Belehrad
hlavné mesto Srbska From Wikipedia, the free encyclopedia
Belehrad (srbsky Beograd, Београд 
vypočuť) je hlavné a najväčšie mesto Srbska. Medzi rokmi 1918 až 1941/5 bolo tiež hlavným mestom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca), neskôr hlavným mestom Juhoslávie. V roku 2011 tu žilo 1 659 440 obyvateľov. Mesto leží na sútoku riek Dunaj (Dunav) a Sáva (Sava).
O iných významoch výrazu Belehrad pozri Belehrad (rozlišovacia stránka).| Belehrad (Град Београд) | |||
| Grad Beograd | |||
| Hlavné mesto Srbskej republiky | |||
 Belehrad | |||
|
|||
| Štát |  Srbsko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Mesto Belehrad | ||
| Rieka | Dunaj, Sáva | ||
| Nadmorská výška | 117 m n. m. [1] | ||
| Súradnice | 44°49′14″S 20°27′44″V | ||
| Rozloha | 359,96 km² (35 996 ha) [2] | ||
| - Metropolitnej oblasti | 3 222,68 km² (322 268 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 659 440 (2011) | ||
| Hustota | 4 610,1 obyv./km² | ||
| Založenie | 279 pred Kr. | ||
| - Mestské práva | 150 | ||
| Primátor | Aleksandar Šapić | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 11000 | ||
| Tel. predvoľba | (+381) 11 | ||
| EČV | BG | ||
  Poloha mesta v Srbsku
| |||
| Webová stránka: www.beograd.rs | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Belehrad, ktorý sa nachádza na strategickom sútoku dvoch riek, patrí k veľmi starým mestám, kde kontinuálne osídlenie trvá už niekoľko tisíc rokov. V období Keltov tu existovala osada; po tom, čo sa okolia zmocnili Rimania ju pomenovali na Singidunum a následne tu vybudovali prístav pre svoju flotilu. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol hlavným mestom Kráľovstva SHS a od roku 1929 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený Nemeckom, oslobodila ho v októbri 1944 Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodené bombardovaním vojskami NATO. NATO zničilo viaceré úrady, ako napr. budovu RTS - Srbský rozhlas (počas jej bombardovania zomrelo 16 technikov), viaceré nemocnice, Hotel Jugoslavija, najvyššiu budovu Srbska - vežu Ušće, vežu Avala TV a budovu čínskej ambasády.[3]
Ako jediné mesto s počtom obyvateľov nad 1 milión má Belehrad v Srbsku dominantné postavenie. Je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu. Sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu, nachádza sa tu medzinárodné letisko a prístav na Dunaji. Mesto má mnoho vysokých škôl a dve univerzity (1863, 1975). Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Nového Sadu a do Skopje. V meste je veľa sakrálnych pamiatok srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najväčšie z nich patrí monument mesta Chrám svätého Sávu. Pozoruhodnou je pravoslávna Katedrála svätého Michala z 19. storočia vybudovaná v klasicistickom štýle, Chrám svätého Marka v srbsko-byzantskom štýle, Kostol svätého Alexandra Nevského v srbsko-byzantskom štýle, ale aj Chrám Svätej Trojice, ktorý patrí Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Etnické zloženie
| Národnosť | Počet[chýba zdroj] | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Srbi | 1 417 187 | 89,92 |
| Juhoslovania | 22 161 | 1,41 |
| Čiernohorci | 21 190 | 1,34 |
| Rómovia | 19 191 | 1,22 |
| Chorváti | 10 381 | 0,66 |
| Macedónci | 8 372 | 0,53 |
| Gorani | 3 340 | 0,21 |
| Slováci | 2 199 | 0,14 |
| Slovinci | 2 084 | 0,13 |
| iná | 4,44% |
Náboženské zloženie
| Vyznanie | Počet[chýba zdroj] | Podiel (%) |
|---|---|---|
| pravoslávni | 1 429 170 | 90,68 |
| moslimovia | 20 366 | 1,29 |
| rímski katolíci | 16 305 | 1,03 |
| protestanti | 3 796 | 0,24 |
| bez vyznania | 47 349 | 3,00 |
| ateisti | 23 240 | 1,47 |
| iné | 2,29 |
Belehrad patrí k ekonomicky najvyspelejšej časti Srbska. Viac než 30 % HDP Srbska je produkovaných v Belehrade. 30 % zamestnanosti celej populácie Srbska spadá na Belehrad.[4]
Počas 90. rokov 20. storočia bola ekonomika Belehradu ako aj Srbska ovplyvnená medzinárodným obchodným embargom. Hyperinflácia juhoslovanského dinára patrila k najväčším na svete a decimovala ekonómiu mesta. V Belehrade sa nachádza Srbská národná banka. Sídli tu aj viacero významných spoločností ako aerolinky Air Serbia, Telekom Srbija, Telenor Serbia, Delta Holding a iné. Množstvo zahraničných spoločností sa rozhodlo vybudovať svoje ústredie v Belehrade, patria k nim Japan Tobacco, Motorola, Microsoft, Philip Morris International, Société Générale, Coca-Cola Hellenic Bottling Company (CCHBC) a iné.
V septembri 2017 bola priemerná čistá mesačná mzda 47 220 srbských dinárov (t. j. okolo 398 Eur). Priemerná mzda v Belehrade a jeho blízkom okolí je 60 756 dinárov (t.j. cca. 511 Eur), čo je najvyššia vyplácaná mzda spomedzi všetkých okresov Srbska.[5]
Belehrad hostí viacero každoročných kultúrnych podujatí, festivalov akými sú: FEST – Belehradský filmový festival, BITEF (Belehradský divadelný festival), BELEF (Belehradský letný festival), BEMUS (Belehradský hudobný festival), Belehradský knižný veľtrh a Belehradský pivný festival.[6] Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivo Andrić tu napísal jeho najvýznamnejšie dielo Most na Drine.[7] K ďalším významným belehradským spisovateľom patria aj Branislav Nušić, Miloš Crnjanski, Borislav Pekić, Milorad Pavić a Meša Selimović.[8][9][10] Väčšina srbského filmového priemyslu sa nachádza v Belehrade. Jedným z najznámejších je film ocenený v roku 1995 na cenách Palme d'Or s názvom Underground (Podzemie) od režiséra Emira Kusturicu.
Mesto bolo centrom srbskej hudobnej éry New Wave v 80.rokoch: hudobníci VIS Idoli, Ekatarina Velika a Šarlo Akrobata pochádzali z Belehradu. K ostatným význačným rockovým skupinám patria Riblja Čorba, Bajaga i Instruktori a iné.[11] Počas 90. rokov bolo mesto hlavným centrom hudobného štýlu nazývaného turbofolk, k jeho najznámejším predstaviteľom patrila Ceca Ražnatovićová. Dnes je Belehrad centrom Srbskej hip-hopovej scény, pôsobia tu umelci ako Beogradski Sindikat, Škabo, Marčelo[12][13]
Nachádza sa tu mnoho divadiel, popredné miesto majú Národné divadlo, Juhoslovanské dramatické divadlo, Belehradské dramatické divadlo, divadlo Zvezdara Teatar a Atelje 212 (Ateliér 212). V Belehrade sídli Srbská akadémia vedy a umenia ako aj Srbská národná knižnica.
V Belehrade sídli mnoho zahraničných kultúrnych inštitúcií: Instituto Cervantes, Goetheho inštitút a Institut Français sa všetky nachádzajú v centre mesta, v pešej zóne na Ulici Knez Mihailova. Ostatné kultúrne strediská v Belehrade sú American Corner, Rakúske kultúrne fórum (Österreichischen Kulturforums), British Council, Confucius Institute, Canadian Cultural Center, Taliansky kultúrny inštitút (Istituto Italiano di Cultura), Kultúrne centrum Islamskej republiky Irán a Ruské centrum vedy a umenia (Российский центр науки и культуры).
Múzeá
Najvýznamnejším belehradským múzeum je Národné múzeum, založené v roku 1844. V múzeu sa nachádza vyše 400 000 exponátov, medzi nimi aj viacero mnoho zahraničných majstrovských diel. Známy stredoveký rukopis Miroslavljevo Jevanđelje (Miroslavov Gospel) patrí ku kolekcii v múzeu.[14] Veľmi populárne je hlavne pre zahraničných turistov Vojenské múzeum. K exponátom v tomto múzeu patrí aj letecká stíhačka F-117 zostrelená juhoslovanskou armádou. Okrem nej sa nachádza v múzeu vyše 25 000 exponátov, ktoré siahajú až do Doby Rímskej ríše.[15][16] Podobné je aj Juhoslovanské múzeum letectva v ktorom sa nachádza vyše 200 lietadiel. Nachádzajú sa tu aj exponáty lietadiel, ktoré nie sú dostupné inde na svete ako napríklad Fiat G.50. V múzeu sú vystavené aj lietadlá NATO a USA zostrelené v občianskej vojne.[17]
Etnografické múzeum založené v roku 1901 v ktorom sa nachádza vyše 150 000 exponátov, ktoré zobrazujú dedinskú a mestskú kultúru na Balkáne, predovšetkým krajín bývalej Juhoslávie.[18] Múzeum moderného umenia má kolekciu okolo 8540 diel vytvorených v Juhoslávii od roku 1900.[19]
Nachádza sa tu múzeum Nikola Teslu. Bolo založené v roku 1952 a hostí osobné predmety vynálezcu. Nachádza sa tu vyše 160 000 originálnych dokumentov a okolo 5700 iných predmetov.[20] Posledným významným belehradským múzeom je Múzeum Vuk a Dositej, kde sú zobrazené diela Vuka Stefanovića Karadžića a Dositeja Obradovića, reformátora srbskej literatúry a jazyka z 19. storočia a prvého ministra školstva.[21] Pozoruhodným je aj Múzeum Afrického umenia, založené počas dní socialistickej solidarity s málo rozvinutými krajinami tretieho sveta.
Vzdelanie
V Belehrade sa nachádzajú dve štátne a viacero súkromných vysokých škôl. Belehradská univerzita (Универзитет у Београду) bola založená v roku 1808 ako Hlavná akadémia.[22] Patrí k najstarším centrám vzdelania v krajine (najstaršia je učiteľská škola v Subotici, od roku 1689). Na Belehradskej univerzite študuje vyše 70 000 študentov.[23]
Je tu 195 základných škôl a 85 stredných škôl. Spomedzi základných škôl je tu 162 všeobecných, 14 špeciálnych, 15 umeleckých a 4 školy pre dospelých. Spomedzi škôl druhého stupňa je tu 51 odborných škôl, 21 gymnázií, 8 umeleckých a 5 špeciálnych škôl. Študuje tu vyše 230 000 žiakov, ktorých riadi 22 000 zamestnancov vo vyše 500 budov, ktoré kryjú vyše 1 100 000 m².[24]
Nočný život
Belehrad má povesť mesta, ktoré ponúka veľký výber pre nočný život, nachádza sa tu mnoho podnikov a klubov. Najznámejšie miesto pre nočný život sú loďky (tzv. splavovi) zakotvené na riekach Sáva a Dunaj, pri nábrežiach.[25][26][27]
Víkendoví návštevníci, ktorí sem prichádzajú hlavne z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Slovinska považujú Belehrad za väčšie stredisko nočného života ako mestá v ich krajinách, kvôli priateľskej atmosfére, množstve barov a klubov, lacným nápojom, bezproblémovému dorozumievaniu a menšej regulácii.[28][29]
Futbal
- FK Partizan
- FK Crvena Zvezda
- FK Čukarički
- OFK Belehrad
- FK Rad
- FK Voždovac
- FK Bežanija
- FK BSK Borča
- FK Zemun
- FK Sinđelić Belehrad
Basketbal
- KK Partizan
- KK Crvena Zvezda
- KK FMP
- OKK Belehrad
- KK Beovuk 72
- KK Mladost Zemun
Hádzaná
- KK Partizan
- KK Crvena zvezda
Vodné pólo
- VK Partizan
- VK Crvena Zvezda
- VK Banjica
- VK Belehrad
Športovci
- Novak Đoković - tenista
- Ana Ivanovićová - tenistka
- Jelena Jankovićová - tenistka
- Mateja Kežman - futbalista
- Aleksandar Kolarov - futbalista
- Boris Pašanski - tenista
- Janko Tipsarević - tenista
- Vladimir Vermezović - futbalista a tréner
- Nemanja Vidić - futbalista
- Snežana Zorićová - basketbalistka
- Dušan Vlahović - futbalista
Spisovatelia
- Milorad Pavić - spisovateľ, historik
Hudobníci
- Ceca - speváčka
- Jelena Karleuša - speváčka
- Relja Popović - spevák, herec
Centrum Belehradu
Chrám sv. Sávu
Nočný pohľad na Chrám sv. Sávu
Budova Srbskej akadémie vedy a umenia
.jpg)
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
