Považská Bystrica
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Považská Bystrica (nem. Waagbistritz, maď. Vágbeszterce) je okresné, priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa medzi mestami Púchov a Bytča, leží v Trenčianskom kraji. Počtom obyvateľstva je trináste najväčšie mesto na Slovensku a tretie v kraji.
O rovnomennom okrese pozri Považská Bystrica (okres).| Považská Bystrica | |
| mesto | |
 Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Považská Bystrica |
| Región | Horné Považie |
| Vodné toky | Váh, Domanižanka |
| Nadmorská výška | 288 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′58″S 18°26′50″V |
| Najvyšší bod | Veľký Manín |
| Rozloha | 90,56 km² (9 056 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 37 261 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 411,45 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1250 |
| Primátor | Karol Janas[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) |
| PSČ | 017 01 |
| ŠÚJ | 512842 |
| EČV (do r. 2022) | PB |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Centrum 2/3 017 01 Považská Bystrica |
| Telefón | 042/4305111 |
| Fax | 042/4326613 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta | |
| Wikimedia Commons: Považská Bystrica | |
| Webová stránka: povazska-bystrica.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti.
Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká Váh, do ktorého sa tu vlieva Domanižanka.
Medzi Veľkým a Malým Manínom (812 m) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna Manínska a Kostolecká tiesňava. Naproti nim sa nachádza zrúcanina Považského hradu, s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú Súľovské skaly so zrúcaninou Súľovského hradu. Západne sa nachádzajú Javorníky, ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú cyklistiku a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len 10 km vzdialené kúpele Nimnica nad hladinou Nosickej priehrady poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti 20 km od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších slovenských kúpeľov, Rajecké Teplice.
Sídliská
Mestské časti
- Dolný Moštenec
- Horný Moštenec
- Milochov
- Orlové
- Podmanín
- Podvažie
- Považská Teplá
- Považské Podhradie
- Praznov
- Šebešťanová
- Zemiansky Kvášov
- Jelšové
- Hliníky
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1250, kde sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky, ale tento údaj nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom. Prvá písomná zmienka o Považská bystrickom hrade pochádza z roku 1316, v spojitosti s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ďalšia zmienka je listina konventu v Hronskom Beňadiku datovaná na 13. júl 1330. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399[4], ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.[5]
V roku 1432 bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri Ján a Rafael Podmanickí, známi z ich lúpeží. Rodina Podmanických sa stala vládcom mesta v roku 1458, keď uhorský kráľ Matej Korvín daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument Articuli Podmanickyani z roku 1506, ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v slovenčine.
Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami Štefana Bočkaja v roku 1604, Imricha Tökölyho v roku 1679, Bereczényiho a Očkaya a roku 1707. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku 1886, keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.
V roku 1918 sa mestečko stalo súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1929 sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.
Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto s miestnymi strojárňami výrazne rástlo. Centrum mesta prešlo kompletným prebudovaním, bolo postavených niekoľko panelových sídiel, v mestskej architektúre výrazne dominuje socialistický realizmus, preto je náročné nájsť nejakú historickú budovu. Miestna zbrojovka neskôr pretransformovaná na strojárne mala v 80. rokoch 20. storočia 15 tisíc zamestnancov a mesto sa stalo jedným z najdôležitejších priemyselných centier Česko-Slovenska. To z mesta spravilo premianta a tak sa v ňom budovali veľkolepé projekty s vyšším štandardom ako v iných mestách vtedajšieho Česko-Slovenska. V roku 1999 dosiahlo mesto najviac obyvateľov vo svojej histórií, 43 574. Od roku 1929 (keď do vtedajšej dediny prišla zbrojovka Roth) sa počet obyvateľov zdvadsaťnásobil. Po krachu strojárenského gigantu v meste nastal výrazný úpadok, čo sa prejavilo prudkým poklesom obyvateľstva, nárastom nezamestnanosti, rozšírením drog a alkoholu medzi obyvateľstvom, chátraním mesta a zastavením rozvoja. Od zaciatku 21. storočia je však areál bývalých strojární opäť využívaný niekoľkými veľkými stojárskymi firmami, ktoré zamestnali bývalých pracovníkov Považských strojární, čo prispelo k zastaveniu úpadku mesta. Nezamestnanosť sa v meste v roku 2021 pohybovala pod hranicou 6%, čo bolo pod slovenským priemerom (7,58%).
V meste v čase Slovenského štátu žilo množstvo podporovateľov HSĽS a gardistov, neskôr počas socializmu mala veľkú podporu Komunistická strana Československa. Po páde socializmu sa mesto stalo baštou HZDS neskôr SMERu-SD. Týmto stranám sa v meste vždy darilo vyhrávať aj s o polovicu väčším percentuálnym podielom ako na celoslovenskej úrovni.
Na komunálnej úrovni v meste 12 rokov zastával funkciu primátora Ľuboš Lackovič (HZDS), neskôr Miroslav Adame (SMER-SD). V súčasnosti je primátorom mesta od roku 2010 Karol Janas (SMER-SD, v súčasnosti HLAS-SD), ktorý v posledných voľbách získal 60 % hlasov, jeho hlavný vyzývateľ iba 35 %. Mesto sa tak po voľbách stalo najväčším mestom na Slovensku kde naďalej primátoruje nominant strany SMER-SD.
Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku 1950 do 1980.
Pamiatky
- Považský hrad[6] je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie. Najznámejšími majiteľmi hradu boli bratia Ján a Rafael Podmanický. Preslávili sa ako známi lúpežníci[7]
- Funkcionalistická budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.[8]
- Administratívna budova ABŠO od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša, vybudovaná v rokoch 1968 – 1976 je pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.[9]
- Diaľničná estakáda ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu Stavba roka.
- Kostol Navštívenia Panny Márie z 15. storočia
- Kostol sv. Juraja z roku 1791
- Kaplnka sv. Heleny z roku 1728
- Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku 1805
- Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
- Kaštieľ v Orlovom v súčasnosti v súkromných rukách po kompletnej rekonštrukcii funguje ako 4* Hotel Gino Park Palace, prístupný pre verejnosť a spoločenské akcie
- Kaštieľ Burg v Považskom Podhradí z roku 1631, zrekonštruovaný, v súkromných rukách, občasné verejnosti prístupné podujatia
- Száparayovský kaštieľ z roku 1676
- Považská knižnica
Šport
Športové kluby
- Hokejový klub HK 95 PANTERS
- Hádzanársky klub MŠK
- Futbalový klub MŠK
- Basketbalový klub BK IMC
- Atletický oddiel Sparta PB
- Plavecký Klub PBPO
- Hokejbalový klub HBK PROTEF
- Tanečný klub Stella
- Šachový klub Sparta Považská Bystrica
V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub.
Priemysel
V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli Považské strojárne. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s. Mesto bolo taktiež známe výrobou bývalych motocyklov Jawa Pionier, Babetta a Manet.
Doprava
Výstavba estakády
Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o konflikt medzi tunelovými variantmi a estakádou priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.
Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku 2008. Estakáda bola slávnostne otvorená 30. mája 2010 a odovzdaná do užívania 31. mája 2010.
Cestná doprava
Do dostavby diaľnice D1 v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda diaľnice D1, ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca cesta I/61, spájajúca Trenčín so Žilinou tu križuje cestu II/517 na Rajec a pravý breh Váhu lemuje II/507 z Bytče do Trenčína.
Železničná doprava
Cez mesto prechádza železničná trať Bratislava – Žilina a na železničnej stanici zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov IC (Viedeň) – Bratislava – Košice. Z mesta sú cez Púchov priame vlakové spojenia aj do Česka.
Mestská hromadná doprava
V Považskej Bystrici premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť Mestská dopravná spoločnosť, a.s. (MDS), ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Od novembra 2020 prevzal premávku liniek novovzniknutý Dopravný podnik mesta Považská Bystrica (DPMPB), až na linku 8, ktorú naďalej prevádzkuje MDS. Väčšina z 23 autobusov DPMPB je denne vypravovaných na 12 liniek. MDS prevádzkuje linku 8 s 3 autobusmi. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2023 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11, 13, 32, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách.
K aprílu 2023 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov:
- Karosa B 952E (r.v. 2006) – 3ks
- Irisbus Crossway LE 10,8M (r.v. 2011, 2013) – 2ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Urbanway 12M (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019 /2ks/, 2020, 2021 /5ks/) – 15ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Urbanway 10,5M (r.v. 2020 /2ks/) – 2ks nízkopodlažné vozidlo
- Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo
- IVECO Streetway (r.v. 2022) – 1ks nízkopodlažné vozidlo
Z celkového počtu 26 vozidiel je 23 nízkopodlažných a 22 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú WiFi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje DPMPB ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici.
Rodáci
- Štefan Podmanický (1480 – 1530) – nitriansky biskup
- Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978) – maliar a grafik
- Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) – funkcionalistický architekt
- Irena Blühová (1904 – 1991) – fotografka
- Ondrej Demáček (1940 – 2022) – stredoškolský pedagóg, priekopník výuky informatiky
- Jaro Gašpar Kremeň (1947) – spisovateľ
- Peter Holka (1950) – spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež
- Ján Kroner (1956) – herec
- Ivan Štefanec (1961) – politik
- Marián Vajda (1965) – tenista, tréner
- Juraj Smatana (1966) – politik, učiteľ a občiansky aktivista
- Zuzana Kumanová (1970) – historička a etnografka
- Jaroslav Baška (1975) – poslanec NR SR (SMER-SD)
- Monika Kompaníková (1979) – spisovateľka
- Michal Mertiňák (1979) – double tenista
- Marián Mitaš (1980) – herec
- Martin Poliačik (1980) – pedagóg, filozof a politik
- Dorota Nvotová (1982) – herečka a speváčka
- Andrej Meszároš (1985) – hokejista
- Roman Tománek (1986) – hokejista
- Sima Magušinová (1988) – speváčka, skladateľka, herečka
Báčska Palanka, Srbsko
Bełchatów, Poľsko
Holešov, Česko- Rožnov pod Radhoštěm, Česko
Sovietsk, Ruská federácia
Tauragė, Litva- Zubří, Česko
Gjorče Petrov, Severné Macedónsko
Žodino, Bielorusko
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
