Populácia (biológia)

Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore, jednotnom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi.

Priestorové ohraničenie populácie môže byť:

• geografické (napríklad rieka, roklina, údolie…)
• ekologické (skupina krov v lúčnom spoločenstve)

Na ploche rozšírenia druhu sa môže vyskytovať väčší alebo menší počet lokálnych populácií, ktoré obývajú isté miesto – locus. Každá populácia sa vyznačuje pre seba špecifickými znakmi. Tieto znaky delíme na štrukturálne a dynamické.

Štrukturálne znaky populácie

Medzi štrukturálne znaky populácie patria:

• Hustota (denzita, abundancia) – Je to množstvo jedincov populácie na plošnú, priestorovú alebo objemovú jednotku. Hustotu možno tak isto vyjadriť aj hmotnosťou, čiže biomasou (g na m2). Niekedy sa z praktických dôvodov uvádza len približný výskyt vyjadrený slovne (zriedkavý, priemerný, hojný).
• Rozptyl (disperzita) – Vyjadruje momentálne rozdelenie jedincov danej populácie v priestore. Disperzitu rozdeľujeme ďalej podľa dvoch kritérií. Podľa rozmerov a dimenzií na horizontálnu a vertikálnu a podľa homogenity rozptýlenia na rovnorodú, zhlukovitú a náhodnú.
• Habitus – Predstavuje súbor morfologických znakov vlastných všetkým členom danej populácie (veľkosť, hmotnosť, sfarbenie). Nápadné rozdiely od seba vzdialených alebo izolovaných populácií sa využíva na rozlišovanie geografických rás alebo poddruhov v systematike.
• Veková skladba populácie (etilita) – Vyjadruje súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii. Uvádza sa ako podiel jedincov, ktoré v čase skúmania populácie patrili k jednotlivým vývinovým stupňom. Vývinové stupne môžu byť ľahko identifikovateľné (vajíčka, larvy a imága), no v niektorých prípadoch (cicavce) táto identifikácia nemusí byť jednoduchá.
• Pomer pohlaví (sexilita) – Vyjadruje pomer zastúpenia jednotlivých pohlaví v populácii. Tento atribút má význam hlavne v reprodukujúcej sa časti populácie (vyjadruje sa ako reprodukčná sexilita). V praxi to znamená, že čím je vyšší počet samíc, tým je aj vyššia potenciálna produkcia potomstva, no len po hranicu, kým podiel samcov stačí na oplodnenie.
• Chorobnosť (morbidita) – Vyjadruje zdravotný stav populácie v percentách chorých a nakazených jedincov. Chorobnosť väčšinou vedie k redukcii populácie, no úmrtnosť zoslabnutých členov taktiež vyvoláva zlepšenie kondície populácie. Príčinami chorobnosti môžu byť biotické faktory (patogénny, parazity), alebo abiotické faktory (traumatizácia, mikroklíma, intoxikácia).
• Správanie – Je súhrn rozmanitých reakcií, konaní živočíchov na rozličné podnety. Živočích môže konať individuálne (nezávisle od kolektívu), alebo kolektívne (ako člen populácie). Správanie má pre existenciu populácie veľký význam.
• Konštitúcia – Schopnosť jedinca podávať fyziologické výkony. Môže byť vrodená, alebo naučená. V prípade populácie sa chápe ako súhrn schopností všetkých členov populácie. Je dôležitá hlavne pri odolnosti voči patogénnom alebo parazitom, pri rýchlosti individuálneho vývinu, alebo pri žravosti.
• Natalita – Vyjadruje počet živonarodených detí za jeden kalendárny rok pripadajúcich na 1000 obyvateľov. Maximálna natalita je teoreticky možná v ideálnych podmienkach, kde je rozmnožovanie obmedzené iba fyziologickými faktormi. Ekologická natalita vyjadruje produkciu potomstva za určitých podmienok. Organizmy, ktoré sú za daných podmienok reprodukčne úspešnejšie, majú vyšší predpoklad na prežitie.
• Mortalita – Predstavuje podiel hynutia jedincov v populácii za časovú jednotku. O špecifickej mortalite hovoríme, ak sa vzťahuje na istú špecifickú vekovú skupinu (napríklad mláďatá). Úbytok populácie spôsobený mortalitou sa v dlhom časovom úseku vyrovná s jej prírastkom, dôsledkom čoho si populácia udržia približne rovnakú hustotu. To platí iba ak prostredie, v ktorom populácia žije nie je narušené.

Dynamické znaky populácie

Populácie jednotlivých druhov sú premenlivé celky. Ich zloženie sa s časom mení. Procesy odohrávajúce sa v populáciách v priestore a čase nazývame populačná dynamika. Zmeny v populáciách môžu byť periodické alebo neperiodické. V dynamike populácie platia určité princípy. Väčší, alebo menší účinok jedného faktora je viac menej vyrovnávaný pôsobením iného (zvýšená natalita sa prejaví zvýšenou mortalitou). Celá dynamika má systémový charakter, v ktorom na seba navzájom pôsobia zložky živého a neživého prostredia. Hustota populácie nie je stála ani pri zdanlivo konštantných podmienkach. Populácia sa rozvíja, vzniká alebo zaniká.

• Krátkodobé kolísanie krivky početnosti počas jedného roka nazývame oscilácia
• Strednodobé kolísanie počas viacerých rokov nazývame fluktuácia
• Dlhodobé rytmické kolísanie nazývame cyklus

Tieto zmeny sa týkajú hustoty populácie, preto sa nazývajú dynamika abundancie.

Ďalšie pojmy súvisiace s témou:

• Lokomócia – aktívny pohyb (kráčanie, plazenie)
• Transport – pasívny pohyb pomocou istého prostriedku (hydrochória – vodné prúdy; anemochória – vzdušné prúdy; zoochória – iné živočíchy; antropochória – človek).
• Migrácia – Dlhodobé alebo trvalé vzdialenie, odchod jednotlivých alebo mnohých jedincov z populácie.
• Translokácia – Presídlenie v priestore trvale obývanom populáciou.