proces cieľavedomého uvedomelého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických skúseností, utváranie morálnych rysov, osobitých záujmov a postojov. Je procesom utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia, teda súčasťou socializácie.
proces všestrannej humanizácie a kultivácie človeka zahrňujúci procesy ako je socializácia, enkulturácia a personalizácia, kde je zahrnutý široký rozvoj človeka. Vzdelávanie je proces všestrannej humanizácie človeka, je to pretváranie a zdokonaľovanie všetkých jeho schopností, zatiaľ čo výchova vštepuje predovšetkým základné návyky, určitú citovú orientáciu a je činnosťou podstatne jednoduchšou, ktorá do vzdelania organicky vplýva.
Indoktrinácia v učebni, začlenenie politického obsahu do študijných materiálov alebo učitelia, ktorí zneužívajú svoju úlohu na indoktrináciu študentov, sú v rozpore s cieľmi vzdelávania, ktoré sa usiluje o slobodu myslenia a kritické myslenie.
Typy vzdelávania:
Formálne vzdelávanie („formal learning“) vzťahujeme k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie.
Neformálne vzdelávanie („non-formal learning“) prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Neformálne vzdelávanie sa môže byť umožňované na pracovisku a v rámci aktivít občianskych združení a organizácií (napr. mládežnícke organizácie, odbory a politické strany). Môže byť umožňované aj prostredníctvom organizácií, ktoré boli vytvorené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (napr. výtvarné, hudobné, športové krúžky, súkromné hodiny ako príprava na skúšky).
Informálne vzdelávanie (neinštitucionálne vzdelávanie; „informal learning“) je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na rozdiel od formálneho a neformálneho vzdelávania sa nemusí byť zámerné. Dokonca si ho vzdelávajúci sa ani nemusia uvedomovať a nemusia ani rozpoznať, ako prispieva k ich vedomostiam a zručnostiam.
Cieľom vzdelávania sa rozumie vzdelávací ideál, teda kvalita, ktorá má byť dosiahnutá. Formulovanie výchovno-vzdelávacích cieľov je považované za jednu z najdôležitejších úloh pedagóga. Formulácia súvisí so:
spoločenskou situáciou – podmienenosť náboženská, filozofické názory, politika
pedagogickou situáciou – je daná preferovaním určitých pedagogických názorov
Podľa toho môžu byť ciele povinné a nepovinné. Ďalej čiastkové, etapové, celkové, konkrétne.
Formulácia cieľov je spájaná s pedagogickou koncepciou. S pojmom cieľ vzdelávania sa spája aj pojem obsah vzdelávania.
Formálne vzdelávanie je učenie vo vzdelávacích inštitúciách, kde sú ciele, obsah, prostriedky. Je presne definované poprípade aj legislatívne vymedzené. Formálne vzdelávanie prebieha v stanovenom čase, v určených formách, v rôznych skupinách a typoch škôl a zahŕňa v tom či onom rozsahu celú populáciu.
Obsah vzdelávania je súbor vedomostí, zručností a návykov, ktoré vzdelávacia inštitúcia sprostredkuváva žiakovi a ten si ich osvojuje. S obsahom vzdelávania sa spája pojem kurikulum.
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vzdelávanie
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzdelávanie
