From Wikipedia, the free encyclopedia
Podkovár malý[2] alebo podkovár krpatý alebo staršie podkováč malý (lat. Rhinolophus hipposideros) je druh netopiera z rodu podkovár. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov podkovár malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1] Podkovár sa počas dňa ukrýva na povalách, vo vežiach, v starých budovách, v malých tuneloch, lesných chatkách. Vyskytuje sa aj v mestských sídlach.
| Podkovár malý | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Rhinolophus hipposideros Bechstein, 1800 | |
| Synonymá | |
| podkovár krpatý, podkováč malý | |
 Rozšírenie podkovára malého | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Nachádza sa v Južnej a Strednej Európe, Severnej Afrike a zasahuje až do Strednej Ázie. Ešte v roku 1980 bol považovaný v Česko-Slovensku za hojný druh [6]. Na území Česka dosahuje severnú hranicu rozšírenia. V Sloupsko-šošůvské jaskyni bola zaznamenaná samica albín[7].
Výskyt podkovára malého na Slovensku je viazaný predovšetkým na teplejšie oblasti s dostatkom podzemných priestorov vhodných pre zimovanie a úkryt. Vyskytuje sa najmä v nižších a stredných polohách. Rozsiahle nížiny nevyhľadáva.[8]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 218 (50,6% rozlohy Slovenska):[2]
Pôvodnými letnými úkrytmi podkovára malého boli krasové jaskyne, od stredoveku však začal využívať povaly budov, najmä zámkov a kostolov. V zimnom období vyhľadáva jaskyne, štôlne a pivnice. Zimuje v teplejších jaskynných priestoroch s minimálnym prúdením vzduchu a s teplotou 6 až 9 °C a takmer 100% vlhkosťou. Tu zimuje úplne výhradne jednotlivo. Pri zimovaní sa úplne zabalí do lietacej blany a svojim tvarom pripomína hrušky. Zimný spánok (hibernácia) nastáva spravidla od októbra do apríla. Medzi úkrytmi preletuje iba na krátke vzdialenosti; je to relatívne stály druh.
Letné kolónie sú tvorené spravidla 10 až 150 dospelými samicami. Vznikajú od konca apríla a rozpadajú sa asi v polovici augusta. Samce žijú v lete samostatne a so samicami sa stretávajú na jeseň pred začiatkom zimovania. Maximálny vek podkovára krpatého, zistený na území Česka, je 26 rokov. Zimné úkryty sú obsadzované od septembra do novembra.
Samce pohlavne dospievajú koncom prvého roka života, samice obyčajne až v druhom roku. Párenie prebieha obvykle na jeseň a samica si uchováva po celú dobu zimovania spermie vo svojej maternici v neaktívnym stave a oplodnenie vajíčka dochádza až po ukončení zimného spánku. Mláďatá (obvykle 1) sa rodia koncom mája až začiatkom júna a samica ich spočiatku nosí na bruchu.
Hlavná časť potravy tvoria nočné motýle a dvojkrídlovce. Živí sa niektorými škodlivými druhmi hmyzu a je preto užitočný.
Príčinami rýchleho poklesu početnosti je najmä rušenie v letných a zimných úkrytoch, ich ubúdanie a pravdepodobne zvýšená chemizácia životného prostredia insekticídmi a zrejme aj globálne klimatické zmeny.
V Česku je to kriticky ohrozený druh netopierov. Populácia tohto v minulosti hojného netopiera je v Česku na hranici, rozšírenie tohto druhu a viaceré populácie sú navyše izolované od ostatných. Výrazný pokles početnosti je registrovaný po celej Európe a podkovár krpatý je z tohto dôvodu považovaný za celosvetovo ohrozený druh.
Ochrana spočíva predovšetkým v zaistení pokoja na zimoviskách a miestach letných kolónií.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
