Rak riečny
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Rak riečny (Astacus astacus) je druh kôrovca z čeľade rakovité (Astacidae). Žije v tečúcich vodách a rybníkoch s bahnitým dnom, je výrazným indikátorom čistoty vody. Dožíva sa 7 – 10 rokov[3][4] a váži 250 až 350 gramov. Dorastá do 10 cm, výnimočne do 20 cm.[3]
Remove ads
Remove ads
Stavba tela
Telo raka sa skladá z pevne zrastenej hlavohrude a bruška. Na hlavohrudi má rak ústny otvor, zmyslové orgány a článkované končatiny. Má 2 páry tykadiel, prvé 3 páry končatín sú zakončené klepetami, má 4 páry kráčavých končatín a krátke končatiny sú aj na brušných článkoch (samičke slúžia na pridržiavanie oplodnených vajíčok). Dlhšie tykadlá sú hmatovým orgánom, je v nich aj orgán rovnováhy. Rak je schopný vnímať polohu tela. Na kratších tykadlách sú čuchové bunky. Zložené oči sú na pohyblivých stopkách. Pohyb mu umožňujú svaly uložené na vnútornej strane panciera. Pancier raka nerastie spolu s rakom, ale asi raz za rok ho zhodí. Vtedy mu nový pancier rýchlo dorastie. Uhličitan vápenatý (potrebný na tvorbu nového panciera) čerpá zo zásobných vápenatých teliesok v bočných stenách prednej časti žalúdka. Rak dýcha žiabrami.
Farebne je veľmi variabilný, od olivovohnedej, žltozelenej po čiernu a končatiny červenkasté.[3]
Remove ads
Potrava
Živí sa nahnívajúcimi zvyškami, ale aj živými rastlinami a živočíchmi, čím prispieva k čistote vôd.
Výskyt
Vyskytuje sa v celej Európe okrem Španielska, severného Anglicka a Írska. Jeho stavy boli značne redukované kvôli račiemu moru, ktorý spôsobuje riasovka Aphanomyces astaci.[4]
Rozmnožovanie
Samička dospieva vo štvrtom a samček v treťom roku života. Malý rak sa vyliahne z vajíčka v júni až v júli. Samička má vajíčka ukryté pod bruškom, kde si ich pridržiava malými nožičkami.
Pohyb a aktivita
Aktívny je najmä v noci, po dne vody sa pohybuje prevažne dopredu, pred nepriateľom sa prudko chvostovou plutvou švihne dozadu.
Referencie
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads