From Wikipedia, the free encyclopedia
Borovicovité (lat. Pinaceae)[1] alebo staršie jedľovité (lat. Abiaceae, Abiataceae, Abietineae)[2][3][4][5] sú čeľaď z radu borovicotvaré (Pinales), pričom rad borovicotvaré v niektorých (najmä novších) systémoch často pozostáva len z tejto jednej čeľade, ale v iných systémoch zahŕňa ešte aj niektoré iné čeľade nahosemenných rastlín.
Borovicovité | |
Pinus sylvestris | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Pinaceae Lindley, 1836 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Existujú aj borovicovité v užšom zmysle a jedľovité v užšom zmysle - pozri kapitolu Systematika.
Borovicovité zahŕňajú niekoľko známych rodov, ktoré sú domácimi drevinami aj na Slovensku, napríklad borovica, jedľa a smrek. Borovicovité sú ihličnaté dreviny, ktoré majú aromatické drevo a ihličie, pretože obsahujú živicové kanáliky.
Borovicovité rastú takmer výlučne na severnej pologuli. Vyskytujú sa vo všetkých oblastiach od subtrópov až po polárny kruh, od úrovne mora až po nadmorskú výšku 4 800 metrov.
Majú veľký ekologický význam, pretože ich semená sú zložkou potravy rôznych vtákov a hlodavcov. Často sa pestujú aj ako okrasné dreviny.
Sú charakteristické ihlicovytými listami, ktoré sú väčšinou neopadavé (výnimkou je rod smrekovec). Ihlice vyrastajú na skrátených konárikoch brachyblastoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch. Listy sú ihlicovité, u rodu borovica dlhé a hrotisté, u jedle kratšie, ploché a tupé. Ihlice sú na konároch usporiadané rôzne: niekedy v dvoch radoch, v polkruhu (rod jedľa), alebo obrastajú celý konárik (rod smrek).
Sú to jednodomé rastliny, každý jedinec tvorí aj samčie pohlavné bunky, aj samičie.
Vytvárajú stromovité, zriedkavo kríkovité formy so zdrevnatenou stonkou, ktorá druhotne hrubne. Dorastajú až do výšky 50 – 60 metrov (rod smrek). Centrálny kmeň je dominantný, rozkonáruje sa monopodiálne alebo v neskoršom veku niekedy nepravidelne. Na mladých rastlinách sú konáre často v praslenoch, čiže dookola kmeňa.
V kôre, v lyku, v dreve aj v listoch sú prítomné živicové kanáliky, ktoré často vyvolávajú silnú vôňu.
Patria medzi nahosemenné rastliny, čiže netvoria pravé kvety, ale útvary, ktoré sa nazývajú samčie a samičie šištice. Opelenie sa uskutoční za pomoci vetra. Samčie šištice majú špirálovito usporiadané mikrosporofyly. Ich peľové zrnká majú dva vzdušné vaky (chýbajú u rodov Larix a Pseudotsunga). Samičie šištice majú semenné šupiny usporiadané v špirále; tieto šištice po oplodnení zdrevnatejú a menia sa na šišky. Šišky sú nepravé plody, ktoré dozrievajú v priebehu 1-2 rokov. Šupiny šišiek sú väčšinou neopadavé, opadajú však napríklad u jedle. Šišky sú stojace alebo visiace. Niektoré rody majú v šiškách pomerne veľké podporné šupiny, ktoré môžu byť ešte dlhšie ako semenné šupiny, alebo naopak zakrpatené. Semená majú krídla, aby mohli byť rozširované vetrom.
Systém podčeľadí pozri v kapitole Systematika.
Táto podčeľaď obsahuje tieto recentné rody:
Semená druhov tejto podčeľade obsahujú živičnaté mechúriky. Najznámejšími druhmi sú jedľa biela (Abies alba), jedľa srienistá (Abies concolor), jedľa obrovská (Abies grandis) a céder atlaský (Cedrus atlantica).
Táto podčeľaď obsahuje tri vzdialene príbuzné rody – smrekovec (Larix), duglaska (Pseudotsuga) a kataja (Cathaya). Šišky sú nerozpadaavé, u duglasky z nich trčia nápadné šupiny. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihličie smrekovca vyrastá vo zväzočkoch na skrátených konárikoch – brachyblastoch a na jeseň opadáva, ihličie duglasky pretrváva niekoľko rokov a vyznačuje sa stenčením, pripomínajúcim krátku stopku. Najznámejším predstaviteľom je smrekovec opadavý (Larix decidua).
Táto podčeľaď obsahuje jediný rod smrek (Picea) Šišky sú visiace a nerozpadajú sa. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihlice sú štvorhranné, konáriky zostanú po odtrhnutí alebo opadaní ihlíc drsné. Známe druhy sú európsky smrek obyčajný (Picea abies) a severoamerický smrek pichľavý (Picea pungnes)
Táto podčeľaď obsahuje jediný recentný rod borovica (Pinus), ktorý je však najbohatší na druhy v rámci celého radu Pinophyta, obsahuje približne 120 druhov rozšírených od subpolárnych oblastí až k rovníku. Rod Pinus sa ďalej delí na viacero podrodov a sekcií, podľa vzájomnej príbuznosti jednotlivých druhov, pričom sa zohľadňuje napríklad počet ihlíc vo zväzočku, ktorý môže byť buď 2, 3 alebo 5, a v jedinom výnimočnom prípade 1 (Pinus monophylla). Šišky sú nerozpadavé s veľkými hrubými semennými šupinami. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Na území Slovenska sú rozšírené druhy borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica limbová (Pinus cembra) a borovica horská, čiže kosodrevina (Pinus mugo), množstvo cudzokrajných druhov sa pestuje v parkoch a záhradách alebo sa vysádzajú do lesov, ako napríklad borovica čierna (Pinus nigra).
čeľaď borovicovité (Pinaceae):
Poznámka: V niektorých starších systémoch boli vyššie uvedené rody (prípadne okrem fosílnych) síce rozdelené podobne ako hore na dve podčeľade - podčeľaď jedľovaté a podčeľaď borovicovaté (v širšom zmysle), ale jednotlivé rody boli do týchto podčeľadí sčasti zaradené inak než dnes. V niektorých starších textoch boli tieto dve podčeľade povýšené na čeľade, čiže sa namiesto čeľade borovicovité (Pinaceae)/jedľovité (Abietaceae) tak, ako je uvedená vyššie (čiže borovicovité v širšom zmysle alebo jedľovité v širšom zmysle), uvádzajú dve čeľade: čeľaď jedľovité (Abietaceae) v užšom zmysle a čeľaď borovicovité (Pinaceae) v užšom zmysle.
Zdroje kapitoly Systematika (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak): [9][10][1][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.