Smrek obyčajný - Wikiwand

Smrek obyčajný (iné názvy pozri nižšie; lat. Picea abies alebo Picea excelsa) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku a významná hospodárska plodina ^[4]. Od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice a vzpriamené šišky, sa smrek obyčajný odlišuje tým, že má hranaté a špicaté ihlice a šišky mu visia smerom dole.

Rýchle fakty Stupeň ohrozenia, Vedecká klasifikácia ...

Smrek obyčajný

Stupeň ohrozenia

^[1]

Vedecká klasifikácia

Vedecký názov

Picea abies
L., 1881

Synonymá

Abies excelsa, Abies picea, Picea excelsa, Pinus abies, Pinus excelsa^[2]

Výskyt smreka obyčajného^[3].

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Biologický portál

Zavrieť

Názvy

Slovenské názvy

Súčasné slovenské názvy tohto druhu sú smrek obyčajný, zriedkavo: smrek lesný^[5] a nevhodne (bohemizmus) smrek stepilý^[6]^[7]. Zastarané slovenské názvy tohto druhu sú: smrek obecný^[8], svrčina obyčajná^[9], svrčina obecná^[10], sosna-svrčina^[11], sosna vysoká^[11], sosna smrek^[12], jedla červená^[13], jedla brunatá^[14]. Ľudové názvy tohto druhu sú: smrek^[15]^[16], biely smrek^[17]^[14], obyčajný smrek^[18], svrčina.

Vedecké názvy

Vedeckých názvov tohto druhu bolo v priebehu histórie veľké množstvo, hlavné príklady sú:

Picea abies (L.) H.Karst., 1881
Picea excelsa Peterm., 1838 / (Lam.) Link, 1841
Picea rubra Hill., 1757
Pinus abies Linné, 1753
Pinus excelsa Lam., 1779
Abies excelsa (Lam.) Poiret, 1805
Abies rubra (Hill.) A. Dietr., 1824

Zámena Abies a Picea

U Linného (1753) a potom ešte u rôznych autorov až do 19. storočia sa latinské názvy Abies (resp. Pinus abies) a Picea (resp. Pinus picea) používali opačne než dnes, t.j.:

to, čo dnes voláme smrek (obyčajný), sa volalo Abies/Pinus abies (dnes: Picea/Picea abies alebo Picea excelsa) a
to, čo dnes voláme jedľa (biela), sa volalo Picea/Pinus picea (dnes: Abies/Abies alba alebo Abies pectinata).

Táto zámena spôsobovala nejeden zmätok v literatúre a tento zmätok sa niekedy prenášal aj na domáce (napr. slovenské) pomenovania týchto druhov. Toto je aj dôvod dnešného zdanlivo čudného latinského názvu smreka obyčajného Picea abies (čiže doslova "smrek jedľa").^[19]^[20]^[14]^[13]^[21]^[22]^[23]^[24]

Vzhľad

Je to 25 – 50 metrov^[2] vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1 – 1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – 2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.^[25]^[26]^[27]^[28]^[29]

Strom je obojpohlavný. Samčie a samičie kvety sú červené až purpurové do 2,5 cm.^[2] Obidve rastú na jar na vzpriamených súkvetiach.^[30]

Ekológia

Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.^[31] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.

Využitie

Mladá rastlina do výšky 250 cm sa využíva ako obľúbený vianočný stromček.
Zelené vetvičky sa používajú ako samostatná dekorácia alebo na vence či kytice.
Jasno zelené čerstvé jarné ihličie sa niekedy požíva do čaju, čo však nie je príliš zdravé. Takisto sa používa na sirup.
Živica sa v minulosti zbierala a využívala priemyselne.
Drevo je hlavným produktom smreka. Využíva sa v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina spolu s vlákninou z hľadiska dodávaného množstva patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva. Vzhľadom na zastúpenie smreka v stredoeurópskych lesoch a jeho dobré produkčné vlastnosti je tak smrekové drevo najbežnejším používaným a obchodným stavebným drevom na Slovensku a Česku.^[32]

Najstarší klon na svete

Tlačové vyhlásenie univerzity Umeå universitet, potvrdilo, že vek klonu smreka obyčajného, nazvaný Old Tjikko je rádiokarbónovou metódou datovaný na 9550 rokov, a je tak najstarším žijúcim stromom.^[33]^[34]

Ale klonálna kolónia Pando, čo je 47 000 žijúcich klonov topoľa osikového, je ich vek odhadovaný na 80 000 až 1 milión rokov.^[35]^[36]^[37]