Železničná trať Bratislava – Žilina

Železničná trať Bratislava – Žilina, nazývaná tiež Považská železnica^[1] a v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120, je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Žilinu. Je súčasťou V. koridoru.

Bratislava – Žilina
Základné informácie
Číslo trate	120
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	203 km
Parametre trate
Rozchod	1435 mm
Počet koľají	2
Napájacia sústava	25 kV 50 Hz
v úseku	Bratislava – Bytča (mimo)
Napájacia sústava	3 kV jednosmerná
v úseku	Bytča (vrátane) – Žilina
Max. rýchlosť	160/120[pozn 1]
Priebeh trate
Legenda smer Marchegg, smer smer Břeclav 54,364 Bratislava hlavná stanica zmena staničenia smer Hegyeshalom 4,188 Bratislava-Vinohrady smer Štúrovo smer Hegyeshalom 5,732 Odbočka Vinohrady smer Bratislava východ 7,435 Bratislava-Rača 13,519 Svätý Jur 14,045 Výhybňa Svätý Jur 16,610 Pezinok zástavka 19,057 Pezinok 25,833 Šenkvice 34,042 Báhoň 37,350 Cífer smer Kúty Trnava nákladná stanica 46,290 Trnava smer Sereď 55,011 Brestovany Výhybňa Brestovany smer Galanta 63,527 Leopoldov smer Lužianky vlečka k JE Jaslovské Bohunice 71,018 Veľké Kostoľany smer Vrbové 81,384 Piešťany 87,825 Horná Streda 88,348 Výhybňa Horná Streda 91,437 Brunovce 93,060 Výhybňa Potvorice 93,680 Považany smer Vrbovce 99,075 Nové Mesto nad Váhom 102,485 Tunel Turecký vrch (1 775 m) 104,260 105,539 Trenčianske Bohuslavice 110,601 Melčice 113,549 Výhybňa Nivy 116,917 Kostolná-Záriečie 121,755 Trenčín-Zlatovce Váh smer Chynorany 124,036 Trenčín 127,900 Trenčín-Opatová smer Trenčianske Teplice 131,484 Trenčianska Teplá smer Lednické Rovne, smer Vlársky priesmyk 136,740 Dubnica nad Váhom 143,108 Ilava 144,544 Košeca 147,830 Ladce 151,522 Beluša 155,152 Dolné Kočkovce smer Horní Lideč 158,257 Púchov 161,174 Nosice 165,100 Tunel Diel (1 081,7 m) Tunel Milochov (1 861 m) 170,547 Považská Bystrica 175,020 Považská Teplá 179,288 Výhybňa Plevník-Drienové 179,226 Plevník-Drienové 183,620 Predmier 185,275 Bytča 193,073 Dolný Hričov 195,042 Horný Hričov 201,480 Žilina zriaďovacia stanica zmena staničenia smer Mosty u Jablunkova smer Rajec 337,632 Žilina smer Košice

História

• 27. septembra 1840 – sprevádzkovanie 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku), 1872 trať zatvorená kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu
• 11. decembra 1846 – sprevádzkovanie úseku po Sereď
• 20. augusta 1848 – prvý parný vlak z Viedne
• 1856 – prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice
• 1. mája 1873 – spustenie premávky parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava
• 2. júna 1876 – otvorenie úseku po Nové Mesto nad Váhom
• 1. mája 1878 – dokončenie úseku po Trenčín
• 1. novembra 1883 – sprevádzkovanie úseku do Žiliny. Trať končila na stanici Nová Žilina – terajšej zriaďovacej stanici; s hlavnou stanicou, kde mala zastávku Košicko-bohumínska železnica, bola prepojená až neskôr
• 1905 – 1912 – postupné zdvojkoľajnenie trate od Leopoldova po Žilinu
• 1940 – 1941 – postupné zdvojkoľajnenie trate od Leopoldova po Bratislavu
• 2. októbra 1960 – zahájená elektrická prevádzka medzi Žilinou a Púchovom
• 2. februára 1988 – zahájená elektrická prevádzka medzi Bratislavou a Púchovom (do Leopoldova už v roku 1985)

Trakcia

Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia:

• na úseku Bratislava – Bytča (mimo stanice Bytča) je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
• na úseku Bytča (vrátane stanice Bytča) – Žilina je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)

Styk napájacích sústav bol od februára 1988 do júla 2015 pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce, 2,1 km južne od Púchova smerom na Bratislavu. Tento stav zanikol rekonštrukciou trate.

Neskôr sa styk sústav presunul do obvodu železničnej stanice Púchov. Stanica Púchov bola „prepnutá“ na striedavý prúd k 1. augustu 2015. Vznikli tak dva styčné body napájacích sústav: v smere na Horní Lideč na západe a v smere na Žilinu na severe stanice. Rušne striedavej trakcie tak môžu z Bratislavy zachádzať až do Púchova, zároveň sa však skomplikovala prevádzka vlakov v smere (Praha) – Horní Lídeč – Púchov – Žilina, či nákladných vlakov medzi Českom a Slovenskom.

Nadväzujúci úsek v smere do Žiliny mal byť, podľa plánov ŽSR, prepnutý po dokončení rekonštrukcie uzla Žilina.^[2] V roku 2024 sa však pristúpilo k ďalšej čiastkovej konverzii napájacej sústavy, a to medzi stanicami Púchov a Bytča (na juhozápad od stanice). Konverzia napájacej sústavy prebehla v dňoch 19. - 26. júna 2024.

Konverzia zvyšného úseku trate Bratislava – Žilina, a to medzi Bytčou a Žilinou, by mala prebehnúť po dokončení rekonštrukcie uzla Žilina. Po ukončení rekonštrukcie budú všetky úseky trate Bratislava – Žilina elektrifikované striedavou sústavou 25 kV 50 Hz.^[3]

Stanice na trati

Bratislava hlavná stanica – križovatka s traťou 100, 110, 130, 132 a 607 Bratislava-Vinohrady Bratislava-Rača – križovatka s traťou 602 Svätý Jur Pezinok zastávka Pezinok Šenkvice Báhoň Cífer Trnava – križovatka s traťou 116 a 133 Brestovany Leopoldov – križovatka s traťou 133 a 141 Piešťany Horná Streda Brunovce Považany Nové Mesto nad Váhom – križovatka s traťou 121 Trenčianske Bohuslavice Melčice Kostolná-Zariečie

Trenčín-Zlatovce Trenčín – križovatka s traťou 143 Trenčín-Opatová Trenčianska Teplá – križovatka s traťou 122, 123 a 124 Dubnica nad Váhom Ilava Košeca Ladce Beluša Dolné Kočkovce Púchov – križovatka s traťou 125 Nosice Považská Bystrica Považská Teplá Plevník-Drienové Predmier Bytča – na juhozápad od stanice styk sústav ~25 kV a =3 kV Dolný Hričov Horný Hričov Žilina – križovatka s traťou 126, 127 a 180

Modernizácia trate

Prehľad modernizácie úsekov

úsek		dĺžka	začiatok výstavby	uvedenie do prevádzky
Bratislava Rača – Trnava
	Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc)	13,4 km	marec 2002	september 2006
	Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava	22,4 km	júl 2004	september 2008
	Cífer – Trnava (mimo staníc)	5,8 km	marec 2000	jún 2001
Trnava – Nové Mesto nad Váhom
	Trnava (mimo) – Piešťany (mimo)	33 km	október 2004	marec 2008
	Piešťany (vrátane) – Nové Mesto nad Váhom (vrátane)	20 km	marec 2006	marec 2009
Nové Mesto nad Váhom – Púchov
	Nové Mesto nad Váhom (mimo) – Trenčianske Bohuslavice (mimo)	4,5 km	september 2009	máj 2013
	Trenčianske Bohuslavice (vrátane) – Zlatovce (mimo)	12,9 km	september 2009	máj 2013
	Zlatovce (vrátane) – Trenčianska Teplá (mimo)	12,2 km	október 2012	december 2017
	Trenčianska Teplá (vrátane) – Ilava (mimo)	11,4 km	november 2009	júl 2014
	Ilava (vrátane) – Beluša (mimo)	12,2 km	november 2009	júl 2014
	Beluša (vrátane) – Púchov (vrátane)	9,7 km	júl 2012	november 2015
Púchov – Žilina
	Púchov (mimo) – Považská Teplá (vrátane)	15,8 km	september 2016	december 2021[4]
	Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)	22,7 km	január 2014	február 2018
	Uzol Žilina (Zriaďovacia stanica Žilina - ŽST Žilina)	2,4 km	máj 2021	Q1 2026

Podrobnosti modernizácie

Náklady na modernizáciu trate medzi Bratislavou a Žilinou sú približne dve miliardy eur.^[5]

Rača – Šenkvice

Úsek bol dokončený v roku 2006 a cena na jeden kilometer bola 4 milióny eur.^[5]

Zlatovce – Trenčianska Teplá

Začiatok stavebných prác v Trenčíne začal s niekoľkoročným sklzom kvôli prieťahom vo verejnom obstarávaní až vo februári 2013. Kvôli stavbe nového železničného mosta boli asanované rodinné domy v Orechovom. Výstavba mosta má trvať tri roky. V meste tiež postavili podchody a podjazdy, premiestnili ulicu Mládežnícku a inžinierske siete.^[6] Úsek je jeden z najdražších, jeho cena je viac než 20 mil eur na kilometer trate.^[7]

Modernizácia traťového úseku Zlatovce – Trenčianska Teplá (12 km) mala byť pôvodne hotová vo februári 2016, potom presunutá pre meškanie prác na november 2016, najnovšie bude trvať až do októbra 2017. Prvý vlak po novom železničnom moste cez Váh prešiel v máji 2017.

Trenčianska Teplá – Beluša

V júli 2013 Európska komisia oznámila investíciu 196,5 milióna € z Kohézneho fondu na tento 20,4 km úsek. Celkové náklady boli 392,3 mil. €, projekt bol implementovaný do mája 2015.^[8]

Púchov (mimo) – Považská Teplá

Výstavba Tunela Milochov v úseku Púchov – Považská Teplá v marci 2018, pohľad z vtedajšej trate

V jeseni 2016 sa začala najnáročnejšia železničná stavba v histórii ŽSR, ktorou je prestavba posledného traťového úseku medzi Bratislavou a Žilinou. Do decembra 2020 by malo združenie Nimnica (s členmi Doprastav a.s., TSS Grade a.s., Subterra a.s., Elektrizace železnic Praha a.s.) postaviť za 369,4 mil. € bez DPH v prevažnej miere novú trať, ktorá nahradí súčasnú, z väčšej miery už nevyhovujúcu. Na rozdiel od súčasnej trate, ktorá v úseku Púchov – Žilina v prevažnej miere kopíruje brehy Nosickej Priehrady, nová trať má za účelom dosiahnutia maximálnej rýchlosti 160 km/h viesť zväčša po umelých stavbách.

Úsek bude obsahovať 6 nových mostov a nadjazdov, 4 podchody pre chodcov a 11 priepustov. Štyri priecestia budú zrušené. úsek by mal byť hotový v decembri 2021. Predpokladané náklady sú 365 miliónov eur bez DPH.^[4] Je to doteraz najväčšia zákazka ŽSR.^[9] K septemberu 2020 práce znížili cestovný čas z Bratislavy do Považskej Bystrice do 4 minút v závislosti od spoja.^[7]

Za Železničnou stanicou Púchov sa trať odkloní vľavo, mostom dĺžky 379 m preklenie Nosický kanál a ďalej pokračuje po ostrove medzi kanálom a Váhom. Ďalej preklenie rieku Váh a cestu II/507 a tunelom Diel dĺžky 1081,7 m podíde rovnomenný vrch. Ďalší most, dlhý 653 m, prevedie trať ponad Nosickú priehradu. Nasleduje Tunel Milochov (1 861 m, za ktorým sa trať dostáva do súčasnej polohy. V existujúcej polohe zostane aj železničná stanica Považská Bystrica; jej koľajisko však prejde zásadnou rekonštrukciou. Celkovo sa medzi Púchovou a Považskou Bystricou trať skráti o 2,7 km.^[10] V úseku Považská Bystrica – Považská Teplá sa trať kvôli zväčšeniu smerových oblúkov dostáva bližšie k rieke Váh., z uvedeného dôvodu bude potrebné vybudovať viaceré oporné múry.

Na riadenie železničnej premávky sa vybralo nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie na princípe elektronického stavadla s väzbou na vlakový zabezpečovač (ETCS). Takisto je navrhnuté aj nové traťové zabezpečovacie zariadenie, ktoré sa vybuduje so systémom automatických hradiel s nadstavbou na kontrolu rýchlostí. Súčasťou stavby je aj vybudovanie novej telekomunikačnej techniky a nových systémov prenosu dát mobilnej rádiovej siete, čo umožní priame rádiové spojenie dispečera s pohybujúcimi sa vlakmi. Celý úsek realizovanej stavby sa bude ovládať z riadiaceho centra v Púchove.^[11]

Podľa údajov z augusta 2020 ŽSR plánujú 17. septembra 2020 presmerovať vlakovú dopravu na nový úsek z Púchova cez Tunel Diel a most cez Nosickú priehradu. Zanikne zastávka Milochov, vznikne nová zastávka Nosice. Celý úsek Púchov – Považská Bystrica by mal byť hotový do 15. decembra 2021.^[12] Tunel Milochov bol prerazený 8. septembra 2020.^[5]

Úsek je najdrahším na Slovensku v prepočte na kilometer trate, vychádza na takmer 23 miliónov eur.^[5] Cena koncom roka 2020 stúpla na 378,6 milióna eur (bez DPH). Vyčerpala sa teda aj 10% finančná rezerva obvyklá pri podobných projektoch. Hlavným dôvodom zdraženia je výstavba dvoch tunelov na úseku. Hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová to vysvetlila takto: „Najvýznamnejšie príčiny súviseli s geologickými diskontinuitami horninového prostredia v rámci budovania tunelových objektov – tunela Diel a tunela Milochov, ktoré si vyžiadali operatívne riešenia tak, aby boli/mohli byť stavebné objekty prevádzkované a užívané, predovšetkým s ohľadom na ich kvalitatívne a bezpečnostné parametre.“^[7] Ján Snopko, autorský a geotechnický dozor náročnosť stavby opísal takto: „Okrem novonavrhovaných inžinierskych konštrukcií, ako sú tunely, mosty, nová zastávka Nimnica, je súčasťou ceny aj rekonštrukcia stanice Považská Bystrica a Považská Teplá, ktorá musí byť uskutočnená bez obmedzenia železničnej dopravy.“^[7]

Tunel Milochov bol pre jednokoľajnú prevádzku sprevádzkovaný v decembri 2021. Obojsmerne by mal byť sprístupnený v máji 2022. 10. januára 2022 by sa mala začať rekonštrukcia 2. koľaje medzi estakádou a Považskou Bystricou a „zároveň sa bude realizovať oporný múr, trakčné vedenie a zabezpečovacie zariadenie, s predpokladom ukončenia v apríli 2022. Ukončením realizácie tejto etapy bude stavba ukončená.”^[13]

Bývalým telesom trate bude nová cesta, ktorá bola v apríli 2021 už vo výstavbe.^[14]

Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)

V roku 2014 začala modernizácia trate v traťovom úseku Považská Teplá – Žilina zriaďovacia stanica. Úsek Považská Teplá – Žilina je dlhý 22 702 m (z toho 4 100 m je vedených v novej polohe) a obsahuje 50 613 m nových koľají, 44 kusov výhybiek, 5 nových podchodov pre cestujúcich a verejnosť, 7 nových mostov a 13 113 m protihlukových stien. V rámci vyvolaných investícií bolo postavených tiež 5 cestných nadjazdov. Po rekonštrukcií sa zvýši maximálna rýchlosť na 120 – 160 km/h pre konvenčné vlaky, vlaky s naklápacími súpravami budú môcť jazdiť vďaka európskemu vlakovému zabezpečovaču (ETCS) aj vyššími rýchlosťami. V úseku bolo tiež inštalované nové trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenie a oznamovacie zariadenie. Stavbu realizovalo združenie TEBS (TSS Grade a.s., Elektrizace železníc Praha a.s., Bogl & Krýsl k.s. a Swietelsky Slovakia s.r.o.).^[15] Celkové investície do tohto úseku predstavujú 127,8 mil €.^[16] Stavba bola dokončená vo februári 2018.^[17]

Uzol Žilina

Modernizácia uzla Žilina by mala byť druhá najväčšia verejná zakázka ŽSR. Predpokladaná suma bola 353,75 mil eur. Víťazom súťaže by malo byť konzorcium firiem Strabag, Eurovia, Subterra a AŽD. V lete 2020 sa čaká na potvrdenie sútaže Úradom pre verejné obstarávanie. Modernizácia by mala trvať 4roky, bude financovaná z eurofondov a zavŕši modernizáciu celej trate Bratislava – Žilina.^[9]

Galéria

• 
  Železničná stanica Trnava
• 
  Železničná stanica Trenčín
• 
  Nosický most
• 
  Tunel Milochov

Poznámky

1. 160 km/h pre vozidlá s mobilnou časťou ETCS L1, 120 km/h pre vozidlá bez mobilnej časti ETCS, len s Liniovým VZ

Referencie

1. Považská železnica [online]. www.zsr.sk, [cit. 2018-06-08]. Dostupné online. Archivované 2018-06-12 z originálu.
2. Dvouvládí na železnici končí. Ale velmi pozvolna [online]. Česká televize, 2015-08-01, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online.
3. ČUPKA, Dušan, Pavol Beňo Modernizácia železničnej stanice Púchov – energetické napájanie. InfoElektro ŽSR, 2011, čís. 12, s. 10 – 14. Dostupné online [cit. 2016-01-25]. Archivované 2016-03-28 z originálu.
4. Železnicu medzi Púchovom a Považskou Teplou budú modernizovať dlhšie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-07-06. Dostupné online [cit. 2019-07-06].
5. KRAJANOVÁ, Daniela. Prečo je prerazenie železničného tunela pri Váhu mimoriadna udalosť. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-08. Dostupné online [cit. 2020-09-08]. ISSN 1339-844X.
6. Modernizácia trate sa začala [online]. Trenčín: Mesto Trenčín, 29.01.2013, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.
7. KRAJANOVÁ, Daniela. Železničiari prekonali vlastný rekord, na považských tuneloch prečerpali aj rezervu. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-05. Dostupné online [cit. 2021-01-05]. ISSN 1339-844X.
8. EK schválila 196,5 milióna eur na modernizáciu železníc pri Trenčíne [online]. Trenčín: TASR, 03.07.2013, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
9. KRAJANOVÁ, Daniela. Strabag a Euroviu delí od druhej najväčšej zákazky ŽSR iba kontrola od ÚVO. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-28. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. ISSN 1339-844X.
10. PHPRS, team. Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá [online]. www.zeleznicne.info, [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
11. SAMEK, Vladimír. Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
12. SITA. Cestujúcich čaká zmena. Železnice presmerujú trať medzi Púchovom a Považskou Bystricou. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-08-14. Dostupné online [cit. 2020-08-17]. ISSN 1335-4418.
13. Tunelom Milochov sa vlakom previezli prví cestujúci, premávka zatiaľ funguje po jednej koľaji (video). WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2021-12-17. Dostupné online [cit. 2021-12-29].
14. MRÁKAVOVÁ, Dominika. GALÉRIA: Pribudne cesta z Považskej Bystrice do Púchova. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-04-19. Dostupné online [cit. 2021-12-29]. ISSN 1335-4418.
15. MARTIŠ, Jaroslav. Modernizácia železničnej trate Považská Teplá – Žilina [online]. JAGA GROUP s.r.o., [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
16. ŽSR začali s modernizáciou v Dolnom Hričove [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2016-02-07]. Dostupné online. Archivované 2016-02-18 z originálu.
17. ŽSR slávnostne ukončili výstavbu modernizácie úseku Považská Teplá – Žilina na rýchlosť vlakov do 160 km/hod [online]. Železnice Slovenskej republiky, 2018-02-27, [cit. 2018-02-27]. Dostupné online. Archivované 2018-02-28 z originálu.

Pozri aj

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku
• Železničný uzol Bratislava

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Bratislava – Žilina

Externé odkazy

• Tabuľka traťových pomerov trate Bratislava – Púchov^{[nefunkčný odkaz]}
• Tabuľka traťových pomerov trate Púchov – Žilina^{[nefunkčný odkaz]}
• ŽSR cestovné poriadky podľa trate

Zdroj

• História trate Archivované 2013-12-24 na Wayback Machine
• www.vlaky.net