From Wikipedia, the free encyclopedia
Líška hrdzavá[2][3] (iné názvy: líška obyčajná[3], staršie alebo ľudovo: líška[4][5]; lat. Vulpes vulpes alebo Canis vulpes) je druh cicavca z čeľade psovité. Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 93,5 % územia.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov líška hrdzavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stabilná.[1]
| Líška hrdzavá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Vulpes vulpes Linné, 1758 | |
 Mapa rozšírenia líšky hrdzavej. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Líška sa príliš nelíši od pôvodných psov, vlkov, šakalov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato sa však odlišuje pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35 cm, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva.
Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. Líška žije v najväčšej časti severnej Afriky, v západnej a severnej Ázii. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach.
Líšky majú širokú škálu hlasov v rozsahu 5 oktáv. Podľa aktuálnych výskumov rozoznávame u dospelých líšok 12 a u mláďat 7 rôznych hlasových prejavov. Väčšina týchto hlasov sa dá zaradiť buď medzi kontaktné hlasy, alebo medzi interaktívne hlasy. Variácie sú potom dané vzdialenosťou volajúcich jedincov od seba (u kontaktných hlasov) a mierou agresivity (u interaktívnych hlasov).
Hlavnou potravou líšky v každom ročnom období sú menšie cicavce, hlavne rod hraboš. Tento poznatok prináša rozbor 300 žalúdkov (Bethlenfalvy 1935).[6] Okrem hrabošov to boli len krt obyčajný, chrček poľný a syseľ pasienkový. Hlavný podiel drobných cicavcov potvrdzujú aj ďalšie rozbory žalúdkov líšok (120 - 34 prázdnych spracoval Soviš 1967 a 163 žalúdkov vyhodnotili Soviš & Jedlovská 2005)[6], kde z celkovej hmotnosti prijatej potravy tvorili malé druhy cicavcov 42,2 až 74,4 %.
Vtáky sú ďalšou významnou zložkou potravy, spomínané rozbory žalúdkov uvádzajú 10 až 30,9 %. Ostatné druhy stavovcov (obojživelníky, plazy a ryby) tvoria len malý podiel od 0,8 až 2,1 %.
Rastliny a ich plody tvoria dôležitú súčasť ich jedálneho lístka. Rozbory preukázali 9.1 až 18,7 %.[6]
Líšky sa živia v malej miere aj bezstavovcami. V rozboroch žalúdkov boli zastúpené takto: hmyz od 1,6 až 7 %, mäkkýše a dážďovky od 0,5 po 2,9 %.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
