Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. V užšom zmysle sa o kvete hovorí len u krytosemenných rastlín.
Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkciasemien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Spomínané „premenené listy“ sú listy počas evolúcie premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.
Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Grafické znázornenie stavby kvetu je kvetný diagram.
Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi lekno (až vyše 10cm).
opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
vývoj – zabezpečuje vývoj semena
oživenie – oplodnenie iného telesa
plodolisty (gyneceum) s vajíčkami [samičia časť kvetu]
u niektorých nahosemenných rastlín: plodolisty sú ploché, vajíčka nahé
u všetkých krytosemenných rastlín: plodolisty sú zrastené v piestik, ktorý ma vajíčka vnútri; časti piestika: