From Wikipedia, the free encyclopedia
Smrek obyčajný (iné názvy pozri nižšie; lat. Picea abies alebo Picea excelsa) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku a významná hospodárska plodina [4]. Od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice a vzpriamené šišky, sa smrek obyčajný odlišuje tým, že má hranaté a špicaté ihlice a šišky mu visia smerom dole.
| Smrek obyčajný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Picea abies L., 1881 | |
| Synonymá | |
| Abies excelsa, Abies picea, Picea excelsa, Pinus abies, Pinus excelsa[2] | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Súčasné slovenské názvy tohto druhu sú smrek obyčajný, zriedkavo: smrek lesný[5] a nevhodne (bohemizmus) smrek stepilý[6][7]. Zastarané slovenské názvy tohto druhu sú: smrek obecný[8], svrčina obyčajná[9], svrčina obecná[10], sosna-svrčina[11], sosna vysoká[11], sosna smrek[12], jedla červená[13], jedla brunatá[14]. Ľudové názvy tohto druhu sú: smrek[15][16], biely smrek[17][14], obyčajný smrek[18], svrčina.
Vedeckých názvov tohto druhu bolo v priebehu histórie veľké množstvo, hlavné príklady sú:
U Linného (1753) a potom ešte u rôznych autorov až do 19. storočia sa latinské názvy Abies (resp. Pinus abies) a Picea (resp. Pinus picea) používali opačne než dnes, t.j.:
Táto zámena spôsobovala nejeden zmätok v literatúre a tento zmätok sa niekedy prenášal aj na domáce (napr. slovenské) pomenovania týchto druhov. Toto je aj dôvod dnešného zdanlivo čudného latinského názvu smreka obyčajného Picea abies (čiže doslova "smrek jedľa").[19][20][14][13][21][22][23][24]
Je to 25 – 50 metrov[2] vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1 – 1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – 2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.[25][26][27][28][29]
Strom je obojpohlavný. Samčie a samičie kvety sú červené až purpurové do 2,5 cm.[2] Obidve rastú na jar na vzpriamených súkvetiach.[30]
Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.[31] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.
Tlačové vyhlásenie univerzity Umeå universitet, potvrdilo, že vek klonu smreka obyčajného, nazvaný Old Tjikko je rádiokarbónovou metódou datovaný na 9550 rokov, a je tak najstarším žijúcim stromom.[33][34]
Ale klonálna kolónia Pando, čo je 47 000 žijúcich klonov topoľa osikového, je ich vek odhadovaný na 80 000 až 1 milión rokov.[35][36][37]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
