozícii obchodného prístavu. Hrubý domáci produkt na hlavu vtedy predstavoval 511 $, čo bola približná hodnota Portugalska. Na porovnanie, v roku 1965 mala Južná Kórea HDP na hlavu 106 $ a Čína 97 $.[4] Po nezávislosti viedli priame zahraničné investície k industrializácii a mesto sa na základe plánu stalo modernou ekonomikou založenou na priemysle, vzdelávaní a plánovanej výstavbe mesta.[5] Podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily je Singapur najbohatší štát (2007).[6] V januári 2010 boli devízové rezervy 189 618 miliónov USD, čo je hodnota, ktorá predstavuje 9. pozíciu vo svete.[7] V roku 2009 označila spoločnosť Economist Intelligence Unit Singapur ako najdrahšie mesto na svete podľa životných nákladov. Na 1. miesto ho ohodnotila aj konzultačná spoločnosť Mercer.[8]
Vývoj HDP
| Rok | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016* |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| na hlavu (PKS) (tisíc) | 64 421 | 63 394 | 61 604 | 70 598 | 74 949 | 77 214 | 80 821 | 83 733 | 85 253 | 86 853 |
| počet obyvateľov (miliónov) | 4,589 | 4,839 | 4,988 | 5,077 | 5,184 | 5,312 | 5,399 | 5,470 | 5,535 | 5,584 |
zdroj:[9]
Celkový počet obyvateľov mesta je 4 987 600, z toho je 3 200 700 obyvateľov s občianstvom a 533 200 s trvalým pobytom.[1] Singapur je s hodnotou 7 022 obyvateľov na km2[1] tretí najhustejšie obývaný štát (po Monaku a Macau). Singapur má jedno z najvyšších percent počtu cudzincov, až 36 % populácie mesta sú cudzinci a až 50 % cudzincov pracuje v službách.[10] Majoritným etnikom sú Číňania.
Pohľad na singapurské ekonomické centrum v kontraste so staršou čínskou zástavbou.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
