nadzvukové dopravné lietadlo From Wikipedia, the free encyclopedia
Concorde (vyslovuj: konkord; z lat. concordia – jednota, svornosť) bolo francúzsko-britské nadzvukové dopravné lietadlo, ktoré spoločne vyvinuli a vyrobili spoločnosti Sud Aviation (neskôr Aérospatiale) a British Aircraft Corporation (BAC). Svojho času to bolo jediné komerčne prevádzkované nadzvukové dopravné lietadlo v západnom svete (vyradené z komerčnej prevádzky v roku 2003), s maximálnou rýchlosťou 2,04 mach (2 330 km/h). Concorde bol spoločným projektom Francúzska a Spojeného kráľovstva na základe dohody vlád oboch krajín z 29. novembra 1962. Paralelným a fyzicky veľmi podobným projektom bol sovietsky Tupolev Tu-144.
Concorde | |
Concorde spoločnosti British Airways počas vzletu, máj 1986 | |
Typ | nadzvukové dopravné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Sud Aviation (neskôr Aérospatiale a Airbus) British Aircraft Corporation (neskôr British Aerospace a BAE Systems) |
Prvý let | 2. marca 1969 |
Zavedený | 21. januára 1976 |
Vyradený | 24. októbra 2003 (posledný komerčný let) 26. novembra 2003 (posledný let vôbec[1]) |
Hlavný používateľ | Air France British Airways |
Výroba | 1965 – 1979 |
Vyrobených | 20 (vrátane 6 lietadiel mimo aerolinky) |
Concorde bol zaradený do letovej služby po 15-ročnom vývoji a až do nešťastia v roku 2000 nedošlo v jeho 27-ročnej prevádzke nikdy k väčším nehodám či problémom. V oboch krajinách, ktoré sa podieľali na jeho vývoji, sa považoval za symbol technického pokroku a národnej hrdosti. Pohonnú jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firma Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cez Atlantický oceán trval približne 3 až 3,5 hodín (rekord: 2 hodiny 53 minút), letová výška bola 15 km po štarte s maximom 18 km.
Concorde bol vyvinutý v 60. rokoch 20. storočia a vzbudil v tej dobe u leteckých spoločností veľký záujem. V roku 1967 si tri lietadlá objednala napríklad i nemecká Lufthansa, tá však nakoniec Concorde nikdy neprevádzkovala. Spolu prevádzkovali Concorde len 4 letecké spoločnosti: národné letecké spoločnosti Británie a Francúzska a prechodne dvaja zmluvní dopravcovia, z toho jeden z USA.
Napriek očakávaniam, najmä však kvôli ropnej kríze začiatkom 70-tych rokov sa komerčné nadzvukové lietadlá ukázali byť stratové z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Všetky zahraničné objednávky sa stornovali a prevádzku lietadla museli na základe zmluvných záväzkov prevziať len národné letecké spoločnosti Air France a British Airways. Na trasách Paríž/Londýn – New York dokonca Concorde ako predstaviteľ segmentu luxusnej prepravy osôb dosahoval značný zisk. V druhej polovici 70-tych rokov lietal Concorde v spolupráci s British Airways tiež pod hlavičkami leteckých spoločností Singapore Airlines a Braniff International. Jedno lietadlo dokonca malo pomaľovanie Singapore Airlines. Počty celkovo vyrobených kusov: 2 prototypy, 2 predsériové modely, 16 sériových lietadiel. Výroba lietadla bola zastavená v roku 1979.
Na začiatku svojej éry lietal Concorde aj do Ria de Janiera a Singapuru, nakoniec však len na linke medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Jedným z dôvodov bol krátky dolet (6 000 km), predovšetkým však nedostalo lietadlo povolenie obsluhovať mnohé letiská kvôli vysokej prevádzkovej hlučnosti (štartujúci Concorde bolo počuť vo vzdialenosti 8 km). Z prestížnych dôvodov lietal Concorde čartrové lety aj na iné letiská.
Dňa 25. júla 2000 pri štarte z letiska Charlesa de Gaulla v Paríži sa roztrhla pneumatika lietadla Concorde leteckej spoločnosti Air France. Príčinou bola kovová súčiastka na vzletovej dráhe, ktorá predtým odpadla z iného štartujúceho lietadla – DC-10 spoločnosti Continental Airlines.
Vymrštené gumené časti pneumatiky prerazili elektrický kábel ľavého podvozku a ľavú spodnú časť krídla, ktoré boli sčasti tiež poškodené. Nárazom vznikli v nádržiach diery. Vytvorili sa tlakom, ktorý bol prenesený palivom. Vytekajúce palivo sa zapálilo na elektrickom kábli v blízkosti pohonnej jednotky a postupne začalo horieť palivo v celom ľavom krídle. Štart už v tomto okamihu nebolo možné prerušiť, lietadlo sa už na núdzové zabrzdenie pohybovalo príliš veľkou rýchlosťou. Jedinou možnosťou pilota, ktorého varovali palubné prístroje a riadiaca veža, bolo pokúsiť sa o núdzové pristátie. Asi minútu po štarte sa lietadlo zrútilo na hotel v mestečku Gonesse pri Paríži. Všetkých 109 osôb na palube a štyria obyvatelia hotela prišli o život. Letecká spoločnosť Air France preto zastavila leteckú prevádzku Concordu a britský letecký úrad odňal lietadlu povolenie na lety, ktoré sa obnovilo až po rozsiahlych konštrukčných zmenách. Briti vyvinuli zosilnenie nádrží výstužami z Kevlarových vlákien a francúzsky výrobca pneumatík Michelin vyvinul stabilnejšie pneumatiky odolné voči prasknutiu, ktoré sa budú používať aj v Airbuse A380. Kvôli úpravám, ktoré stáli okolo 100 miliónov eur, sa zvýšila vzletová hmotnosť lietadla, čo ešte viac sťažilo možnosť jeho ekonomického prevádzkovania.
7. novembra 2001 bola obnovená letecká linka medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Napokon však z dôvodu končiacej sa životnosti strojov umocnenej malým záujmom cestujúcich i kvôli novým bezpečnostným nedostatkom oznámili spoločnosti Air France i British Airways dňa 10. apríla 2003 svoj úmysel v priebehu roku 2003 celkom zrušiť všetky letové linky Concordu. Posledný let Concordu spoločnosti Air France sa uskutočnil 24. Júna 2003, British Airways ukončila lety Concordu 24. októbra 2003. Celkom posledný let Concordu s označením lietadla G-BOAF sa uskutočnil 26. novembra 2003 pod vedením šéfpilota Mike Bannistera z londýnskeho letiska Heathrow do múzea vo Filtone v Anglicku.
V čase od 15. augusta do 17. augusta 1995 sa podaril Concordu najrýchlejší let okolo sveta za 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd. Meral sa pritom celkový čas od štartu v Paríži až po opätovné pristátie, vrátane medzipristátí. 7. februára 1996 preletel Concorde spoločnosti British Airways trasu New York – Londýn za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je dodnes najrýchlejší prelet cez Atlantický oceán v civilnom lietadle.
Vývoj Concordu v podstate umožnila štátna účasť Francúzska i Veľkej Británie. V bežnej prevádzke dosahoval Concorde zisky len občas. Okrem rekordných výkonov v nadzvukových letoch bol najvýznamnejší prínos lietadla z hľadiska technického pokroku v leteckom priemysle (spolu s jeho sovietskym náprotivkom Tupolev 144), z ktorého dodnes ťažia výrobcovia lietadiel.
Maximálna kapacita lietadla bola 144 osôb. Sedadlá mohli byť usporiadané rôzne v štvorradoch. Paluba bola vybavená toaletami a dvomi kuchyňami. Pod prednou a zadnou časťou paluby bol priestor pre batožinu. Príručná batožina na palube nebola povolená. Spoločnosť British Airways prevádzkovala lietadlo so 40-miestnou prednou a 50-miestnou zadnou kabínou, kde hostí obsluhovala 6-členná posádka. Na palube existovala len jedna trieda (Concorde Class), letenky boli približne o 20 % drahšie ako letenky prvej triedy v podzvukových lietadlách. Veľmi stiesnený priestor na sedenie bol vykompenzovaný koženými sedadlami a luxusnou kuchyňou, ktorá sa podávala v porceláne a samozrejme so šampanským.
Pri lete z Londýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 m podzvukovou rýchlosťou, potom južne od Bristolu zapol prídavné spaľovanie – forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovom Lundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 m dosiahol rýchlosť Mach 2-(2450,088km/h), pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 m. Čo trvalo až do začiatku klesania na pristátie. Na porovnanie podzvukové dopravné lietadlá lietajú vo výškach 12 000 m až 13 500 m.
Nos lietadla tvorí hydraulicky sklápateľný 'zobák' s priehľadným priezorom. Pri rýchlostiach nad 460 km/h sa 'zobák' a ochranný štít vyrovnali do vodorovnej polohy na zníženie aerodynamického odporu. V tejto polohe mal pilot počas letu obmedzený výhľad dopredu. Vo výškach pod 3 000 metrov a rýchlosti okolo 460 km/h sa 'zobák' sklopil o 5°, čo zabezpečovalo dobrý výhľad dopredu. Pri pristávaní bol 'zobák' sklopený o 12° a umožnil tak pilotovi optimálny výhľad pri vysunutom podvozku. Kokpit v Concorde leží 11,4 m pred prvým podporným kolesom, čo znamená, že pri odbočení na štartovaciu dráhu je kabína pilota ďaleko za okrajom dráhy. Kapitán a kopilot sedia v kabíne vedľa seba, zatiaľ čo letový inžinier sedí na otočnej stoličke za kopilotom.
Uvedené sú len komerčne nasadené stroje.
Tovarné číslo | Imatrikulácia | Prvý let | Počet pristátí | Počet nalietaných hodín | Posledný let | Aktuálne umiestnenie |
---|---|---|---|---|---|---|
203 | F-BTSC | 31. 1. 1975 Toulouse | 3 978 | 11 989 | 25. 7. 2000 AF4590 Charter | Zničený pri havárii v Paríži, trosky uložené na letisku Charlesa de Gaulla, Paríž, Francúzsko |
204 | G-BOAC | 27. 2. 1975 Filton–Fairford | 7 727 | 22 260 | 31. 10. 2003 LHR - MAN | Letisko Manchester, Spojené kráľovstvo |
205 | F-BVFA | 27. 10. 1975 Toulouse | 6 780 | 17 824 | 12. 6. 2003 CDG - IAD | Smithsonian Museum‘s Dulles Airport, Washington, D.C., USA |
206 | G-BOAA | 5. 11. 1975 Filton–Fairford | 8 064 | 22 769 | 12. 8. 2000 JFK - LHR | Škótske múzeum letectva v Edinburghu, Spojené kráľovstvo |
207 | F-BVFB | 6. 3. 1976 Toulouse | 5 473 | 14 771 | 24. 6. 2003 AF4406 | Auto & Technik Museum Sinsheim, Nemecko |
208 | G-BOAB | 18. 5. 1976 Filton–Fairford | 7 810 | 22 297 | 15. 8. 2000 BA002P | Letisko Londýn Heathrow, Londýn, Spojené kráľovstvo |
209 | F-BVFC | 19. 7. 1976 Toulouse | 4 358 | 14 322 | 27. 6. 2003 AF6903 | Továreň Airbus, Toulouse, Francúzsko |
210 | G-BOAD | 17. 3. 1977 Filton–Fairford | 8 406 | 23 397 | 17. 11. 2003 LHR–BGI | Múzeum na lietadlovej lodi USS Intrepid, New York, USA |
211 | F-BVFD | 10. 2. 1977 Toulouse | 1 929 | 5 814 | 27. 5. 1982 AF4586 Charter | Poškodený pri pristátí v Dakare 11/1977, zošrotovaný 1994, špička v zbierke amerického milionára |
212 | G-BOAE | 17. 3. 1977 Filton–Fairford | 8 383 | 23 376 | 17. 11. 2003 LHR–BGI | Grantley Adams International Airport, Barbados |
213 | F-BTSD | 26. 6. 1978 Toulouse | 5 135 | 12 974 | 14. 6. 2003 AF380Y | Letisko Le Bourget, Paríž, Francúzsko |
214 | G-BOAG | 21. 4. 1978 Filton–Fairford | 5 633 | 16 239 | 5. 11. 2003 JFK–BFI | Múzeum letectva, Seattle, USA |
215 | F-BVFF | 26. 12. 1978 Toulouse | 4 259 | 12 421 | 11. 6. 2000 AF4586 Charter | Letisko Charlesa de Gaulla, Paríž, Francúzsko |
216 | G-BOAF | 20. 4. 1979 Filton–Fairford | 6 045 | 18 257 | 26. 11. 2003 LHR–Filton | Bristol Aviation Heritage Centre, Spojené kráľovstvo |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.