Madagaskar
ostrovný štát v Indickom oceáne pri východnom pobreží Afriky From Wikipedia, the free encyclopedia
Madagaskar, oficiálne Madagaskarská republika, je ostrovný štát, ktorý sa skladá z ostrova Madagaskar a mnohých menších okrajových ostrovov. Leží pri juhovýchodnom pobreží Afriky, je štvrtým najväčším ostrovom sveta, druhou najväčšou ostrovnou krajinou a 46. najväčšou krajinou sveta.[2] Jeho hlavným a najväčším mestom je Antananarivo.
| Madagaskarská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Tanindrazana, Fahafahana, Fandrosoana (Zem predkov, sloboda, pokrok) | |||||
| Štátna hymna: Ry Tanindraza nay malala ô (Ó milovaná zem našich predkov) | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Repoblikan’i Madagasikara (malg.), République de Madagascar (fr.) | ||||
| • krátky | Madagasikara (malg.), Madagascar (fr.) | ||||
| Hlavné mesto | Antananarivo 18°55′ j.š. 47°31′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Antananarivo | ||||
| Úradné jazyky | malgaština, francúzština
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
unitárna poloprezidentská republika Andry Rajoelina Christian Ntsay | ||||
| Vznik | cca 1540: kráľovstvo 6. august 1896: francúzska kolónia 14. október 1958: vyhlásenie republiky 26. jún 1960: deklarácia nezávislosti | ||||
| Susedia | žiadni (ostrovný štát) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
592 796 km² (46.) 5 501 km² (0,9 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2023) • sčítanie (2009) • hustota (2023) |
28 812 195 (52.) 20 653 556[1] 47,7/km² (143.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2023 15,763 miliárd $ (132.) 529 $ (183.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2022) | 0,487 (177.) – nízky | ||||
| Mena | ariary (MGA) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | MDG / MG | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RM | ||||
| Internetová doména | .mg | ||||
| Smerové telefónne číslo | +261 | ||||
Po prehistorickom rozpade superkontinentu Gondwana sa Madagaskar oddelil od Afriky v ranom jurskom období, približne pred 180 miliónmi rokov, a približne pred 90 miliónmi rokov sa oddelil od indického subkontinentu, čo umožnilo vývoj pôvodných rastlín a živočíchov v relatívnej izolácii; v dôsledku toho je Madagaskar ohniskom biodiverzity a jednou zo 17 krajín sveta s megadiverzitou, pričom viac ako 90 % voľne žijúcich živočíchov je endemických. Ostrov má subtropické až tropické morské podnebie. Madagaskar bol prvýkrát osídlený v polovici prvého tisícročia nášho letopočtu alebo skôr austronézskymi národmi,[3] ktoré pravdepodobne prišli na kanoe z dnešnej Indonézie.[4][5][6] Okolo 9. storočia n. l. sa k nim pridali migranti z kmeňa Bantuov, ktorí preplávali Mozambický prieliv z východnej Afriky. Postupom času sa na Madagaskare usadzovali aj ďalšie skupiny, pričom každá z nich mala trvalý prínos pre madagaskarský kultúrny život. V dôsledku toho je na Madagaskare klasifikovaných 18 alebo viac národov, z ktorých najpočetnejší je Merina z centrálnej vysočiny.
Až do konca 18. storočia vládli na ostrove Madagaskar roztrieštené spoločensko-politické zväzy, ktoré sa menili. Od začiatku 19. storočia sa väčšina ostrova zjednotila a vládla ako Madagaskarské kráľovstvo, ktorému vládli šľachtici z kmeňa Merina. Monarchia zanikla v roku 1897 pripojením k Francúzsku, od ktorého Madagaskar získal nezávislosť v roku 1960. Krajina odvtedy prešla štyrmi významnými ústavnými obdobiami, označovanými ako republiky, a od roku 1992 sa spravuje ako ústavná demokracia. Po politickej kríze a vojenskom prevrate v roku 2009 prešiel Madagaskar zdĺhavým prechodom k štvrtej a súčasnej republike, pričom ústavná správa bola obnovená v januári 2014.
Madagaskar je členom Organizácie Spojených národov (OSN), Africkej únie (AÚ), Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) a Medzinárodnej organizácie Frankofónie. Úradnými jazykmi štátu sú malgaština a francúzština. Prevládajúcim náboženstvom v krajine je kresťanstvo, pričom značná menšina stále vyznáva tradičné náboženstvá. OSN zaraďuje Madagaskar medzi najmenej rozvinuté krajiny.[7] Ekoturizmus a poľnohospodárstvo spolu s väčšími investíciami do vzdelávania, zdravotníctva a súkromného podnikania sú kľúčovými prvkami jeho rozvojovej stratégie. Napriek značnému hospodárskemu rastu od začiatku roka 2000 sa rozdiely v príjmoch zväčšili a kvalita života väčšiny obyvateľstva zostáva nízka.
Ostrov sa od kontinentálnej Afriky oddelil v priebehu druhohôr (asi pred 160 miliónmi rokmi) a stále sa pohybuje juhovýchodne takmer o 2 cm za rok. Je to 4. najväčší ostrov na svete. Teraz ho oddeľuje od kontinentálnej Afriky (konkrétne od Mozambiku) 400 km Mozambický prieliv, ale jeho flóra a fauna má s africkou len málo spoločného. 600 km východne od Madagaskaru ležia v Indickom oceáne ostrovy Réunion a Maurícius, severozápadným smerom od Madagaskaru sa nachádza ostrovný štát Komory a ostrov Mayotte, ktorý spadá pod správu Francúzska.
Prví obyvatelia Madagaskaru sa na ostrov preplavili na dvojitých kanoe cez Indiu a východnú Afriku z Indonézie asi pred 2000 rokmi. Ľudia z vnútrozemia Afriky sa tu usadili neskôr a dnešní obyvatelia (Malgaši) majú zmiešaný pôvod. Na centrálnej vysočine žijú prevažne kmene austronézskeho pôvodu, napr. Merina, Sihanaka a Betsileo, ktorí majú dominantné ekonomické postavenie. Pobrežie obývajú tzv. Côtiers, kmene pôvodom zo subsaharskej Afriky. Ich spoločný jazyk malgaština je príbuzný indonézskemu jazyku kmeňa Maanjancov z Kalimantanu. Zvyky a náboženstvo vrátane uctievania predkov je indonézskou a africkou zmesou.
V 11. storočí Arabi založili na ostrove prvý sultanát, od 14. do 18. storočia tu existoval štát Imerina. Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku 1500. Briti a Francúzi prišli neskôr a európski misionári obrátili mnoho ľudí na ostrove na kresťanstvo. V roku 1772 dorazil do Paríža slovenský dobrodruh a cestovateľ Móric Beňovský kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV., ktorý mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru. V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz Ľudovíta XVI. povýšili na generála, udelili mu vojenský rad Svätého Ľudovíta a doživotný dôchodok. V roku 1783 požiadal vládu Spojeného kráľovstva o povolenie expedície na Madagaskar. V roku 1784 vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove, nasledoval Beňovského návrat na Madagaskar, kam dorazil v roku 1785. Začal budovať svoje hl. mesto Mauritánia a zorganizoval vzburu domorodcov proti francúzskym osadám. V roku 1786 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali. [8]. V 19. storočí si kráľovstvo Merina na náhornej plošine podrobilo väčšinu ostrova. Roku 1885 bol vyhlásený francúzsky protektorát a v roku 1895 ostrov ovládli Francúzi a Madagaskar sa stal francúzskou kolóniou až do 26. júna 1960, kedy získal nezávislosť. Roku 1975 bol zmenený názov za súčasný.
Politika
Po mierových desaťročiach profrancúzskej vlády bola nedávna história búrlivá. V roku 1975 sa prostredníctvom revolúcie dostal k moci prezident Didier Ratsiraka ako faktický diktátor, ktorý vyznával socialistickú protizápadnú politiku. Jeho vláda znárodnila mnoho obchodov v krajine, vrátane tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku 1991 ho štrajky a demonštrácie prinútili prijať demokratickejšiu ústavu a voľby v roku 1993 priviedli k moci novú vládu v čele s prezidentom Albertom Zafym. Od roku 2002 do roku 2009 bol prezidentom Madagaskaru Marc Ravalomanana. 16. marca 2009 obsadila armáda prezidentský palác a prevzala moc, ktorú následne odovzdala opozičnému vodcovi Andrymu Rajoelinovi. 17. marca toho istého roku doterajší prezident Ravalomanana odstúpil zo svojej funkcie a 21. marca bol inaugurovaný nový prezident Rajoelina.[9]
Ostrov Madagaskar sa od Africkaj pevniny začal postupne odtrhávať v druhohorách až treťohorách. Jeho povrch tvorí náhorná plošina, zvoľna sa skláňajúca k západu a strmo spadajúca na východ k úzkemu pruhu pobrežnej nížiny. Na severe ostrova sa vypína vulkanický masív Tsaratanana alebo Maromokotro, ktorý meria 2 876 m n. m. Pozostatkom sopečnej činnosti sú dnešné kráterové jazierka a horúca žriedla. V strede ostrova vystupuje pohorie Ankaratra, ktoré má najvyšší bod Tsiafajavena, dosahujúci 2 643 m n. m. Na juhovýchode leží masív Andringitra, ktorý meria 2 658 m n. m. a na juhozápade masív Isalo s národným parkom.
Ostrov sa vyznačuje hustou riečnou sieťou. Najväčšími riekami sú Betsiboka, Mahavavy, Bemarivo, Maevarano, Sofia, Mahajamba, Ikopa, Mangoky, Onilahy a na východe Mangoro. Umelým spojením lagún na východe vznikla pobrežná vodná cesta Canal des Pangalane. Najväčšími jazerami sú Tsimanampetsotsa, Ihotry, Bemamba, Kinkony a Alaotra.
- Domorodé náboženstvo: 52%
- Kresťanstvo: 41%
- Islam: 7%
Podľa sčítania ľudu z roku 2020 je náboženská príslušnosť na Madagaskare nasledovná: kresťania 58,09 % (z toho katolícki kresťania 25,25 %, protestantské cirkvi 30,88 %, zvyšok rôzne menšie cirkvi), tradičné lokálne náboženstvo 39,22 % (v porovnanie s celou Afrikou nezvyčajne vysoké číslo), moslimovia 2,12 %, ďalšie náboženstvo (hinduizmus, bahá´í, budhizmus, bez vyznania) – nízke desatiny či stotiny percenta.[10] Tradičných lokálnych náboženstiev a kultov je nespočetné množstvo, napríklad tradičný kult, ktorého zasvätenci vykonávajú svoje obrady u statných starých baobabov alebo priamo v ich kmeňoch.[11] Duté kmene obrích baobabov bývajú využívané ako obradný priestor, kam by nemal vstupovať nikto iný ako zasvätenec.[12] V okolí takýchto stromov sa nachádzajú kultické sošky, zvláštne – často nepostrehnuteľné – symboly zavesené na vetvách a niekedy aj symbol varujúci prechádzajúceho, aby neznesvätil kulticky významné miesto. Pre istý stredomalagašský kult je baobab posvätný podobne významne ako krava pre indických hinduistov (z celkovo deviatich svetových druhov baobabov je šesť druhov pôvodne z Madagaskaru). Úplne zvláštnu úctu priznávajú ľudia na Madagaskare tzv. milujúcim sa baobabom,[11] čo sú dva pri sebe rastúce baobaby vzájomne sa obrastajúce. Veria sa v ich magické účinky, sú posvätné. Ľudia k nim chodia, aby do svojich životov privolali šťastie a lásku. U milujúcich sa baobabov môže cestovateľ nájsť najrôznejšie dary, obetné pokrmy, alkohol alebo aj peniaze.[12]
Podnebie ostrova je tropické, ovplyvňované východnými pasátmi. Najviac zrážok (cca. 3 000 mm) preto spadne ročne na východnom pobreží. V zrážkovom tieni na západe a juhozápade ostrova spadne najmenej (500 mm) zrážok. Polostrovu Masoala sa dokonca hovorí „Nočník Madagaskaru“, pretože tam padne 4 000 – 6 000 mm zrážok ročne. Západ je suchší: 500 – 1 000 mm zrážok ročne. Ročné teploty na Madagaskare sa pohybujú v rozmedzí od 20°C (v chladnejšom období) po 27°C (v teplejšom období).
Administratívne členenie
Madagaskar sa delí na šesť autonómnych provincií (faritany mizakatena). Tie sa delia na 22 krajov (faritra).
|
|
|
Kraje sa ďalej delia na 116 okresov, 1548 obcí a 16969 fokontany. Významné mestá majú zvláštny štatút ako "commune Urbane" na rovnakej úrovni ako okresy.
Rastlinné spoločenstvá na Madagaskare sú rôznorodé a to vďaka rôznej nadmorskej výške. V najvyšších horách nájdeme horské lúky, nižšie sú tropické dažďové pralesy, ktoré čelia nadmernej ťažbe a vyzerá to, že čoskoro budú úplne zničené. Namiesto pôvodných opadavých lesov tu nájdeme bambusové kroviny. Na juhozápade, kde je extra suché podnebie (350 mm zrážok ročne), sa nachádza tŕnistá buš alebo savana. Degradovaným trávnatým porastom sa hovorí badlandy. Nájdeme tu však aj mangrovníky.
Na Madagaskare sa kvôli dlhej izolácii od okolitých pevninských blokov (asi 130 mil. rokov) vyskytuje veľké množstvo organizmov, ktoré sú viazané iba na tento ostrov. Sú to napríklad lemury, ktorých tu žije asi 20 druhov. Iné druhy tu však chýbajú, napríklad dravé šelmy. Výnimkou je fosa.
Po osídlení človekom sa začala krajina meniť, ubudlo postupne mnoho unikátnych živočíchov, vyhubený bol napr. aj lemur Megaladapis, ktorý bol podľa kostrových pozostatkov veľký ako osol a vážil 200 kg. Druhy, ktoré na Madagaskare prežili, označujeme za žijúce fosílie, keďže všade inde už dávno v neľútostnej konkurencii vymizli, tu však nepoznali žiadnu konkurenciu.
Ochrana prírody
Madagaskar bol medzi prvými krajinami sveta, ktoré začali budovať systém chránených území. Prvé vznikli už v roku 1927. Bolo ich osem a pokrývali plochu 284 919 ha. Dnešná sieť zahŕňa 50 chránených území, ktoré pokrývajú plochu 1 698 640 ha.
Madagaskar je rozvojový poľnohospodársky štát. Väčšina obyvateľov je závislá na poľnohospodárstve, hoci iba 5% pôdy možno obrábať. Má na svoju veľkú rozlohu pomerne malé náleziská nerastných surovín a nízku výrobu elektrickej energie. Dobýva sa chróm, zlato, grafit, soľ, sľuda, polodrahokamy a drahokamy. Ťaží sa a vyváža drevo.
V poľnohospodárstve sa pestuje ryža, kukurica, maniok, cukrová trstina, batáty, zemiaky, bavlna, sisal, kokosový orech, mango, ananásy, pomaranče, banány, korenie, vanilka, klinček a káva.
Živočíšna výroba je orientovaná na chov dobytka, ošípaných, oviec, kôz a hydiny. Je tu významný rybolov. Cestná a železničná sieť je riedka.
Madagaskar je vďaka žulovým masívom v oblastiach Andringitra - Tsaranoro, Karambony a ďalších populárnou oblasťou bigwallových horolezeckých výstupov. Do histórie horolezectva sa tu zapísali aj naši horolezci.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
