Sagrada Familia
rímskokatolícka bazilika v Barcelone From Wikipedia, the free encyclopedia
Sagrada Familia (špa. Templo Expiatorio de la Sagrada Familia, kat. Temple Expiatori de la Sagrada Família) je masívna rímskokatolícka bazilika v Barcelone, ktorá je vo výstavbe už od roku 1882. Sagrada Familia je najväčší nedokončený katolícky kostol na svete s výškou 138m(2022). Prvá omša, ktorá tu bola odslúžená bola v roku 1885. Jej predpokladané dokončenie bolo stanovené na rok 2026 pri príležitosti osláv 100. výročia smrti architekta tohto chrámu Antonia Gaudího. Generálny riaditeľ projektu vidí, že dátum ukončenia prác môže byť v roku 2030, 2035 alebo 2040[1]. Pápež Benedikt XVI. 7. novembra 2010 počas svojej návštevy Španielska baziliku posvätil. Do septembra 2010 bola dostavaná časť interiéru a zároveň bola sprístupnená pre turistov.[2] Večer 8. decembra 2021 rozsvietili novo dokončenú vežu Panny Márie. Veža Panny Márie s výškou 138 metrov je druhou najvyššou z plánovaných 18 veží. Prekoná ju veža Ježiša Krista s výškou viac ako 172,5 metra, ktorá však ešte nie je dokončená.
| Sagrada Familia | |
| katolícky kostol | |
.jpg) | |
| Štát |  Španielsko |
|---|---|
| Mesto | Barcelona |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| Adresa | C/ de Mallorca, 401, 08013 Barcelona, Španielsko |
| - súradnice | 41°24′13″S 2°10′28″V |
| Dĺžka | 90 metrov m |
| Šírka | 60 metrov m |
| - hlavnej lode | 45 metrov m |
| Výška | |
| - najvyššej veže | 172,5 metrov (plánované) m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet veží | 18 (11 už postavených) |
| Kapacita | 9 000 osôb |
| Architekt | Antoni Gaudí |
| Výstavba | od roku 1882 |
| - dokončenie | po roku 2026 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 7. November 2010 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Fasáda narodenia a krypta Baziliky Sagrada Família |
  Španielsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Sagrada Família | |
| Webová stránka: https://sagradafamilia.org/en | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bazilika je budovaná v štýle stredovekých katedrál s použitím jedinečného Gaudího dizajnu a pohanskej symboliky. Svojou výškou a masívnosťou sa ešte pred dokončením stala dominantou mesta Barcelona. Od roku 2005 sú fasáda zrodenia a hrobka, rovnako ako ďalšie Gaudího diela, spoločne zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.[3]
.jpg)
Táto bazilika je monumentálnym dielom renomovaného katalánskeho architekta Antonia Gaudího (1852 – 1926), ktorý na projekte pracoval posledných 15 rokov svojho života a je v nej aj pochovaný. Prvým architektom baziliky však nebol Antoni Gaudí ale Francisco de Paula del Villar y Lozano.[4] Pôvodný projekt však budúcu Sagradu Famíliu zobrazoval v oveľa klasickejšom štýle, než vyzerá teraz – stavba s neogotickými prvkami mala pripomínať tradičnejšie vyzerajúci kostol. Keď pôvodný architekt v roku 1883 rezignoval, prácu prevzal Antoni Gaudí. Projekt bol financovaný zo súkromných zdrojov a práce boli často prerušované. Gaudí sa stal nielen hlavným vedúcim prác, architektom ale pracoval aj na získavaní financií. Stal sa samotárom a nakoniec sa presťahoval a býval priamo na stavenisku.[5] Od roku 1922 bola stavba financovaná verejne. 7. júna 1926 bol Gaudí pri prechádzaní ulice neďaleko svojej stavby zasiahnutý električkou a zomrel v nemocnici o tri dni neskôr. Počas španielskej občianskej vojny bola Sagrada Família napadnutá vandalmi. Návrhy a modely boli zničené, plány a fotografie zhoreli. Architektovi Francescovi de Paula Quintanovi sa však podarilo zachrániť niektoré z materiálov. Je však viac než pravdepodobné, že konečná verzia Sagrady Famílie nebude vyzerať presne tak, ako ju Gaudí navrhol.
Prvé plány boli nakreslené v roku 1875 a ako podklad slúžila bazilika v talianskom meste Loreto. O dva roky začal na projekte pracovať španielsky architekt Francisco de Paula del Villar y Lozano. 19. marca 1882 bol na základe Villarových plánov položený základný kameň. 3. novembra 1883 začal po Villarovej rezignácií na projekte pracovať Gaudí a celý dizajn prekonštruoval. Gaudí prebral projekt, keď boli dokončené steny väčšej časti apsidy. V roku 1887 boli dokončené klenby krypty. V rokoch 1884 - 1887 bola dokončená hrobka. V roku 1985 bola vysvätená kaplnka sv. Jozefa.
Po smrti Gaudího na projekte pokračoval jeho asistent Domènech Sugranyes až kým neboli práce prerušené Španielskou občianskou vojnou. Niektoré modely a časť Gaudího archívu zničil požiar. Súčasný dizajn je založený na rekonštrukcii zničených plánov ako aj použitím moderných úprav. Od roku 1940 na projekte pracovali architekti Francesc Quintana, Isidre Puig Boada, Lluís Bonet i Gari a Francesc Cardoner. Osvetlenie navrhol Carles Buigas. V roku 1954 sa začali budovať základy západnej stavby, ktorá bola dokončená o 31 rokov neskôr.
Súčasný vedúci prác a syn Lluísa Boneta Jordi Bonet i Armengol zapojil v 80. rokoch do projektovania dizajnu a konštrukcií aj počítače. Mark Burry z Nového Zélandu pôsobí ako výkonný architekt a výskumník. Jedinečnú fasádu dekorujú sochári Jaume Busquets, Etsuro Sotoo a kontroverzný Josep Maria Subirachs.
Podľa denníka El Periódico de Catalunya, navštívilo baziliku v roku 2004, keď bola čiastočne otvorená, až 2,26 milióna turistov. Bazilika sa tak stala najviac navštevovanou turistickou atrakciou v Španielsku.
Centrálna hlavná loď bola dokončená v roku 2000 a odvtedy prebiehali práce najmä na dokončení transeptu a apsíd. Po roku 2006 sa práce zamerali na hlavnú vežu.
V júni 2019, po 137 rokoch od začatia výstavby, dostala katedrála stavebné povolenie.[6][7]
V decembri 2020 bola na vrchole jednej z veží nainštalovaná 12-cípa hviezda vysoká 24,6 stôp s váhou 5,5 tony.
V roku 2022 boli dokončené prvé dve veže evanjelistov Lukáša a Marka, ktoré sa po prvý raz rozsvietia 16. decembra, keď v bazilike zaznie tradičný Vianočný koncert.
V roku 2023 sa očakáva dokončenie ďalších dvoch veží evanjelistov Jána a Matúša.
V roku 2026 sa predpokladá dokončenie centrálnej veže Ježiša Krista.
Hlavné práce na tejto veľkolepej stavbe sa mali skončiť v roku 2026, teda 100 rokov od smrti architekta, ale dokončenie sa oneskorilo v dôsledku pandémie Covid-19.[8]Samotný riaditeľ uviedol, že rok pre úplné dokončenie baziliky môže byť rok 2030 až 2040.[1]
Sagrada Familia nemá pravé uhly. Rovnako v nej nenájdeme nič rovné – stĺpy, vzory, sochy... Všetko je zaoblené alebo vytvarované tak, aby to neobsahovalo ani jednu rovnú časť. Gaudí sa nechal inšpirovať prírodou a veril, že ani v prírode nič dokonale rovné nenájdeme. Gaudího pri navrhovaní Sagrady Famílie inšpirovali biblické príbehy a postavy a zároveň krásy prírody. Chcel tak ukázať, že božská sila a kreativita sa nedajú porovnať s ničím, čo vytvoríme ako ľudia. Aj preto architekt Sagrady Famílie nechcel navrhnúť budovu vyššiu ako barcelonský vrch Montjuïc (185 m a 173 m. n. m.) – veril totiž, že ľudské dielo by výškou nemalo prekonať to božské. Stĺpy vnútri aj zvonku baziliky pripomínajú stromy, vlnitá strecha školy zas listy niektorých rastlín – napríklad magnólie. Fascinujúca architektúra Sagrady Famílie zahŕňa aj prvky pripomínajúce ovocie, pavučiny, slnko, včelí úľ či dokonca korytnačky.
Veže
Dominantným prvkom stavby sú zaostrené veže. Z celkového počtu osemnásť, dvanásť reprezentuje apoštolov, štyri evanjelistov, Pannu Máriu a stredová najväčšia Ježiša Krista. Veže evanjelistov budú preklenuté sochami predstavujúcimi ich tradičné symboly: býk (sv. Lukáš), okrídlený človek (sv. Matúš), orol (sv. Ján) a lev (sv. Marek). na veži Ježiša Krista bude masívny kríž a celková výška veže bude 170 m čo je iba o jeden meter menej ako blízka hora Montjuïc. Gaudí tvrdil že jeho dielo by nemalo prevyšovať Boha. Otiepky pšenice a strapce hrozna reprezentujú eucharistiu.
Fasáda
Západná fasáda utrpenia
fasáda zrodenia Ježiša Krista
Južná fasáda chvály
.jpg)
.jpg)
Bazilika má tri hlavné fasády: na východe je fasáda zrodenia Ježiša Krista, na juhu je fasáda chvály a na západe fasáda utrpenia. Východná fasáda bola dokončená ešte pred rokom 1935 a zo všetkých je najviac poznačená Gaudího vplyvom. Na západnej fasáde, zobrazujúcej utrpenie Krista, dominujú prvky jeho trápenia a ukrižovania, ktoré vytvoril Josep Maria Subirachs.
Interiér
Pôdorys chrámu má tvar kríža s piatimi ambitmi. Klenby hlavnej lode sú vysoké 45 metrov a bočné lode siahajú do výšky 30 metrov. Transept má tri ambity. Stĺpy sú umiestnené v horizontálnej mriežke a vzdialené 7,5 m. Klenby a stĺpy majú jedinečný Gaudího dizajn. Príkladom používania rôznych geometrických foriem sú stĺpy, ktorých štvorcová základňa prechádza do osemhranu a ako stĺp stúpa mení sa na šesťnásťstennú formu a nakoniec na kruh.
Západná fasáda zobrazujúca utrpenie a ukrižovanie Krista
Model dokončenej baziliky
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
