Veľké Rovné
obec na Slovensku v okrese Bytča From Wikipedia, the free encyclopedia
Veľké Rovné je obec na Slovensku v okrese Bytča, ktorá sa nachádza na severozápadnej časti Slovenska. V obci je veľa miestnych častí/osád medzi najväčšie patria: Horevsie, Rimanovice, Žarnov, Ivor.
| Veľké Rovné | |
| obec | |
 Kaplnka v časti Záblatie | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Bytča |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Rovnianka |
| Nadmorská výška | 383 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′28″S 18°35′00″V |
| Rozloha | 40,6 km² (4 060 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 581 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 88,2 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1408/1498 |
| Starosta | Ladislav Korček[3] (nezávislý) |
| PSČ | 013 62 |
| ŠÚJ | 518085 |
| EČV (do r. 2022) | BY |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Veľké Rovné 1621 |
| Telefón | 558 23 41, 558 23 14 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Veľké Rovné | |
| Webová stránka: velkerovne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
Prvá zmienka o obci Rovné pochádza z roku 1540, na tomto území sa predtým nachádzali osady Rimanovice (Rimanowicz, prvá zmienka 1408) a Kriváč (prvá zmienka 1437), ktoré sa však neskôr vyľudnili a zanikli. V dedine je ešte druhá historická čast a to je časť Horevsie ktorá bola v minulosti dosť považovaná ako centrum obce bol tam kostol, obchody, krčmy, cintorín. V minulosti bola obec známa predovšetkým drotárstvom. Drotárske tradície sa snaží obec naďalej rozvíjať, v Budatínskom zámku pri Žiline ako i v budove Obecného domu vo Veľkom Rovnom sú stále drotárske expozície, obec tiež poriada rôzne kultúrne aktivity.
V obci sa narodil Vladimír Ferko - slovenský spisovateľ, publicista a autor literatúry faktu a jeho brat Milan Ferko - autor historického románu Matúš Čák Trenčiansky a ďalších. Vladimír spolu so synom Andrejom sú autormi románu a rovnomenného scenára k filmu Ako divé husi z drotárskeho prostredia.
Symboly obce
Prvý odtlačok obecného znaku, ako uvádza heraldik Ladislav Vrteľ, je na dochovanej písomnosti z 31. októbra 1794. Nepochybne súvisí so starodávnym patrocíniom pôvodného i terajšieho farského kostola sv. Michala archanjela. Tvar pečatidla je okrúhly a v pečatnom poli je zobrazený sv. Michal archanjel, stojaci na hadovi.
Pečať obce Veľké Rovné nebola v našej heraldickej literatúre známa a jej objavenie je prekvapujúce, osobitne z ikonografického hľadiska. Pozoruhodné je zobrazenie sv. Michala i skutočnosť, že stojí nie na drakovi, ako je nielen v našej, ale aj európskej heraldike obvyklé. Toto vybočenie zo všeobecnej zaužívanej ikonografickej konvencie robí symbol Veľkého Rovného jedinečný. Pozoruhodné sú aj blesky, šľahajúce z anjelovho štítu, presnejšie spoza jeho štítu, ktoré sú tiež v našej heraldike zriedkavé.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky Kostol svätého Michala archanjela, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1753-1755. Donátorom kostola bol miestny zemepán Pavol Anton Esterházi s manželkou. Úpravami prešiel v roku 1902, keď bol rozšírený a doplnený o nové presbytérium. To je zaklenuté konchou, loď valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu hlavný oltár z roku 1907. Výmaľba kostola od majstra Juharyho z Nitry pochádza z roku 1908. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a lizénami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom. Veža je lemovaná lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Vo veži je zvon z roku 1763 od majstra J. Steinstocka.[4]
- Socha sv. Anna vyučuje Pannu Máriu, baroková socha z roku 1760. Nachádza sa v areáli kostola.[5]
- Prícestná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v časti Záblatie, klasicistická stavba s polkruhovým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1831. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Vstup je riešený ako trojosový portikus. Fasády sú členené sementovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.[6]
Príroda
Fauna
- v severnej časti obce (Melocík, Madzín, Črmná, Semeteš, Dolinky, Ivor) výskyt medveďa, vlka, rysa, jazveca, či iných bylinožravých cicavcov
- taktiež aj iné mačkovité šelmy ako kuny, líšky a lasice
- na podhorských kamenistých lúkach vretenice, v blízkosti mlák a kaluží zas výskyt úžoviek obojkovaných, či úžoviek hladkých
- taktiež potvrdený výskyt rôznych iných druhov obojživelníkov, na tienistých miestach v horských bučinách napríklad výskyt salamandry škvrnitej, či skokana hnedého, jašterice krátkohlavej, jašterice múrovej a jašterice živorodej
- na podhorských lúkach taktiež bohatý výskyt rôznych motýľov a hmyzu
- vo vrchnej časti Rovnianky (potok) v minulosti potvrdený výskyt raka riečneho
Flóra
Dreviny (stromy a kry)
- počas doby ľadovej dominovala chladnomilná vegetácia (tundra, step)
- neskôr počas interglaciálnej (medziľadovej) doby nahradená dubinami so zastúpením duba zimného, liesky obyčajnej a hraba obyčajného, keďže došlo ku otepleniu až o takmer 4°C
- klíma sa opäť mierne ochladila a z juhovýchodnej Európy sa šíria porasty buka lesného, či jedle bielej
- v minulosti (cca. 500-1000 rokov naspäť), keď ešte neprebehla valašská kolonizácia v horských polohách dominovali prirodzené jedľovo-bukové pralesy, na brehoch a alúviách potokov boli bohato zastúpené listnaté porasty s jelšami, vŕbami, či jaseňmi
- v nižších nadmorských výškach (začiatok Veľkého Rovného, pri cintoríne, Rimanovice a pod.) sa ku jedľovo-bukovým lesným porastom primiešavali dreviny ako dub, hrab, lieska
- vo vyšších nadmorských výškach (okolie Semeteša, Melocíka, až smerom na Dolinky) sa vyskytovali súvislé jedľovo-bukové pralesy s primiešanými druhmi javorov, brestov a iných drevín
- v súčasnosti je väčšina katastru obce umelo vysadená monokultúrnymi lesnými porastmi smreka obyčajného, či buka lesného, brehové porasty v okolí Rovnianského potoka boli vyklčované, prípadne upravené
- na spásaných lúkach sa v minulosti bohato vyskytovali borievky (Juniperus communis), dnes vplyvom zalesňovania, sukcesie a ruderalizácie biotopov došlo k vytlačeniu tohto druhu a vyskytuje sa len v minime
- na lúkach sú taktiež prítomné aj iné kry ako ruža šípová, či trnka obyčajná
Byliny
- v súčasnosti väčšina lúčnych biotopov je buď obrábaná, prípadne zrekultivovaná (nitrifikácia biotopov)
- vplyvom zarastania a zalesňovania došlo k výraznému druhovému poklesu miestnej flóry
- zaujímavý je však rast rôznych druhov lúčnych orchideí z čeľade vstavačovité (Orchideaceae), ako napríklad vstavač mužský poznačený, vstavačovec májový, vstavačovec bázový a iné
- na svetlejších plochách porasty s chráneným orlíčnikom obyčajným, či šalviou lúčnou
- typickými lesnými bylinami sú kysličky, chránené rebrovky, či rôzne druhy machorastov
Osobnosti obce
Rodáci
- Rudolf Mičieta (* 1909 – † 1991), včelársky odborník a historik včelárstva na Slovensku
- Vladimír Ferko (* 1925 – † 2002), spisovateľ a publicista
- Milan Ferko (* 1929 – † 2010), prozaik, básnik, dramatik a textár
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.