Remove ads
Považská Bystrica (nem. Waagbistritz, maď. Vágbeszterce) je okresné, priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa medzi mestami Púchov a Bytča, leží v Trenčianskom kraji. Počtom obyvateľstva je trináste najväčšie mesto na Slovensku a tretie v kraji.
O rovnomennom okrese pozri Považská Bystrica (okres).| Považská Bystrica | |
| mesto | |
 Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Považská Bystrica |
| Región | Horné Považie |
| Vodné toky | Váh, Domanižanka |
| Nadmorská výška | 288 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′58″S 18°26′50″V |
| Najvyšší bod | Veľký Manín |
| Rozloha | 90,56 km² (9 056 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 37 261 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 411,45 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1250 |
| Primátor | Karol Janas[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) |
| PSČ | 017 01 |
| ŠÚJ | 512842 |
| EČV (do r. 2022) | PB |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Centrum 2/3 017 01 Považská Bystrica |
| Telefón | 042/4305111 |
| Fax | 042/4326613 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta | |
| Wikimedia Commons: Považská Bystrica | |
| Webová stránka: povazska-bystrica.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Remove ads
Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti.
Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká Váh, do ktorého sa tu vlieva Domanižanka.
Medzi Veľkým a Malým Manínom (812 m) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna Manínska a Kostolecká tiesňava. Naproti nim sa nachádza zrúcanina Považského hradu, s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú Súľovské skaly so zrúcaninou Súľovského hradu. Západne sa nachádzajú Javorníky, ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú cyklistiku a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len 10 km vzdialené kúpele Nimnica nad hladinou Nosickej priehrady poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti 20 km od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších slovenských kúpeľov, Rajecké Teplice.
Remove ads
Sídliská
Mestské časti
- Dolný Moštenec
- Horný Moštenec
- Milochov
- Orlové
- Podmanín
- Podvažie
- Považská Teplá
- Považské Podhradie
- Praznov
- Šebešťanová
- Zemiansky Kvášov
- Jelšové
- Hliníky
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1250, kde sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky, ale tento údaj nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom. Prvá písomná zmienka o Považská bystrickom hrade pochádza z roku 1316, v spojitosti s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ďalšia zmienka je listina konventu v Hronskom Beňadiku datovaná na 13. júl 1330. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399[4], ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.[5]
V roku 1432 bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri Ján a Rafael Podmanickí, známi z ich lúpeží. Rodina Podmanických sa stala vládcom mesta v roku 1458, keď uhorský kráľ Matej Korvín daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument Articuli Podmanickyani z roku 1506, ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v slovenčine.
Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami Štefana Bočkaja v roku 1604, Imricha Tökölyho v roku 1679, Bereczényiho a Očkaya a roku 1707. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku 1886, keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.
V roku 1918 sa mestečko stalo súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1929 sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.
Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto s miestnymi strojárňami výrazne rástlo. Centrum mesta prešlo kompletným prebudovaním, bolo postavených niekoľko panelových sídiel, v mestskej architektúre výrazne dominuje socialistický realizmus, preto je náročné nájsť nejakú historickú budovu. Miestna zbrojovka neskôr pretransformovaná na strojárne mala v 80. rokoch 20. storočia 15 tisíc zamestnancov a mesto sa stalo jedným z najdôležitejších priemyselných centier Česko-Slovenska. To z mesta spravilo premianta a tak sa v ňom budovali veľkolepé projekty s vyšším štandardom ako v iných mestách vtedajšieho Česko-Slovenska. V roku 1999 dosiahlo mesto najviac obyvateľov vo svojej histórií, 43 574. Od roku 1929 (keď do vtedajšej dediny prišla zbrojovka Roth) sa počet obyvateľov zdvadsaťnásobil. Po krachu strojárenského gigantu v meste nastal výrazný úpadok, čo sa prejavilo prudkým poklesom obyvateľstva, nárastom nezamestnanosti, rozšírením drog a alkoholu medzi obyvateľstvom, chátraním mesta a zastavením rozvoja. Od zaciatku 21. storočia je však areál bývalých strojární opäť využívaný niekoľkými veľkými stojárskymi firmami, ktoré zamestnali bývalých pracovníkov Považských strojární, čo prispelo k zastaveniu úpadku mesta. Nezamestnanosť sa v meste v roku 2021 pohybovala pod hranicou 6%, čo bolo pod slovenským priemerom (7,58%).
Remove ads
V meste v čase Slovenského štátu žilo množstvo podporovateľov HSĽS a gardistov, neskôr počas socializmu mala veľkú podporu Komunistická strana Československa. Po páde socializmu sa mesto stalo baštou HZDS neskôr SMERu-SD. Týmto stranám sa v meste vždy darilo vyhrávať aj s o polovicu väčším percentuálnym podielom ako na celoslovenskej úrovni.
Na komunálnej úrovni v meste 12 rokov zastával funkciu primátora Ľuboš Lackovič (HZDS), neskôr Miroslav Adame (SMER-SD). V súčasnosti je primátorom mesta od roku 2010 Karol Janas (SMER-SD, v súčasnosti HLAS-SD), ktorý v posledných voľbách získal 60 % hlasov, jeho hlavný vyzývateľ iba 35 %. Mesto sa tak po voľbách stalo najväčším mestom na Slovensku kde naďalej primátoruje nominant strany SMER-SD.
Remove ads
Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku 1950 do 1980.
Pamiatky
- Považský hrad[6] je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie. Najznámejšími majiteľmi hradu boli bratia Ján a Rafael Podmanický. Preslávili sa ako známi lúpežníci[7]
- Funkcionalistická budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.[8]
- Administratívna budova ABŠO od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša, vybudovaná v rokoch 1968 – 1976 je pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.[9]
- Diaľničná estakáda ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu Stavba roka.
- Kostol Navštívenia Panny Márie z 15. storočia
- Kostol sv. Juraja z roku 1791
- Kaplnka sv. Heleny z roku 1728
- Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku 1805
- Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
- Kaštieľ v Orlovom v súčasnosti v súkromných rukách po kompletnej rekonštrukcii funguje ako 4* Hotel Gino Park Palace, prístupný pre verejnosť a spoločenské akcie
- Kaštieľ Burg v Považskom Podhradí z roku 1631, zrekonštruovaný, v súkromných rukách, občasné verejnosti prístupné podujatia
- Száparayovský kaštieľ z roku 1676
- Považská knižnica
Šport
Športové kluby
- Hokejový klub HK 95 PANTERS
- Hádzanársky klub MŠK
- Futbalový klub MŠK
- Basketbalový klub BK IMC
- Atletický oddiel Sparta PB
- Plavecký Klub PBPO
- Hokejbalový klub HBK PROTEF
- Tanečný klub Stella
- Šachový klub Sparta Považská Bystrica
V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub.
Remove ads
Priemysel
V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli Považské strojárne. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s. Mesto bolo taktiež známe výrobou bývalych motocyklov Jawa Pionier, Babetta a Manet.
Doprava
Výstavba estakády
Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o konflikt medzi tunelovými variantmi a estakádou priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.
Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku 2008. Estakáda bola slávnostne otvorená 30. mája 2010 a odovzdaná do užívania 31. mája 2010.
Cestná doprava
Do dostavby diaľnice D1 v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda diaľnice D1, ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca cesta I/61, spájajúca Trenčín so Žilinou tu križuje cestu II/517 na Rajec a pravý breh Váhu lemuje II/507 z Bytče do Trenčína.
Železničná doprava
Cez mesto prechádza železničná trať Bratislava – Žilina a na železničnej stanici zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov IC (Viedeň) – Bratislava – Košice. Z mesta sú cez Púchov priame vlakové spojenia aj do Česka.
Mestská hromadná doprava
V Považskej Bystrici premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť Mestská dopravná spoločnosť, a.s. (MDS), ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Od novembra 2020 prevzal premávku liniek novovzniknutý Dopravný podnik mesta Považská Bystrica (DPMPB), až na linku 8, ktorú naďalej prevádzkuje MDS. Väčšina z 23 autobusov DPMPB je denne vypravovaných na 12 liniek. MDS prevádzkuje linku 8 s 3 autobusmi. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2023 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11, 13, 32, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách.
K aprílu 2023 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov:
- Karosa B 952E (r.v. 2006) – 3ks
- Irisbus Crossway LE 10,8M (r.v. 2011, 2013) – 2ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Urbanway 12M (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019 /2ks/, 2020, 2021 /5ks/) – 15ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Urbanway 10,5M (r.v. 2020 /2ks/) – 2ks nízkopodlažné vozidlo
- Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Streetway (r.v. 2022) – 1ks nízkopodlažné vozidlo
Z celkového počtu 26 vozidiel je 23 nízkopodlažných a 22 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú WiFi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje DPMPB ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici.
Remove ads
Rodáci
- Štefan Podmanický (1480 – 1530) – nitriansky biskup
- Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978) – maliar a grafik
- Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) – funkcionalistický architekt
- Irena Blühová (1904 – 1991) – fotografka
- Ondrej Demáček (1940 – 2022) – stredoškolský pedagóg, priekopník výuky informatiky
- Jaro Gašpar Kremeň (1947) – spisovateľ
- Peter Holka (1950) – spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež
- Ján Kroner (1956) – herec
- Ivan Štefanec (1961) – politik
- Marián Vajda (1965) – tenista, tréner
- Juraj Smatana (1966) – politik, učiteľ a občiansky aktivista
- Zuzana Kumanová (1970) – historička a etnografka
- Jaroslav Baška (1975) – poslanec NR SR (SMER-SD)
- Monika Kompaníková (1979) – spisovateľka
- Michal Mertiňák (1979) – double tenista
- Marián Mitaš (1980) – herec
- Martin Poliačik (1980) – pedagóg, filozof a politik
- Dorota Nvotová (1982) – herečka a speváčka
- Andrej Meszároš (1985) – hokejista
- Roman Tománek (1986) – hokejista
- Sima Magušinová (1988) – speváčka, skladateľka, herečka
Remove ads
Báčska Palanka, Srbsko
Bełchatów, Poľsko
Holešov, Česko- Rožnov pod Radhoštěm, Česko
Sovietsk, Ruská federácia
Tauragė, Litva- Zubří, Česko
Gjorče Petrov, Severné Macedónsko
Žodino, Bielorusko
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads