Klenba alebo zastarano sklepenie je tradičná nosná konštrukcia, ktorá využíva statické vlastnosti oblúka a v priečnom reze má oblúkový tvar.[1] Tento charakteristický oblúk leží v rovine kolmej na os klenby.
Uzatvára a preklenuje priestor, prípadne prenáša zaťaženie do ostatných podperných častí. Podpernú časť tvorí napr. murivo, pilier alebo stĺp. Miesto podpery býva zo statického hľadiska dimenzované na centrické a rovnomerné zaťaženie.
Klenby môžu byť stavané z rôzneho materiálu, najčastejšie z kamenného alebo tehlového, prípadne liateho alebo ubíjaného muriva. Vo vrchole môže byť zakončená klenákmi, ktoré sa uplatňovali najmä v gotike. V súčasnosti sa používa najmä železobetón.
Zavreté
valená – základný druh klenby, ktorú tvorí plášť polvalca
polvalená – v najvyššom bode opretá o kolmú stenu[2]
lunetová – valená klenba s lunetami po stranách. Ide o kolmý prienik viacerých nižších válených klenieb do vyššej válenej klenby.[2]
kláštorná – kolmý priesek dvoch válených klenieb[2]
necková
zrkadlová
kupola / kupolová klenba – má v pôdoryse kruh (prípadne elipsu alebo osemuholník) a je polguľová
placka / česká klenba – má guľovú plochu, namiesto polgule[2]