Žlna sivá
druh vtáka rodu Picus From Wikipedia, the free encyclopedia
Žlna sivá[3] (zastarano: ďateľ šedivý[4]; lat. Picus canus) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva Euroáziu v jej stredných zemepisných šírkach a na východe Ázie sa jej oblasť rozšírenia stáča na juh až po Sumatru.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žlna sivá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, podľa výsledkov výskumov v rokoch 1982 – 2013 v Európe stavy stúpajú. Z iných častí jej areálu rozšírenia sú informácií k dispozícii len v limitovanom rozsahu, populácie sú v týchto ostatných oblastiach stabilné.[1]
| Žlna sivá | |
 Samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Picus canus Gmelin, 1788 | |
 Mapa rozšírenia žlny sivej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
Je to vták o niečo menší ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 25[6] – 28 cm[7], rozpätie krídel 38 – 40 cm[6] a maximálnu hmotnosť 150 g[8]. Je šedozelená s bridlicovo šedým krkom a hlavou. Samec má jasne červenú škvrnu na čele. Mláďatá sú na bruchu a chvoste škvrnité. Lieta vlnkovite.
Hlas
13 s, Rusko
18 s, Slovensko
Má podobný revírny hlas ako žlna zelená (chechtavé „glyk glyk glyk glyk“), na rozdiel od nej je tento chechtavý hlas viac pískavý, ku koncu spomaluje a rozvláčnejší, znie melancholicky, ako "püpüpü-pü-pü-pü pü pü pü"[6], často iba troj až štvorslabičný (hlavné samice). Pri agresívnom správaní, pri varovaní a všeobecnom vzrušení volajú "kük", často husto za sebou a prechádza až do hlasu "kek"'.
Výskyt a stav na Slovensku
Pravidelne a dosť hojne sa vyskytuje v podhorských oblastiach na celom území Slovenska až do výšky 1 400 m n. m.[5] V rovinách južného Slovenska je zriedkavejšia, hniezdi tu v rozsiahlych lužných lesoch a parkoch.[5] Žlna sivá je stály vták.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 1 500 – 2 000, zimujúcich jedincov 3 500 – 6 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[9] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.[5]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 2000 – 3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.[10] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][11][12]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 2000 – 3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.[13]
Biotop
Žlna sivá žije v listnatých a zmiešaných lesoch od nížin až po hornú hranicu lesa. Veľmi dôležitý je výskyt buka.[5]
Hniezdenie
Hniezdi najmä v bukoch raz ročne. Hniezdo je umiestnené vo vytesanej dutine s okrúhlym alebo jemno elipsovitým otvorom priemerne 5 – 6 cm. Hĺbka asi 30 cm. Často v strome alebo konári, ktorý je mierne naklonený, aby do hniezdnej dutiny nepršalo. Samica znáša 6 – 7 (8)[8] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci samec) počas 15 až 17 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia počas asi 20 dní na hniezde a potom ešte 14 dní prikrmujú.
Potrava
Živia sa mravcami a ich larvami a iným hmyzom.
Ochrana
Pre užitočnosť a biocenologický význam v krajine je v zozname chránených druhov, spoločenská hodnota je 2000 (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[14] Žlna sivá je druh európskeho významu[15], ktorý sa vyskytuje ako cieľový druh v 18 chránených vtáčich územiach, z toho v 5 ako kritériový. [16]
Galéria
Potravu si hľadajú aj nízko, na pňoch i v tráve 
Samec v zime na kŕmitku 
Kŕmenie mláďat vo vchode do hniezdnej dutiny
.jpg)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
