Malá Fatra
pohorie na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.
| Malá Fatra | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Malá Fatra – Vrátna dolina | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Martin, Dolný Kubín, Ružomberok |
| Nadradená jednotka |
Fatransko-tatranská oblasť |
| Susedné jednotky |
Žilinská kotlina Strážovské vrchy Hornonitrianska kotlina Žiar Turčianska kotlina Veľká Fatra Oravská vrchovina Kysucká vrchovina |
| Podradené jednotky |
Krivánska Fatra Lúčanská Fatra |
| Súradnice | 49°07′S 18°51′V |
| Najvyšší bod | Veľký Kriváň |
| - výška | 1 709,7 m n. m. |
| Najnižší bod | koryto Váhu pri Strečne |
| - výška | 350 m n. m. |
| Rozloha | 549 km² (54 900 ha) |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum |
   Poloha Malej Fatry na Slovensku
| |
  Poloha Malej Fatry v Žilinskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Malá Fatra | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát.[1] Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu (poetickejšie „krídla motýľa“) s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km. Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny. Geomorfologický charakter pohoria sa dotváral hlavne v postglaciálnej ére.[2]
V mieste nazývanom Strečniansky priesmyk je pohorie rozdelené riekou Váh na dva geomorfologické podcelky:[1]
- Na sever od rieky sa nachádza Krivánska Malá Fatra, ktorej veľká časť s rozlohou 22 630 ha je od 1. apríla 1988 národným parkom. Pomenovaná je podľa najvyššieho vrcholu – Veľkého Kriváňa (1 708,7 m n. m.). Geomorfologicky sa člení na časti: 1. Rozsutce, 2. Štefanovská kotlina, 3. Krivánske Veterné hole, 4. Osnica[3]
- Na juh od Váhu sa nachádza Lúčanská Malá Fatra, ktorá je pomenovaná podľa jej najvyššieho vrcholu – Veľkej lúky (1 475,5 m n. m.). Geomorfologicky sa Lúčanská Fatra delí na časti: 1. Lúčanské Veterné hole, 2. Kýčery, 3. Kľak, 4. Vrícka kotlina, 5. Martinské predhorie[3]
Vymedzenie
Severozápadný okraj pohoria lemuje Žilinská kotlina, severným smerom pokračuje horská krajina Kysuckou vrchovinou a východne sa rozkladá Oravská vrchovina. Nasleduje hlboké údolie Oravy a Váhu s Kraľovianskym meandrom, ktorý oddeľuje Malú Fatru od Veľkej. Následne sa krajina otvára do rozsiahlej Turčianskej kotliny, ktorá pohorie vymedzuje východným smerom, južná časť potom susedí s pohorím Žiar. V najjužnejšej časti krátkym úsekom susedí Hornonitrianska kotlina a posledným susediacim celkom sú na západe ležiace Strážovské vrchy.[1]
Malá Fatra je súčasťou vrásovo-príkrovovej stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické jadro tatrika je tvorené hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a tonalitmi. Tie boli po svojom umiestnení a utuhnutí rýchlo vyzdvihnuté, takže už v perme a spodnom triase na nich sedimentovali pieskovce a kremence.
Na granitoidnom jadre Malej Fatry leží sedimentárny obal (jednotka Malej Fatry). Je dobre vyvinutá hlavne v severnej časti pohoria. Buduje oblasť západne od Párnice, oblasť Veľkého a Malého Kriváňa a zasahuje až do Strečna.[4] Za samostatný celok bola v minulosti považovaná kozolská jednotka (niektorými zaraďovaná do infratatrika). Novšie výskumy preukázali, že je normálnou obalovou sekvenciou tatrika, s horninami permu a nazvyčajným vývojom karpatského keupra, v podloží dvoch šupín fatrika.[5] Nad sedimentárnym obalom ležia príkrovy z vápencov a dolomitov krížňanského a chočského príkrovu. Sedimentárny sled zliechovskej jednotky krížňanského príkrovu siaha až do strednej kriedy a má v tejto oblasti svoje typové oblasti[6]. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex Rozsutcov, Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy). Výraznými krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z krasových foriem sú zastúpené škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne, krasové pramene.
Vrcholy Malej Fatry sú sústredené predovšetkým na hlavnom hrebeni Krivánskej a Lúčanskej Malej Fatry. Menšia časť nižších vrcholov je na kratších bočných hrebeňoch (Sokolie, Boboty...).[7]
Vrcholy Krivánskej Malej Fatry
- Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.)
- Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.)
- Chleb (1 645,6 m n. m.)
- Hromové (1 636 m n. m.)
- Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.)
- Pekelník (1 609 m n. m.)
- Stoh (1 607 m n. m.)
- Steny – (južný vrchol 1 572 m n. m., severný vrchol 1 535 m n. m.)
- Stratenec (1 513 m n. m.)
- Suchý (1 467 m n. m.)
- Poludňový grúň (1 460 m n. m.)
- Malý Rozsutec (1 344 m n. m.)[7]
Vrcholy Lúčanskej Malej Fatry
- Veľká lúka (1 475 m n. m.)
- Krížava (1 456,7 m n. m.)
- Veterné (1 441,6 m n. m.)
- Minčol (1 364 m n. m.)
- Kľak (1 351 m n. m.)
- Úplaz (1 301 m n. m.)
- Hnilická Kýčera (1 217,6 m n. m.)
- Kozol (1 119 m n. m.)[7]
V Malej Fatre sa nachádza viacero jaskýň[8]. Všetky sú verejnosti neprístupné. Najdlhšia je Jaskyňa nad vyvieračkou[9], ktorá je dlhá 620 m a je z časti zaplavená. V súčasnosti je zdrojom pitnej vody pre obec Terchová.[10] Zaujímavá je aj Belská vyvieračka, ktorá zásobuje pitnou vodou obec Belá a okolie. Priemerná výdatnosť tohto prameňa je 200 litrov za sekundu[9]. Pokusom s farbou bol v tejto vyvieračke dokázaný podzemný hydrologický systém s najväčším výškovým rozpätím na Slovensku (od cca 1 600 do 460 m n. m.)[9].
- Lúčanská Malá Fatra
- Višňovský kras: Puklinová jaskyňa (15 m), Turská jaskyňa (50 m), Višňovská vyvieračka, Višňovská jaskyňa, Hoblíkova jaskyňa, Stráňavská jaskyňa (Sonda pod Polomou, dĺžka 55 m)[8]
- Rajecký kras: Ďurčinská jaskyňa v Sokole (29 m), Pokladová jaskyňa (40 m), ...
- Jaskyne na Kľaku
- Jaskyne pri Vrícku: Jaskyňa v kameňolome (195 m), Jaskyňa Dutá skala (35 m)
- Krasový ostrov Dubnej skaly: Dúpna skala (Oko, z historických máp, doteraz nenájdená), Plazivá (Jazvečia) jaskyňa (25 m)
- Krivánska Malá Fatra
- Vrátňanský kras: Priepasť v Malom Fatranskom Kriváni (hl. 60 m), Vyvieračka vo Vrátnej doline, Jaskyňa nad vyvieračkou (620 m, najdlhšia v M. Fatre), Estavela (zničená), Stratenecká priepasť, Medvedia jaskyňa, Kukurišova jaskyňa
- Systém Medvedích jaskýň – nachádza sa vo Vrátnej doline. Patrí sem Medvedia jaskyňa I a II, Šupicova jaskyňa, priepastka WC-1, dve suché vyvieračky V1, V2 a Wratnuella (teraz súčasť Medvedej jaskyne II).[11]
- Kras Rozsutcov: Kryštálová jaskyňa, Jaskyňa v Ďurkových skalách (15 m), Jaskyňa pod Červenou (16 m)
- Kras Osnice: Jaskyňa v Brale, Jaskyňa v Kačove (17 m)
- Vrátňanský kras: Priepasť v Malom Fatranskom Kriváni (hl. 60 m), Vyvieračka vo Vrátnej doline, Jaskyňa nad vyvieračkou (620 m, najdlhšia v M. Fatre), Estavela (zničená), Stratenecká priepasť, Medvedia jaskyňa, Kukurišova jaskyňa
Celé územie Malej Fatry patrí do povodia Váhu. Toky majú charakter bystrín, horských riek a potokov s prudkým spádom. Hlboký potok vytvoril pôsobivé útvary a vodopády v Jánošíkových dierach.
Západný okraj pohoria lemujú rieky Varínka a Rajčianka, z východu obteká pohorie rieka Váh, ktorá delí Malú Fatru na dve časti a vytvára Prírodnú pamiatku Domašínsky meander. Zo severu tečie rieka Orava, ktorá ústi do Váhu pri obci Kraľovany. Za sútokom týchto riek Váh vytvára pôsobivý a chránený Kraľoviansky meander. Ďalej pozdĺž toku Váhu je umiestnená umelá priehrada Krpeľany s umelým kanálom, ktorá využíva silu toku na výrobu elektrickej energie. V dedinke Rieka (časť Šútova) a Nezbudská Lúčka, sa nachádzajú zatopené kameňolomy.
V okolí pohoria sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov napr. pri obci Nezbudská Lúčka, Poluvsie, Žaškov, Kamenná Poruba, Rajecká Lesná a hlavne v kúpeľnom meste Rajecké Teplice. Priamo v pohorí v Slovianskej doline je prameň s názvom Smradľavá voda.[12]
Vodopády
V oblastiach vápenatých hornín vznikli vodopády. Najväčší a najkrajší je Šútovský vodopád. Ďalšie sa nachádzajú v doline Stohového potoka, v oblasti Jánošíkových dier a nad osadou Biela (vodopád Padacia na východ od Malého Rozsutca).
- Šútovský vodopád – najznámejší a najväčší (38 m) vodopád v Malej Fatre,
- NPP Kľacký vodopád – pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre,
- Vodopády Dierového potoka – v Jánošíkových dierach,
- Tiesňavy – viacero menších vodopádov na riečke Varínka (Vrátňanka),
- Fačkovský vodopád – pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre, asi 3 km juhovýchodne od obce Fačkov.
.jpg)
Pohorie je husto zalesnené iba s výnimkou hrebeňov. V prirodzenej postupnosti sú zachovalé všetky lesné vegetačné stupne, od bukovo dubového, smrekového, jedľového až po kosodrevinový. Stupne dopĺňajú skalné spoločenstvá, vysokohorské lúky (hole), mokrade a prameniská. Na území Malej Fatry bolo zistených 26 typov biotopov, 6 druhov rastlín a 29 druhov živočíchov európskeho významu.
Fauna
Fauna Malej Fatry je veľmi pestrá. Niektoré druhy patria medzi ohrozené a na Slovensku raritné.
- Cicavce (výber): medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), Srnec lesný (Capreolus capreolus), jeleň lesný (Cervus elaphus), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris), vydra riečna (Lutra lutra),...
- Netopiere (výber): netopier Bechsteinov (Myotis bechsteini), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum),...
- Plazy a obojživelníky (výber): salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), užovka stromová (Elaphe longissima), vretenica obyčajná (Vipera berus), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok hrebenatý (Triturus cristatus),...
- Vtáky (výber): orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), výr skalný (Bubo bubo), žlna sivá (Picus canus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), skaliar pestrý (Monticola saxatilis), rybárik riečny (Alcedo atthis), bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), chriašteľ poľný (Crex crex), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), strakoš sivý (Lanius excubitor), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), muchár sivý (Muscicapa striata), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva),...
- Ryby (výber): pstruh riečny (Salmo trutta), hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), kolok vretenovitý (Zingel streber), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio),...
- Motýle (výber): jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), mlynárik východný (Leptidea morsei), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), ?†ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle),...
- Chrobáky (výber): bystruška potočná (Carabus variolosus), bystruška Zawadského (Carabus zawadszkii), fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč karpatský (Pseudogaurotina excellens), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), roháč obyčajný (Lucanus cervus),...
Flóra
Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Z fytogeografického členenia patrí do oblasti západokarpatskej flóry.[2] Asi 83 % územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buk lesný. Charakteristický znak tohto pohoria je jeho subalpínsky stupeň, hlavne v Krivánskej časti, kde typické hole boli vytvorené ľudskou činnosťou počas valašskej kolonizácie v 16. a 17. storočí v spolupráci s pôsobením prírodných faktorov.[2] Na území Malej Fatry bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 4 vlastné endemity Malej Fatry, alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho. Svahy vrcholov v pásme kosodreviny sú porastené kríkmi čučoriedky obyčajnej, napriek tomu, že sa nachádza v národnom parku jej častý nelegálny zber je viditeľný na ustupujúcom výskyte. Rastie tu aj 169 rastlín, ktoré sú ohrozené (67 kriticky).[13]
Na vápencoch a dolomitoch možno nájsť viaceré zákonom chránené druhy, ako je poniklec prostredný, astra alpínska, horec Clusiov, dryádka osemlupienková, stračonôžka tatranská, žltohlav európsky (Trollius europaeus) a ďalšie.
Na území rastú aj mäsožravé rastliny najčastejšie tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), tučnica alpínska (Pinguicula alpina) a z rosičiek rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a zriedkavo aj rosička anglická (Drosera anglica).
- Ďalšie významné rastliny: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), klinček lesklý (Dianthus nitidus), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), prilbica tuhá moravská (Aconitum firmum subsp. moravicum), vrchovka alpínska (Tozzia carpathica), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), kozinec ľadový (Astragalus frigidus), plavúnik alpínsky (Diphasiastrum alpinum), plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum), trčníček jednolistý (Malaxis monophyllos), sedmokvietok európsky (Trientalis europaea), kopytník európsky (Asarum europaeum), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), pľúcnik najmäkší (Pulmonaria mollis), pľúcnik tmavý (Pulmonaria obscura), kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum), marulka obyčajná (Clinopodium vulgare) a konopnica úhľadná (Galeopsis speciosa).[14]
Pralesy
Na území pohoria bolo identifikovaných 8 pralesných lokalít: Skalnatá, Slačiny, Kľak, Stoh, Šramková, Šútovská dolina, Stratenec a Chleb s celkovou výmerou 570 ha.[15]
V Malej Fatre je viacero prírodných zaujímavostí. Zo všetkých treba spomenúť napríklad Kryštálovú jaskyňu v Malom Rozsutci, Mojžišove pramene, Domašínsky meander, Lipnerovu rizňu a Jánošíkove diery.
Malofatranské naj:
- najvyšší bod: Veľký Kriváň 1 709 m n. m.
- najvyšší vodopád: Šútovský vodopád 38 m
- najväčší riečny meander na Slovensku: Domašínsky meander Váhu
- najnižší bod: rieka Váh pri Strečne (350 m)
Neďaleko Chaty Vrátna sa nachádza symbolický cintorín z roku 1998, ktorý je venovaný obetiam nešťastí v horách. Je na ňom nápis „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.“
V roku 1859, ako prví, propagovali turistiku významný geológ Dionýz Štúr a trenčiansky lekár Dr. Karol Brančík. Uverejňovali v tlači články o svojich výstupoch. Od roku 1880 začal Uhorský karpatský spolok organizovať výlety a v roku 1895 bol značkovaný hlavný hrebeň.[16]
Oblasť Malej Fatry je obľúbenou letnou aj zimnou turistickou lokalitou. Najznámejšou turistickou oblasťou je Vrátna dolina. Z ďalších známych stredísk predovšetkým zimnej turistiky treba spomenúť tieto: Lučivná, Valčianska dolina, Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Martinské hole, Pod Jedľovinou a iné. Okolie ponúka aj možnosti pre cykloturistiku a hustú sieť cyklistických trás. V obciach Nižné Kamence, Varín, Rajecké Teplice sa nachádza Autokemping. V obci Strečno funguje tradícia plavby plťou po Váhu, atrakciou je rozhľadňa s výhľadom na 4 hrady. V Štefanovej sa nachádza náučný chodník Náučný chodník Štefanová, jeho trasa je totožná so žltou turistickou trasou Nové Diery – Podžiar – Štefanová. V Terchovej sa nachádza relaxačno informačné centrum s možnosťou kúpania.
Viacero turistických zaujímavostí ponúkajú aj mestá Žilina, Martin, kúpeľné mesto Rajecké Teplice a obec Terchová, ktorá je centrom kultúry a turistického ruchu.
Hrebeňovka Malej Fatry
Snáď najatraktívnejším turistickým zážitkom v Malej Fatre je prechod vrcholového hrebeňa. Táto niekoľkodenná túra patrí svojim charakterom, v ktorom sa striedajú lúčne (hôľne), skalné, kosodrevinové či lesné partie k najkrajším hrebeňovkám na Slovensku.
Hrebeňovka sa v princípe delí na dve samostatné časti: hrebeň Lúčanskej a Krivánskej Malej Fatry.
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m n. m.). Prvým vrcholom je Reváň (1 204,6 m n. m.), cez ktorý sa pokračuje na charakteristický skalnatý Kľak (1 351,6 m n. m.), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1 220 m n. m.), Vrícke sedlo (950 m n. m.) na skalnatý vrchol Skalky (1 190,7 m n. m.). Odtiaľ popod kótu Janková (1 163 m n. m.) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m n. m.), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplaz (1 085 m n. m.) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 028 m n. m.) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás.[7]
Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1 217,6 m n. m.), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Majbíková (990 m n. m.), Kopu (1 232 m n. m.), Hornú lúku (1 299 m n. m.) na Veterné (1 442 m n. m.). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno – Veľká lúka (1 475,5 m n. m.). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1 456,7 m n. m.), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1 394 m n. m.) hrebeň pokračuje na Minčol (1 363,9 m n. m.), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas 2. svetovej vojny. Od kóty Úplaz (1 301 m n. m.) sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m n. m.) do obce Strečno.[7]
Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry
Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry sa začína v obci Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu cez bukový a zmiešaný les smerom k chate pod Suchým a následne na vrchol Suchý (1 467 m n. m.). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez skalnaté chodníky a hustý porast kosodreviny na sedlo Vráta (1 462 m n. m.), Stratenec (1 513 m n. m.), potom cez sedlo Priehyb (1 462 m n. m.) hôľným terénom na Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 510 m n. m.) a vrcholom Pekelníka (1 609 m n. m.) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.). Pri Snilovskom sedle (1 524 m n. m.) s hornou stanicou lanovky je zvýšený počet turistov. Hrebeň sa ďalej tiahne na Chleb (1 645,6 m n. m.), Hromové (1 636 m n. m.), Steny, Poludňový grúň (1 460 m n. m.) do Stohového sedla (1 230 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 607,4 m n. m.) a cez sedlo Medziholie (1 185 m n. m.) na najvýraznejší vrchol – Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 225 m n. m.), odkiaľ červená turistická značka hrebeňa veľmi strmo klesá do obce Zázrivá.[7]
Lyžiarske strediská
Oblasť Malej Fatry patrí k obľúbeným lyžiarskym destináciám.
Najznámejšia je v tomto smere Vrátna dolina. Nachádzajú sa v nej strediská Paseky so štvorsedačkovou lanovkou, Poludňový grúň, oblasť Kriváňa s modernou kabínkovou lanovkou na Snilovské sedlo, svah Oštiepková mulda – možnosť lyžovania do neskorej jari, Príslop a iné.
Aj ďalšie malofatranské oblasti sú zaujímavé a viaceré sa postupne stávajú dôležitými centrami miestneho turistického ruchu. Patria k nim napríklad tieto: Lučivná, Havrania, Valča (Snowland Valčianska dolina), Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Martinské hole, a Pod Jedľovinou.
Malofatranské turistické chaty a horské hotely
V Malej Fatre je možnosť ubytovania a stravovania vo viacerých horských chatách a hoteloch. V okolitých obciach je veľké množstvo privátov. Viaceré horské chaty boli počas druhej svetovej vojny vypálené. V roku 1985 vyhorela populárna chata pod Rozsutcom (v sedle Medziholie) a už nikdy nebola obnovená[17].
- Chaty a horské hotely: Chata pod Suchým – Chata Vrátna – Chata pod Chlebom – Chata na Grúni – Chata pod Kľačianskou Magurou – Chata na Martinských holiach – Hotel Boboty – Horský Hotel Havrania, Zázrivá – Hotel pod Sokolím
Hrady
V oblasti Malej Fatry a jej blízkom okolí sa nachádza viacero hradov, zámkov a kaštieľov, z ktorých sú niektoré zrúcaniny a niektoré sú premenené na múzeá. Priamo v Malej Fatre sa nachádza iba Strečniansky hrad, Starhrad a Kuneradský zámok. Strečnianske hrady boli postavené aby strážili dôležitú trasu cez Strečniansky priesmyk. Ďalšie hrady v okolí sú: Oravský hrad, Lietavský hrad, Budatínsky hrad a Znievsky hrad.
Obyvateľstvo tvoria takmer výlučne Slováci. Najväčšou osadou, ktorá sa nachádza priamo v pohorí je Štefanová vo Vrátnej doline. Ďalšie osady sú Frankovci, Biela (Zázrivá), Jánošíkovo a iné. Hory sú obývanie riedko, hlavne na samotách. V 15. až 16. storočí obývali severnú časť pastierske rodiny Valachov. Ich potomkovia sú dnes už asimilovaní s väčšinovým obyvateľstvom. Pre dediny Terchová a Zázrivá sú typické početné lazy, ktoré sú roztrúsené po ich katastrálnom území. V Terchovej sa nachádza až 68 osád.[18]
Folklór
Relatívna odľahlosť regiónu umožnila vytvoriť niektoré špecifické druhy obliekania, tanca a hudby. Zachovalé sú aj prvky ľudovej architektúry, napríklad pastierske obydlia.
V oblasti Malej Fatry je viacero rázovitých obcí, ktoré sú známe svojim jedinečným folklórom. Najznámejšou dedinou v tomto smere je Terchová, v ktorej sa každoročne koná veľký medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni. Festival sa uskutočňuje aj priamo vo Vrátnej doline, napr. Konský vozový sprievod z Terchovej do Vrátnej. V obci Terchová sa nachádza aj expozícia Považského múzea – Jánošík a Terchová. Obec Zázrivá je známa výrobou syrových korbáčikov a ľudovými tradíciami. Osobitnú zmienku si zaslúžia veľké drevené vyrezávané pohyblivé betlehemy – Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná a betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda[19] v Terchovej. Neďaleko Martina sa nachádza Múzeum slovenskej dediny. V obci Trnové pri Žiline sa nachádza najzápadnejší drevený kostolík na Slovensku Kostol svätého Juraja.[20]
Krivánska Malá Fatra má zákonnú ochranu od roku 1967 ako Chránená krajinná oblasť Malá Fatra a v roku 1988 bol na tomto území vyhlásený Národný park Malá Fatra. Hranice Národného parku sú takmer totožné s územím európskeho významu Natura 2000. Najcennejšie plochy územia sú chránené ako národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany. Pre ochranu vtáctva sa na území Malej Fatry vytvorilo Chránené vtáčie územie Malá Fatra, ktoré je štvrté najväčšie CHVÚ (71 481 ha) na Slovensku.[21] Celkovo sa v Malej Fatre nachádza 16 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 2 chránené areály.
Malá Fatra patrí medzi často navštevované turistické lokality. S tým súvisia aj negatívne vplyvy na prostredie. Práve rekreačné aktivity a výstavba s nimi súvisiacich stavieb najviac zaťažujú životné prostredie v okolí. Záťažou je aj nelegálny zber a to najmä čučoriedok a húb. V Lúčanskej Fatre sa v častiach vrchov Polom a Dubníky nachádzajú veľké povrchové lomy, kde prebieha ťažba vápenca. V pohorí sa nachádzajú aj ďalšie menšie povrchové lomy alebo riečne ložiská štrku. Na územie pôsobí aj výstavba diaľnice D1 v úseku Dubná Skala – Turany, ktorá cez pohorie prechádza tunelom Višňové. Ľudským zásahom bolo ohrozené aj Šujské rašelinisko[22].
Meraním povrchových vôd bol zistený obsah síranov (od 13,9 mg l(-1) Biela do 43,6 mg l(-1) Istebnianka). Výsledky naznačujú vplyv diaľkového prenosu znečistenia z Poľska a Česka a z lokálneho priemyslu (Kovohuty Istebné)[23].
Invázne rastliny
Ekologicky stabilné územia sú voči šíreniu inváznych rastlín odolnejšie. Lokálne sa tieto rastliny šíria v okolí lesných ciest a chodníkov. Pozdĺž lesnej cesty na chatu pod Kľačianskou Magurou, rastie zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis); v doline Mnišia je to netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora); hviezdnik ročný (Stenactis annua) sa nachádza v závere doliny Hoskora. Ďalším spôsobom šírenia je ľudskou výsadbou, napr. v okolí chatovej osady Jarolím sa šíri telekia ozdobná (Telekia speciosa), agát biely (Robinia pseudoacacia) aj boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum). Záhradníckou činnosťou sa rozširuje aj sumach pálkový (Rhus typhina) Kŕmením lesnej zveri sa v lokalite PR Paráč rozšírila ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia). Pohánkovec japonský (Fallopia japonica) spôsobuje problémy v osade Štefanová v ústí Sučianskej doliny. Pri chate pod Suchým bol vysadený náprstník červený (Digitalis purpurea), ktorý sa lesnou cestou šíri v okolí. O likvidáciu inváznych rastlín sa stará Správa Národného parku Malá Fatra, vlastníci pozemkov aj dobrovoľníci.[24]
Strečniansky priesmyk je frekventovaná dopravná tepna, ktorá spája dve najväčšie mestá severozápadného Slovenska, Žilinu a Martin. Prechádza ním európska cesta 50 v trase cesty I/18 a Železničná trať Žilina – Košice, ktorá je v tomto úseku vedená čiastočne tunelmi. O niečo južnejšie sa naprieč masívom buduje tunel Višňové ako súčasť diaľnice D1.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
