From Wikipedia, the free encyclopedia
Autor (z latinského auclor = pôvodca, garant, záruka a ručiteľ) je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Pôvodca a tvorca umeleckého diela, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autor je podľa zákona vlastníkom a má právo na svoje dielo, ktoré vzniká okamihom, keď je vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.
Z historického hľadiska je pojem autor vnímaný odlišne.
V antike autorstvo neznamenalo originalitu a sebavyjadrenie. Umelec do diela vkladal svoje znalosti a remeselnú prácu.
V stredoveku považovali umelca za človeka povolaného pokorne slúžiť komunite a viere. Autor bol chápaný nie ako individuálny tvorca, ale ako garant, ručiteľ, záruka kvality diela (autorita). Antika a stredovek poznali autora ako remeselníka, ktorý na základe svojich znalostí tradície vlastnou prácou vytvoril dielo. Autor bol príčinou vzniku diela, pravidlá jeho existencie však určovala tradícia a zákonitosti prírody boli ukryté v materiáli.
V druhej polovici dvadsiateho storočia vznikajú tendencie, ktoré naopak oslabujú väzbu medzi autorom a dielom a kladú dôraz na autonómiu umeleckého diela. Koncepcia autora sa v minulosti vyvíjala v kontexte zmien v chápaní umenia a príbuzných disciplín. Ako invarianty pohybu a zmien koncepcií umenia by sme mohli vyčleniť tri pojmy: autor, dielo, tradícia. Vzťahy medzi týmito invariantnými pojmami vytvárajú koncepciu umenia.
Tendencia posilňovania pozície autora vo vzťahu k jeho dielu dostala nakoniec podobu v autorských zákonoch, ktoré sa po prvýkrát formulujú vo Francúzsku koncom 18. storočia.
Autor sa stal výhradným tvorcom a vlastníkom svojho diela ako tovaru, ktorý môže slobodne vymeniť na trhu za čokoľvek iné. Získal práva na svoje diela, ale súčasne sa za ne stal právne zodpovedný. Autorstvo v tomto zmysle plní ekonomickú, politickú, právnu a morálnu funkciu.[1]
Osobnosť autora diela dopĺňa kontext diela a ovplyvňuje recepciu diela. Na autora diela sa viažu autorské práva.
Autorstvo sa môže viazať na:
Môže ísť tiež o kombináciu týchto diel: architekt, dizajnér a pod.
Autor je chápaný z viacerých hľadísk ako:
Niektoré práce sú vytvorené dvoma a viacerými autormi, ktorých príspevok nemožno jednoznačne od seba odlíšiť. V takomto prípade sa hovorí o spoluautorstve a spoluautoroch.
Na autora diela sa viažu autorské práva.
Podľa osobnostného práva má autor právo označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti. Má právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela a ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Ochrany sa môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba, a to aj v prípade, ak zanikli majetkové práva k dielu. Rovnako sa tejto ochrany môže domáhať aj autorský zväz, profesijná komora a príslušná organizácia kolektívnej správy.[2]
Podľa majetkového práva má autor právo udeliť súhlas na každé použitie diela, najmä:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
