From Wikipedia, the free encyclopedia
Stonka (lat. caulom) je nadzemný orgán vyšších rastlín spájajúci koreň s listom a s kvetom. Jej rast je zvyčajne neohraničený. Je rozčlenená na články, medzičlánky (kde sa predlžuje) a uzliny (nódy), z ktorých vyrastajú listy.
Vegetačný vrchol stonky je tvorený jednou veľkou iniciálnou bunkou nazývanou terminála, alebo väčším počtom buniek (meristematické pletivo).
Pokožku tvoria krycie pletivá. Je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, je prerušovaná štrbinami prieduchov. Na vonkajšej strane je pokrytá kutikulou. Pokožkové bunky môžu vybiehať v trichómy a emergencie.
Primárna kôra má 3 vrstvy:
Obvod stredného valca tvorí pericykel. Oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov, ktoré tvoria vodivé pletivá. Môžu tvoriť všetky typy okrem radiálnych cievnych zväzkov. V strede je vyplnený stredný valec stržňom, ktorý je tvorený parenchymatickými bunkami a vychádzajú z neho primárne stržňové lúče.
Druhotné hrubnutie stonky sa uskutočňuje len u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín, pričom u jednoklíčnolistových je známe len u niektorých stromových druhov. Nastáva u rastlín s otvorenými cievnymi zväzkami činnosťou sekundárnych meristémov kambia a felogénu. (Kambium sa neobmedzuje len na cievne zväzky, ale vzniká aj z parenchymatických buniek stržňových lúčov ležiacich na tom istom polomere ako zväzkové kambium a nazývame ho medzizväzkové (interfascikulárne) kambium. Jeho splynutím s fascikulárnym kambiom vzniká súvislý dutý valec druhotného delivého pletiva, ktorý sa pri priečnom reze javí ako súvislý kruh tzv. kambiálny kruh)
Kambium funguje dvojstranne
Na jar tvorí drevo, ktorého bunky sú veľké, tenkostenné nazývame jarné drevo – je mäkšie a svetlejšie.-beľ
V lete, najmä ku koncu leta, tvorí drevo, ktorého bunky sú hrubostenné, tmavšie a nazývame ho letné drevo – je tmavšie, tvrdšie a pevnejšie.-jadro
Z tohto vyplývajú rozdiely medzi jarným a letným drevom, ktoré môžeme vidieť ako ostrú hranicu a tieto odlišné prírastky za jednotlivé vegetačné obdobia sa javia ako sústredné kružnice na priereze stoniek (kmeňov) a nazývajú sa letokruhy (podľa nich môžeme približne určiť vek stromu).
Počas rastu stonky (kmeňa) sa na vedení roztokov postupne podieľajú len vonkajšie roky, t. j. ich cievne zväzky, zatiaľ čo vnútorné prírastky dreva (staršie) postupne prestávajú plniť svoju funkciu a odumierajú. Cievy tohto odumretého dreva sa upchávajú thylami – vakovitými výrastkami susedných buniek. V bunkových stenách a dutinách dreva sa ukladajú triesloviny, silice, živice a farbivá, ktoré drevo chránia pred rozkladom a dodávajú mu tmavé zafarbenie. Tieto odumreté tmavé časti dreva tvoria v kmeni tzv. jadro (duramen). Vonkajšie živé, svetlejšie bunky tvorí tzv. beľ (splint).
Kmene stromov so značným množstvom odumretého dreva sú v praxi označované ako „zrelé drevo“
Felogén funguje dvojstranne
U niektorých druhotne hrubnúcich rastlín napr. ruží, javorov pretrváva pokožka na stonke niekoľko rokov a zväčšuje svoju plochu delením buniek. U väčšiny ostatných drevín sa však pokožka pri hrubnúcej stonke roztrhá a odumiera a tak pokožka a prvotná kôra bývajú spravidla už v prvom roku nahradené druhotnou kôrou (periderma). Na povrchu kmeňa a konárov sa tak postupne vytvára ochranná vrstva skorkovatelých buniek nazývaná borka, ktorú tvoria odumreté bunky kôry.
V korku, podobne ako v pokožkových bunkách existujú prieduchy. Sú to šošovicovité útvary lenticely, umožňujúce výmenu plynov. So vznikom borky spravidla zanikajú lenticely, ktoré sa zachovávajú len výnimočne pri niektorých stromoch ako napr. čerešňa.
Nadzemné aj podzemné časti stonky mnohých rastlín majú veľký hospodársky význam. Významnou potravou ľudí a zvierat sú nadzemné aj podzemné časti stonkové hľuzy napr. zemiaky. reďkovka, kaleráb, špargľa, mladé výhonky bambusu. Zo stonky cukrovej repy sa vyrába cukor, z ľanu a konope sa získava textilné vlákno.
Najvýznamnejšia je však druhotne hrubnúca stonka drevín. Získavame z nej niekoľko základných surovín: