Varín
obec na Slovensku v okrese Žilina From Wikipedia, the free encyclopedia
Varín je obec na severe Slovenska v okrese Žilina.
O rovnomennom hrade pozri Starý hrad (hrad).| Varín | ||
| obec | ||
 Stred obce | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Žilina | |
| Región | Severné Považie | |
| Vodné toky | Varínka, Váh | |
| Nadmorská výška | 358 m n. m. | |
| Súradnice | 49°12′08″S 18°52′20″V | |
| Rozloha | 19,09 km² (1 909 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 886 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 203,56 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1223 | |
| Starosta | Michal Cvacho[3] (SOM Slovensko) | |
| PSČ | 013 03 | |
| ŠÚJ | 518069 | |
| EČV (do r. 2022) | ZA | |
| Tel. predvoľba | +421-41 | |
| Adresa obecného úradu |
Obec Varín Námestie sv. Floriána 1 013 03 Varín | |
| E-mailová adresa | obecnyurad@varin.sk | |
| Telefón | 0911 704 771 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Varín | ||
| Webová stránka: varin.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Obec leží vo východnej časti okresu, na sútoku riek Varínka a Váh, no tiež pomedzí Žilinskej kotliny, Krivánskej Malej Fatry a Kysuckej vrchoviny. Je vstupnou bránou do krivánskej časti Malej Fatry a sídlom správy rovnomenného národného parku.
Severným okrajom obce prechádza cesta Žilina – Terchová, z ktorej do obce odbočuje cesta III/2078. Južným okrajom obce, nábrežím Váhu, vedie dôležitá železničná trať Žilina – Košice.
V katastrálnom území obce sú zrúcaniny hradu Varín a v obci je pangrácovská kúria. Zo starších pamiatkových stavieb a predmetov sa v obci nachádzajú Kostol Najsvätejšej Trojice v ktorom bol pokrstený Juraj Jánošík, kaplnky zo 17. a 18. storočia a krstiteľnice z 13. a 16. storočia.
Na budove predajne na námestí sa nachádza pamätná tabuľa venovaná obetiam holokaustu vo Varíne. Obsahuje zoznam mien 53 násilne vysťahovaných Varínčanov. 47 z nich zomrelo v koncentračnom tábore a osud ďalších šiestich je neznámy. Tabuľa bola odhalená pri príležitosti 80. výročia deportácie varínskych židov.
Osídlenie obce je podložené náleziskami z kamennej, bronzovej i železnej doby. Opevnenie na Hrádku je z obdobia púchovskej kultúry, t. j. 80. roky 1. storočia pred Kr. až 180 rokov po Kr. a už vtedy tu bol čulý obchodný ruch. V lokalite Železná studňa sa našli železiarske pece, v ktorých sa okolo roku 70 po Kr. tavilo železo aj pre susedné kmene Kvádov a Sarmatov. V 8. a 9. storočí sa prisťahovali slovanské kmene, ktoré sa usadili v priestore rímskokatolíckeho kostola, na Hrádku a na Koňhore.
Fara bola založená roku 1200 s kaplnkou zasvätenou Svätému krížu. Prvým písomným dokladom o obci je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1223. Kostol bol vysvätený roku 1233 a do dnešnej podoby zrekonštruovaný v 17. storočí. Územie Varína a širokého okolia bolo predmetom donácie v roku 1223 za Ondreja II., čo kráľ Belo IV. potvrdil listinou v roku 1267. Z roku 1254 sa zachovala kráľovská listina Bela IV., ktorá rieši zemianske spory o Žilinu, Tepličku a Varín.
V roku 1323 bola vytvorená provincia varínskeho panstva so sídlom na hrade Varín-Starhrad. Územie bolo ohraničené na východe riekou Oravou, na juhu Váhom, na západe riekou Kysucou a severnú časť tvorila hranica poľského kráľovstva s mýtnou stanicou. Jarmočné právo získal Varín v roku 1340 od kráľa Karola Róberta.
Erb obce Varín – Panna Mária s dieťaťom – pochádza z roku 1416. V 14. storočí sa územie varínskeho panstva zmenilo majetkovými spormi medzi hradmi Starhrad a Strečno. V roku 1430 bola obec vypálená husitmi. Listinou kráľa Ľudovíta z roku 1362 bola rozšírená právomoc richtára a Varína o mestské práva. Koncom 14. storočia udelil kráľ Žigmund Varínu ďalšie výsady, na ktoré sa Varínčania odvolávali pri sťažnosti kráľovi v roku 1432. V roku 1443 rodina Pongrácová odkúpila starohradské panstvo a zostala majiteľkou do súčasnosti. Pôvodná pongrácovská kúria bola vybudovaná v druhej polovici 16. storočia, ktorá v 17. storočí vyhorela a prestavaná bola v roku 2001.
V prvej polovici 16. storočia, počas 25 ročnej zemepánskej vojny medzi majiteľmi Starhradu a majiteľom hradu Strečno Kostkom, bola obec poznačená ničením a rozkrádaním. V roku 1501 sa Varínčania vykúpili z dedičného práva richtárstva, odkúpením richtárskeho domu s dostavníkovou stanicou.
Vo Varíne bolo v 16. a 17. storočí evidovaných 15 remeselníckych cechov. Varín ako remeselné mestečko malo 15 cechov, z ktorých 9 sa zachovalo so svojimi tradíciami až do roku 1950. Najstarší mlyn v obci sa spomína už v roku 1362 a neskôr k nemu pribudli ďalšie. V roku 1576 z darovacej zmluvy majetku Bela varínskej fare vypláva, že musela mať aj ona vlastný mlyn, avšak do dnešnej doby sa zachoval len mlyn rodiny Repáňovcov.
Najstaršie údaje o školstve vo Varíne sú z roku 1568, kedy bola škola reformovaná na latinskú. Z Varína pochádza celý rad učencov. Jeden z prvých bol bakalár Matej, ktorý vyučoval na pražskej univerzite od 30. marca 1452. Kráľ Leopold rozšíril jarmočné privilégiá v roku 1682 a oslobodil Varínčanov od platenia mýta v celom Uhorsku.
V roku 1871 prešiel Varínom prvý skúšobný vlak na budovanej železnici z Bohumína do Košíc. V roku 1922 začala elektrifikácia domácností vybudovaním menšej hydrocentrály na rieke Varínka. V blízkosti obce sa nachádza vápenka. V súčasnosti je Varín strediskovou obcou s vybudovanou infraštruktúrou.
Vo Varíne žili aj obyvatelia židovského vierovyznania, 25 rodín, ale počas fašistického režimu Jozefa Tisa utiekli a nikdy viac sa do Varína nevrátili.[4]
Po vzniku samostatného Slovenska v 1993 obyvatelia Varína premenovali ulicu kapitána Pfliegela na ulicu Dr. Jozefa Tisu z dôvodu, že si vážia osobnosť Dr. Tisu ako prvého prezidenta Slovenského štátu a tiež ako kňaza. Kapitán Ladislav Pfliegel, hrdina SNP, zahynul v povstaní ako veliteľ lietadla druhej paradesantnej brigády v 1944 a vo Varíne sa narodil. Jozef Tiso nikdy vo Varíne nebol a ako vojnový zločinec bol usvedčený a obesený za zločiny voči ľudskosti v 1947. Obyvatelia z Varína chodievali po otvorení hraníc na národnú púť do Altöttingu v Rakúsku, lebo tam je kláštor, kde sa Tiso schovával na sklonku druhej svetovej vojny.[5]
Poslanci sa v decembri 1993 znovu zaoberali názvom ulice na základe protestu SDĽ a protifašistických bojovníkov, ale pôvodné rozhodnutie len potvrdili.[6]
Slovák, žijúci v Prahe od roku 1983, podal v 1995 v tejto súvislosti trestné oznámenie. So žiadosťou o zrušenie varínskeho uznesenia neuspel na Ústavnom súde ani na medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Medzinárodný súd však nekonštatoval, že názov Tisovej ulice vo Varíne je v poriadku. V neprospech sťažovateľa rozhodol preto, lebo sa dožadoval ochrany práv podľa článku 8 Dohovoru, a tým je právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Slovák dlhodobo žijúci v Prahe tvrdil, že vzdanie pocty Tisovi poškodilo reputáciu Slovenska, a teda zasiahlo do súkromného života všetkých jeho občanov. Medzinárodný súd si však nemyslí, že aj do života sťažovateľa, ktorý nežije na Slovensku a s Varínom nemá žiadny kontakt ani väzby.[7]
O osem rokov sa na premenovanie pozrela ex offo Okresná prokuratúra v Žiline a skonštatovala, že prijatím uznesenia došlo k porušeniu zákona. Obec oslovila odbornú názvoslovnú komisiu pri Úrade geodézie a kartografie až po schválení premenovania ulice a malo to byť naopak. Okrem toho, že odborná názvoslovná komisia neodporučila premenovanie ulice na Tisovu, uznesenie kolidovalo aj so zákonmi o obecnom zriadení a protifašistickom odboji, ktoré zakazujú umiestňovať texty a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim Tisovej Slovenskej republiky.[8]
V roku 2021 začala polícia trestné stíhanie pre prečin prejavov sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. „Je to katastrofa a urážka židovskej komunity,“ povedal predstaviteľ občianskeho združenie B´nai B´rith Tolerancia Peter Werner a dodal, že záleží na polícii, ako rýchlo tento prípad vyšetrí, pretože to môže byť precedens aj pre iné podobné „relikvie“ na Slovensku.
V auguste 2021 zastupiteľstvo Varína odmietlo návrh poslankyne zmeniť názov ulice, nakoľko obyvatelia Varína sú na Jozefa Tisa hrdí.[9] Varín je tak jedinou obcou na Slovensku a v Európe, ktorá má ulicu pomenovanú po človeku odsúdenom za zločiny proti ľudskosti a vlastizradu.
V októbri 2022 sa spolu so spojenými komunálnymi a krajskými voľbami konalo miestne referendum s otázkou: "Súhlasíte s premenovaním ulice Dr. Jozefa Tisu?"[10] Referendum nebolo právoplatné keďže účasť nepresiahla 50% oprávnených voličov a dosiahla 47.13% z celkového počtu 3 036 oprávnených voličov. Proti premenovaniu sa postavilo 1 053 voličov, čo predstavovalo 74.5% hlasov. Kladná odpoveď na referendovú otázku nepadla ani v jednom z troch volebných okrskov.[11]
Knižnica vo Varíne patrí medzi najstaršie profesionalizované knižnice v okrese. Už v roku 1959 sa stala profesionálnou knihovníčkou Mária Šipošová, ktorá pracovala v skromných podmienkach. Knižnica bola umiestnená na poschodí obecného domu a mala takmer 3 000 zväzkov. Navštevovalo ju 400 čitateľov a ročne sa vypožičalo desaťtisíc kníh. Od roku 1968 so stúpajúcim počtom kníh, čitateľov a výpožičiek, pribudla druhá knihovníčka, Mária Schmidtová. Knižnica pracovala veľmi dobre a v roku 1969 mala už 7 400 zväzkov, 603 čitateľov a 16 tisíc výpožičiek.
1. augusta 1973 bola knižnica presťahovaná na 2. poschodie Domu združených služieb, kde s novým zariadením vytvoril krásnu, priestrannú a estetickú knižnicu. Knižný fond vzrástol na 9 600 zväzkov, odoberali 22 novín a časopisov a otvorené bolo 8 hodín denne. Od roku 1977 viedla knižnicu Anna Vnuková s Máriou Kyseľovou a do zbierok pribúdalo každoročne 400 nových kníh. V knižnici bol vybudovaný skromný hudobný kútik, malá čitáreň a študovňa.
Od roku 1985 prešla knižnica pod riadenie Miestneho kultúrneho strediska vo Varíne. V roku 1991 prešla tak, ako aj ostatné miestne knižnice, pod správu obce. Prechod finančného zabezpečenia na obec sa odrazil znížením dotácií najmä na nákup kníh, ktorých pribúdalo len 100 ročne. Od 1. marca 1994 viedla knižnicu len Mária Kyseľová a výpožičná doba bola znížená na šesť hodín denne. Zavedením plynového kúrenia sa zlepšili pracovné podmienky a zvýšil sa i počet nových zväzkov, ktorých je 12 000 a ročne pribúda okolo 300. V súčasnosti má knižnica 450 čitateľov, ktorí si ročne vypožičajú 23 tisíc zväzkov kníh a periodík.
Varín je dynamicky rozvíjajúca sa obec, v ktorej návštevníci a obyvatelia majú k dispozícii viacero obchodných prevádzok, reštauračných a pohostinských zariadení, zdravotnícke zariadenie, poštu, autocamping, penzióny a iné rekreačné zariadenia.
Varín je vstupnou bránou do Národného parku Malá Fatra a jeho krivánskej časti. Ponúka možnosti ubytovania v autokempingu na brehoch rieky Varínky a v turistických chatách v rekreačnej oblasti pod Jedľovinou, kde sú vybudované aj lyžiarske vleky.
Varínska farnosť je súčasťou novovzniknutej Žilinskej diecézy. Do farnosti patria obce Varín, Krasňany a Nezbudská Lúčka. Súčasným správcom farnosti je od roku 2012 Mgr. Ing. František Pekara, kaplánom je Mgr. Dušan Pecko.
- Žilinská diecéza má desať dekanátov. Jedným z nich je Dekanát Varín, ktorý tvoria farnosti:
- Varín
- Terchová
- Belá
- Lutiše
- Dolná Tižina
- Strečno
- Teplička nad Váhom
- Brodno
- Divina
- Jozef Martinček (* 1855 – † 1937), katolícky kňaz
- Alexander Trizuljak (* 1921 – † 1990), sochár, pedagóg a organizátor výtvarného života na Slovensku
- Pavol Gábor (* 1932 – † 2003), operný spevák
- Jozef Noga (* 1946 – † 2002), katolícky kňaz
- Ladislav Pfliegel (* 1918 - † 1944), hrdina Slovenského národného povstania
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
