Lelek lesný alebo lelek obyčajný[3] (Caprimulgus europaeus) je spoločne s podobným lelkom červenokrkým (Caprimulgus ruficollis) jediným druhom lelka v Európe. Na Slovensku bolo dokázané hniezdenie v 25,20 % mapovacích kvadrátov.[4]
| Lelek lesný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Caprimulgus europaeus Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| lelek obyčajný | |
 Mapa rozšírenia lelka lesného Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Migrujúci
Nehniezdiaci
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lelek lesný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci kvôli deštrukcii biotopov, pesticídom, zníženej dostupnosti potravy a vyrušovaniu. Stavy v Európe sú stabilné.[1]
Opis
Veľkosti; dorastá do dĺžky 26 – 28 cm[5][6], v rozpätí krídel meria 57 – 64 cm [7] a váži 41 – 101 g.[8] Je štíhly, celý prevažne čierno-sivo-hnedý, s veľkými čiernymi očami, nápadne malým, ale veľmi širokým zobákom, dlhými úzkymi krídlami a dlhým chvostom. Obe pohlavia sú veľmi podobné, samce sa líšia bielymi škvrnami na chvoste a krídlach. Mladí vtáci sa podobajú samiciam, sú však menej kontrastne sfarbení.[8][9]
Hlas
Cvrčivé „errrrerrrr...“ a „guek“
Samce sa večer a v noci ozývajú kolísavým cvrčivým „errrrerrrr...“. Pri vzlete „guek“ a tlieskajú krídlami.[9][5]
Rozšírenie
Hniezdia v oblastiach od severozápadnej Afriky juhovýchodne po Bajkalské jazero a východne po Čínu. V Európe je zastúpený na väčšine územia, vrátane väčšiny stredomorských ostrovov; chýba iba na Islande, v severnom Škótsku, severnej Škandinávii a Rusku a v južnej časti Peloponéz (polostrov)u. Prísne tiahnúci druh zimujúci v subsaharskej Afrike, južne až po Juhoafrickú republiku. Úplne izolované zimovisko sa pravdepodobne nachádza aj na východnom pobreží Arabského polostrova. Hniezdisko opúšťa na konci augusta a v septembri, zo zimovísk prilieta na prelome apríla a mája.[7][10][11]
Hniezdia najmä v borovicových lesoch s pasekami a priesekmi, na ich okrajoch a na vresoviskách.[9][11]
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensku hniezdi 1 000 – 2 000 párov. Jeho populácia[12] i veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[13] V roku 2014 NT* C1 - takmer ohrozený.[2][14][15] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]
Výskyt a stav v Česku
Lelek hniezdil pôvodne v nižších polohách celého územia Česka, v posledných desaťročiach však stále ubúda a z mnohých oblastí úplne vymizol. Dnes hniezdia pravidelne predovšetkým v okrese Hodonín (najväčšia populácia), ďalej v severných Čechách (Ralsko) a v južných Čechách (Třeboňsko). Medzi rokmi 1985 – 89 bola jeho početnosť v Česku odhadovaná na 600 – 1 200 párov,[16] v rokoch 2001 – 2003 už len na 400 – 700 párov.[17] V Česku je zvlášť chránený, silne ohrozený druh.[18]
Potrava
Je aktívny počas súmraku a v noci, deň trávi pritisnutý k zemi, pňu alebo pozdĺžne k vetve stromu. Živí sa rôznym lietajúcim hmyzom, ktorý loví počas letu do široko otvoreného zobáku. Najčastejšie sú v jeho potrave zastúpené motýle (Lepidoptera) a chrobáky (Coleoptera).
Hniezdenie
Pohlavne dospieva v druhom roku života, prvýkrát však často hniezdia až o rok neskôr. Samce sa na hniezdiská vracajú v priemere o 10 dní skôr, než samice a okamžite zaberajú teritória. Pozornosť samíc zaujímajú spevom a zásnubnými letmi, pri ktorých družku obletujú s častým tlieskaním krídel alebo ich dvíhaním a rozťahovaním chvosta, pri ktorom jasne vyniká biele sfarbenie.[19]
Hniezdia 2x (severské populácie 1x) ročne od júna do augusta. Miesto na hniezdenie vyberá samec. Hniezdo nestavia, vajcia kladie priamo na zem, najčastejšie medzi paprade alebo vres. V jednej znáške sú 2 biela, 30,8 x 22,2 mm veľké,[9] tmavo škvrnité vajcia elipsovitého tvaru. Na ich inkubácii trvajúcej 17 – 20 dní, sa podieľajú hlavne samice, v čase hľadania potravy sú striedané samcom. Mláďatá sú operené vo veku 16 – 17 dní a od rodičov sú nezávislé zhruba o 16 dní neskôr.[7][8]
V kultúre
Vidiečania (v Európe) boli presvedčení, že lelek v noci upíja mlieko hospodárskym zvieratám, zvlášť kozám. Z toho pochádza jeho staršie české označenie kozodoj (ale napríklad aj anglické goatsucker). Táto povera vznikla preto, že lelek v noci často navštevuje chlievy, aby okolo zvierat chytal muchy, ovady a iný hmyz.
Poddruhy
- Caprimulgus europaeus europaeus (Linnaeus, 1758)
- Caprimulgus europaeus meridionalis (Hartert, 1896)
- Caprimulgus europaeus sarudnyi (Hartert, 1912)
- Caprimulgus europaeus unwini (Hume, 1871)
Ochrana
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[20]
Galéria
Kompozícia, typický biotop aj denná doba - aktívne sú od večerného súmraku
Na konároch odpočívajú pozdĺž a využívajú tak svoje krycie zafarbenie
Aj na tomto zábere sedí na konároch pozdĺž
Hniezdo, vynikajúco splývajú s okolím - vidieť 3 jedince
Hniezdo je na zemi
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
