Tel Aviv-Jafo - Wikiwand

Tel Aviv-Jafo (hebr. תל אביב-יפו‎ – Tel Aviv-Jafo, t.j. doslova Tel Aviv - Jaffa; arab. تَل أبيب-يَافَا‎ – Tal Abíb-Jáfá), často skrátene Tel Aviv, je mesto v Izraeli, ležiace na pobreží Stredozemného mora. Je súčasťou najväčšej a najľudnatejšej aglomerácie v Izraeli, známej ako Guš Dan. Žije tu okolo 380 000 obyvateľov, v celej aglomerácii okolo 3 850 100 . Samotné mesto má rozlohu iba 50,6 km² a hustota zaľudnenia je až 7 826 obyvateľov na km².

Rýchle fakty Štát, Nadmorská výška ...

Tel Aviv

תל אביב-יפו

Mesto

Vlajka

Erb

Štát

Izrael

Nadmorská výška

34 m n. m.

Súradnice

32°04′00″S 34°47′00″V

Rozloha

51,8 km² (5 180 ha)

Obyvateľstvo

405 400 (2012)

Hustota

7 826,25 obyv./km²

Prvá pís. zmienka

1909

Primátor

Ron Huldai

Časové pásmo

VEČ (UTC+2)

- letný čas

VELČ (UTC+3)

PSČ

612 31

Tel. predvoľba

(+972) 3

Poloha mesta v Izraeli

Interaktívna mapa mesta

Wikimedia Commons: Tel Aviv-Yaffo

Webová stránka: www.tel-aviv.gov.il

OpenStreetMap: mapa

Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Geografický portál

Zavrieť

Mnohé štáty (vrátane Slovenska) majú v Tel Avive svoje konzuláty a ambasády; dištancujú sa tak od tzv. Jeruzalemského zákona, ktorým Izrael potvrdil anexiu Východného Jeruzalema a vyhlásil zjednocený Jeruzalem hlavným mestom krajiny.

96,1 % obyvateľov sú Židia, 3 % arabskí moslimovia a 0,9 % arabskí kresťania. Podľa niektorých odhadov tu žije a pracuje okolo 50-tisíc neregistrovaných obyvateľov. Podľa odhadov z roku 2001 je metropolitná oblasť Tel Avivu sídlom s najväčšou koncentráciou židovského obyvateľstva na svete. Žije tu okolo 3,5 milióna Židov (na druhom mieste je metropolitná oblasť New Yorku s 1,4 milióna židovských obyvateľov).

Širšia metropolitná oblasť obsahuje množstvo samostatných sídiel s približne 2,5 milióna obyvateľmi žijúcimi na 14 km dlhom úseku pri pobreží Stredozemného mora. Ďalšími významnými mestami aglomerácie Guš Dan sú Bat Jam, Cholon, Ramat Gan, Givatajim, Bnej Brak, Petach Tikva, Rišon le-Cion, Ramat ha-Šaron a Herclija.

Dejiny

Osada na juhu súčasného Tel Avivu bola založená v 80. rokoch 19. storočia ako náhrada za pomerne drahé arabské osady v Jaffe.

V roku 1906 sa šesťdesiat židovských rodín rozhodlo založiť nové mesto, kúpil pozemky o rozlohe 12,8 hektára severne od Jaffy, ktoré boli v tom čase pokryté piesošnými dunami.^[1] Pozemok rozdelili na 60 častí a krajinu si rozdelili medzi časti, ktoré sú dnes známe ako Herzl Street (Herzlova ulica) a Rothschild Boulevard (Rothschildov bulvár).^[1] Mesto stavali v štýle anglickej záhrady.^[1] Do konca prvej svetovej vojny (t.j. za 9 rokov) bolo na tomto území postavaných 140 domov.^[1] Meno mesta Tel Aviv (čo znamená Jarný vrch) pochádza z hebrejského prekladu názvu knihy od Theodora Herzla Altneuland.^[1] V hebrejskom preklade Herzlovej knihy Altneuland (Starý nový svet) sa preklad „nový“ použil ako „Aviv“ a „starý“ ako „Tel“ – odtiaľ názov. Názov je spomínaný aj v Biblii v knihe Ezechiel,^[1] nejedná sa však o mesto Tel Aviv, ale o kolóniu júdskych zajatcov, kde býval aj Ezechiel, ktorá bola v Babylone; dnes sa nevie, kde sa Tel Abib nachádzal, pravdepodobne niekde na území dnešného Iraku:

„

Šiel som do Tel Abibu medzi zajatcov, ktorí bývali pri rieke Chobar, usadil som sa tam, kde bývali oni, a zostal som tam medzi nimi stŕpnutý sedem dní. (Ez 3;15)

“

V hebrejčine: תֵּל אָבִיב (Tel Aviv alebo Tel Abib)

Tel (תֵּל) = „pahorok“ alebo „ruiny starého mesta“
Aviv (אָבִיב) = „jar“, prípadne „nový život“, „obroda“

Keď sa v roku 1909 zakladalo nové židovské mesto pri Jaffe, dostalo názov Tel Aviv práve ako symbolika:

„Tel“ = minulosť (ruiny)

„Aviv“ = budúcnosť (obroda, jar).

Meno Tel Aviv tak symbolizovalo obnovenie židovského života v krajine Izrael, na základoch minulosti.

V roku 1909 sa začala výstavba a v roku 1910 vzniklo meno Tel Aviv. Pôvodne to bolo iba predmestie alebo "nocľaháreň" pre ľudí pracujúcich v Jaffe. Konflikty medzi Židmi v Tel Avive a Arabmi v Jaffe v roku 1921 viedli obyvateľov Tel Avivu k vytvoreniu novej centrálnej obchodnej štvrte. Územný plán na vývoj mesta založený na centrálnych komunikáciách a bulvároch bol vypracovaný v roku 1925 (Patrick Geddes) a schválený magistrátom (prvý starosta tel Avivu Meir Dizengoff). Tel Aviv rýchlo rástol a stal sa centrom izraelského mestského života, čím je dodnes.

Počas arabsko-izraelského konfliktu v roku 1948 po dobu 8 mesiacov, od mája do decembra 1948 a počas arabskej blokády Jeruzalema slúžil aj ako dočasné hlavné mesto Izraela. Po tom, ako bol Jeruzalem vyhlásený za hlavné mesto, väčšina veľvyslanectiev ostala v oblasti Tel Avivu a trinásť ďalších sa tam presťahovalo začiatkom 80. rokov 20. storočia.

V roku 1950 bol Tel Aviv spojený s mestom Jaffa do jedného mesta s názvom Tel Aviv-Jafo.

Niekoľkokrát na Tel Aviv zaútočili palestínski teroristi. 19. októbra 1994 sa samovražedný atentátnik odpálil v autobuse mestskej dopravy, pričom prišiel o život a spolu s ním ďalších 25 civilistov. 4. marca 1996 ďalší samovražedný atentátnik zabil 18 ľudí. 1. júna 2001 sa odpálil samovražedný atentátnik v zástupe pred diskotékou, zomrelo 21 ľudí. 25. januára 2002 zomrelo pri samovražednom útoku 20 ľudí. 5. januára 2003 bolo zabitých 23 ľudí pri dvoch súčasných útokoch. 17. apríla 2006 pri útoku neďaleko starej centrálnej autobusovej stanice zomreli 10 ľudia a bolo mnoho zranených.

LGBT

Lesby, gayovia, bisexuáli a transgender osoby sa v Izraeli koncentrujú v Tel Avive kvôli jeho sekulárnejšiemu charakteru v porovnaní s Jeruzalemom.^[1] V porovnaní s liberálnejšími krajinami však v Tel Avive nie sú vyvesené dúhové vlajky a iné vlajky hlásajúce príslušnosť k LGBT komunite s výnimkou LGBT klubov. V Tel Avive sa gayovia bežne na verejnosti držia za ruku.

Tel Aviv je obľúbenou dovolenkovou destináciou pre LGBT osoby z celého sveta kvôli jeho priaznivému počasiu s vysokým počtom slnečných dní od apríla do konca septembra.

Treba upozoniť, že miestni LGBT ľudia sú často veriaci, či už židia alebo moslimovia, s rôznym stupňom identifikácie sa s náboženstvom a s rôznou mierou dodržiavania náboženských zvyklostí. U židov treba dbať ohľad na dodržiavania šabatu, ktorý je časom pracovaného pokoja od piatka večera do soboty večera, počas ktorého mnohí židia neopúšťajú domovy. Počas osláv Exodu židov z Egypta (Passover) sa židia nestravujú mimo domov, stravujú sa podľa zásad kosher, jedia striedmo a striedmo pijú alkohol.

Keďže LGBT ľudia pochádzajú v Izraeli z nábožensky založených rodín, coming out rodine nie je bežný. Z toho dôvodu treba brať zreteľ na nebezpečenstvo nechceného vyoutovania izraelskej LGBT osoby pred jej rodinou.

Zoznamovacie aplikácie

Atraf

Atraf je zoznamovacia aplikácia pre smartfóny, ktorá je izraelskou analógiou aplikácie Grindr.^[1] Patrí medzi najobľubenejšie aplikácie v Tel Avive a je uprednostňovaná pred Grindrom a Tinderom.

Grindr

Grindr je svetovo rozšírená aplikácia na zoznamovanie gayov. V Izraeli môže byť blokovaná. V tom prípade je nutný prístup k aplikácii cez VPN.

Tinder

Tinder je svetovo rozšírená aplikácia nielen pre queer ľudí, ale aj pre heterosexuálov. V Izraeli bez problémov funguje.

Telavivský pochod hrdosti

V Tel Avive sa každoročne od roku 1998^[2] v druhý júnový týždeň koná pochod hrdosti prílušnosti k LGBT.^[1] V roku 2025 sa pochod hrdosti koná v piatok 13. júna 2025,^[2] pričom sa pôjde po plážovej promenáde až na Charles Clore Garden.^[2] Iné aktivity zahŕňajú premietanie filmov s LGBT tématikou, pikniky a módne prehliadky.^[1]

Týždeň trvajúce oslavy hrdosti prilákajú 250000 návštevníkov celého spektra - prílušníkov LGBT skupiny, heterosexuálov, mladších aj starších, miestnych obyvateľov aj turistov.^[1]

LGBT podniky

LGBT podniky v Tel Avive utrpeli vplyom prebiehajúcej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 a prebiehajúcej vojny v Gaze, čoho dôsledkom bolo, že mnohé podniky sú v súčasnosti (apríl 2025) uzatvorené. Ceny drinkov a jedál sa pohybujú na úrovni amerických cien (8 až 10 eur (40 - 50 šekelov) za veľké pivo). Očakávané sprepitné je minimálne 10 % ceny nápoja alebo jedla.

MASH Central

V Tel Avive je v súčasnosti (apríl 2025) fungujúci jediný LGBT klub s názvom MASH Central, ktorý sa nachádza na ulici Allenby St. v blízkosti plážovej promenády. Svoj program zverejňuje na instagrame.^[3] Každodenne sa tu konajú akcie s rôznym zameraním: na podporu transgender osôb, karaoke, tanečné party a podobne.^[3] Na rozdiel od stredoeurópskych LGBT klubov, program sa začína od 9 večer a trvá do 1 nad ránom, po skončení oficiálneho programu sa väčšina návštevníkov rozpŕchne za vlastnými aktivitami.

Shpagat

V minulosti bolo v Tel Avive viac klubov, známy Shpagat klub na Nahalat Binyamin St. 43 je v súčasnosti trvalo uzatvorený.^[4]^[5]^[6]

Apolo

Apolo bar a klub určený len pre mužov bol lokalizovaný 120 metrov od MASH Central^[7] na adrese 46 Allenby St.^[1] Nie je v prevádzake.

LGBT pláž a parky

Za neoficiálnu LGBT pláž sa pokladá Hilton beach,^[1] ktorá je lokalitovaná v severnej časti plážovej promenády, medzi Hilton hotelom a Stredozemným morom.^[8] Pláž nie je nijako označená dúhovými vlajkami. Bežne sa na nej vyskytujú aj heterosexuáli a rodiny s deťmi.

Za účelom piknikov a večerného oddychu sa LGBT skupiny stretávajú v Independence parku,^[9] ktorý je lokalizovaný vedľa Hilton beach.^[10] Populárny je aj park Charles Clore Garden, kde sa po zotmení konajú pikniky celých židovských a moslimských rodín.

Doprava

Tel Aviv je prístupný z medzinárodného letiska Bena Guriona, z ktorého je možná cesta do Tel Avivu železničnou traťou Tel Aviv – Jeruzalem, pričom lístok vyjde pod 25 šekelov (menej ako 6 eur). Oveľa drahšie vyjdu oficiálne letiskové taxi, ktorým cesta do cestra Tel Avivu trvá priblične 30 minút, cena sa pohybuje nad 250 šekelov (60 eur), pričom taxíky aplikácie Gett vyjdu cenovo podobne.

V Tel Avive nie je možné využívať smartfónové aplikácie na taxíky ako je Uber, Bolt. Jediou využívanou aplikáciou je Gett, v ktorej je možné vybrať, či sa má jazda uskutzočniť v bežnom alebo prémiovom aute (kde zaraďujú značky áut ako Škoda, Audi). Cestujúci sa cenu jazdy dozvie až po príjazde na miesto, keď mu aplikácia po skonční jazdy vyúčtuje cestu podľa dĺžky trasy, preto je nutné kontrolovať taxikára, či má vynulovaný taximeter na začiatku jazdy (bohužuiaľ sú taximetre písané v hebrejčine a hebrejčina nepoužíva arabské číslice) a priebeh cesty kontrolovať na Google Maps.

V rámci mesta je možné využívať vnútromestskú autobusovú dopravu, vnútromestské rýchlovlaky, kolobežky Dott. V meste sa vyskytujú požičovne bicyklov, kolobežiek a elektrobicyklov. Pohyb kolobežiek po chodníkoch je nelegálny, penalizovateľný políciou. Kolobežky sú vybavené povinne nositeľnou prilbou. Tel Aviv nemá metro, v súčasnosti sa stavia telavivské metro.

Tel Aviv - Jeruzalem

Z Tel Avivu jazdia moderné vlaky železničnou traťou Tel Aviv – Jeruzalem, pričom pri vstupe do vlakovej stanice prebieha bezpečnostná kontrola analogická tej na letiskách, ktorej účelom je zabrániť teroristickým útokom vo vlakoch namierených hlavne na izraelských vojakov, ktorí ju využívajú ako hlavný spôsob dopravy.

Vlakové lítky je možné zakúpiť na kioskoch vo vlakových staniciach, pričom treba rozoznať kiosk na lístky na vnútromestskú dopravu a kiosk na vlakové lístky (tie sú menšie).

Je vhodné vyhľadať žiadaný spoj Tel Aviv - Jeruzalem na Google Maps, kde bude síce spoj označený v hebrejčine, ale bude tam arabskými číslicami (trojčíslie) uvedené aj číslo vlaku, podľa ktorého je možné vyhľadať vlak na informačnej tabuli vo vlakovej stanici. Keďže vlaky Tel Aviv - Jeruzalem prechádzajú cez lestisko Bena Guriona, je možné vlaky do Jeruzalema nájsť aj podľa ikony lietadla na informačnej tabuli.

V Tel Avive na železničnej stanici HaShalom sú len tri kolaje, pričom z každej odchádza vlak rôznymi smermi každých päť minút, čo je výrazne odlišné od usporiadania železničných staníc na Slovensku. Z toho dôvodu je nutné na informačných tabuliach na peróne a rušni vlaku pozorne sledovať číslo vlaku, ktorý prichádza.

Cesta do Jeruzalema trvá pol až tri štvrte hodiny, pričom vlaky bývajú plne obsadené, ale klimatizované s možnosťou pripojenia nabíjačky alebo notebooku do elektrickej siete, ktorá využíva európske elektrické zásuvky a európske štandard pre elektrické napätie a frekvenciu (230 V/50 Hz).

Vlaky Tel Aviv - Jeruzalem premávajú od približne 4 ráno do polnoci.

Šabat

Šabat je čas pracovné pokoja od západu slnka v piatok až po západ slnka v sobotu, ktorý významne ovplyvňuje aj dopravu v Tel Avive. Počas šabatu nejazdia vlaky, taxíky a autobusy, čo môže komplikovať odchod a príchod na letisko Bena Guriona. Na šabat je nutné myslieť aj pri medzimestskej doprave pri jednodenných výletoch. Problémom šabatu je, že jeho začiatok a koniec si každý dopravca vysvetľuje po svojom, čoho dôsledkom je nespoľahlivá doprava v Izraeli počas týchto hodín.

Jaffa

Viac v hlavnom článku: Jaffa

Jaffa (tiež Yafo) je samostatná enkláva Tel Avivu, ktorej história je dlhšia ako 4000 rokov (na rozdiel od samotného Tel Avivu, ktorý sa začal rozvíjať len pred približne 100 rokmi).^[1] Jaffa je domovom prevažne arabskej komunity, ktorá tu prevažuje nad židovskou.^[1] Jaffa je obľúbený turistický cieľ návštevníkov Tel Avivu kvôli jej klenbovitej pieskovcovitej architektúre, ktorá vynikne v kontraste so sklo-betónovou architektúrou centra Tel Avivu.^[1] V Jaffe sa nachádzajú minigalérie lokálnych umelcov, obchodíky lokálnych kreatívcov, bohémske bary a hlučné preplnené reštaurácie s výbornými morskými plodmi.^[1]

V Jaffe sa nachádzajú blšie trhy, kde sa predávajú ozdôbky, taľafatky a čačky vyrobené miestnymi obyvateľmi.^[1] Nachádzajú sa tu tiež módne butiky, predajne šperkov a ozdoby do domu.^[1] Na vrcholku starého mesta je možné vidieť čiastočne odkryté pozostatky z helénskej a rímskej doby, pričom je možné absolvovať virtuálnu historickú prehliadku Jaffy.^[1]

Prechádka z Tel Avivských pláži na juh smerom k Jaffe trvá po plážovej promenáde asi pol hodinu.^[1]

Rytina zobrazujúca Jaffu od Bruyna Cornelisa z roku 1714
Trh v Jaffe, obraz Gustava Bauernfeinda z roku 1887

Prístav Jaffa

Prístav Jaffa je jeden z najstarších prístavov vo svete, ktorý je dokonca spomínaný aj v Biblii (pod názvom Joppe):

Joppe sa spomína v Knihe Jonášovej pred slávnou scénou, v ktorej veľryba zožerie Jonáša:

„

Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavné a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Tašišu spred Pána. (Jon 1;3)

“

Ďalej sa Joppe spomína v Druhej knihe Kroník v súvislosti so stavbou chrámu v Jeruzaleme:

„

My ti narúbeme dreva z Libanonu, koľko len budeš chcieť, na pltiach ti ho priplavíme po mori do Joppe a ty si ho dopraviš do Jeruzalema (2 Krn 2;15)

“

V Novom zákone v knihe Skutky apoštolov sa Joppa spomína ako miesto zázraku, ktorý vykonal Peter na učeníčke Tabite:

„

V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána. Potom zostal ešte veľa dní v Joppe u istého garbiara Šimona. (Sk 9; 36 - 43)

“

Jaffa bol prístav na vylodenie pre pútnikov plaviacich sa z Európy do Svätej zeme (Jeruzalema).^[1] V súčasnosti sa v prístave nachádzajú už len malé rybárske člny.^[1]

Kláštor sv. Petra

Kláštor sv. Petra je najvýznamnejšia stavba v Jaffe. Ide o františkánsky kostol, ktorý bol postavený v 90. rokoch 19. storočia^[1] na ruinách Crusanderovej citadely. Kostol sa stále využíva na obrady. Ide o jediné miesto v Tel Avive, kde sa v decembri nachádza obrovský vianočný stromček.^[1]

Mešita Al-Bahr

Mešita Al-Bahr bola postavená v 16. storočí.

Kostol sv. Petra
Minaret mešity Al-Bahr v Jaffe

Censtrá spoločenského života

Rothschildov bulvár

Rothschildov bulvár (Rothschild boulevard, Rothschild Blvd) je najstaršia ulica Tel Avivu, v súčasnosti s najdrahšími nehnuteľnosťami v meste.^[1] Budovy v štýle Bauhaus sú zapísané na zozname UNESCO.^[1]

Cyklotrasa na Rothschildovom bulváre
Rothschildov bulvár so stavbami v štýle Bauhaus
Architektúra Bauhaus v Tel Avive na Rothschildovom bulvári 89-91. Dom Yitzhaki. Architekt: Pinhas Hitt, 1933. Dvojité obytné budovy, ktoré sú zrkadlovým obrazom jeden druhého, oddelené zeleňou. Balkóny v prednej časti sú hranaté a zatienené, zatiaľ čo v zadnej časti sú verandy zakrivené.
Sieň nezávislosti (Independence Hall) je budova, v ktorej bola dňa 14. mája 1948 podpísaná nezávislosť Izraela a bol vyhlásený samostatný štát Izrael Davidom Benom Gurionom, prvým premiérom Izraela. V tomto dome pôvodne býval Meir Dizengoff, zakladateľ Tel Avivu a prvý starosta Tel Avivu.