Remove ads
Káva je nápoj pripravený z rozomletých pražených semien kávovníka. Ako káva sa označuje aj prášok, ktorý sa na výrobu tohto nápoja používa a získava sa mletím pražených semien kávovníka, označovaných aj ako kávové zrná. Káva je mierne kyslá (5,0 – 5,1 pH) a kofeín, alkaloid, ktorý obsahuje, môže mať stimulačný efekt na ľudský organizmus. Po čaji je káva druhým najkonzumovanejším nápojom na svete.
O maďarskej obci pozri Káva (obec).
Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvýkrát objavené v severovýchodnych oblastiach Etiópie, odkiaľ pochádza aj jej názov kaffa. Neskôr sa cez Egypt dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene.[1] Až tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes – pražením semien a ich následným varením. V Európe sa začala stávať populárnou v 17. storočí (prvú európsku kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.
Remove ads
Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Používajú sa dve základné skupiny:
- káva arabica zo semien kávovníka arabského (Coffea arabica)
- káva robusta zo semien kávovníka robusta (Coffea canephora/Coffea robusta)
O chuť a vôňu v mletej kávovej zmesi sa starajú rôzne druhy arabicy, o farbu druhy robusty. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Iba najdrahšie značky neobsahujú robustu. Kvalitatívne najvyššia úroveň kávy sa označuje ako premium gourmet / specialty coffee – prémiová odrodová káva.
Remove ads
Stromy kávovníka sa pestujú vo viac ako 70 krajinách sveta, predovšetkým v tropických oblastiach Latinskej Ameriky, Juhovýchodnej a Južnej Ázie a Afriky.[2] Najväčšími producentmi kávy na svete sú Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Svetová produkcia v roku 2007 dosiahla 7,742 mil. ton, čo zodpovedá 117 mil. vriec. Káva je jeden z najviac konzumovaných nápojov na svete.[3]
Nápoj sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi a s rôznymi prísadami. Základom je vždy pomletá káva a voda o teplote cca 92 – 100 °C. Správna teplota a jemnosť pomletia kávy závisí od konkrétneho spôsobu prípravy kávy.
Druhy prípravy kávy
Turecká káva
Tradičný spôsob prípravy tureckej kávy: káva sa pripravuje v džezve, malej nádobke, jedna porcia kávy. Do džezvy sa dá káva, naleje studená voda, niekedy sa pridá aj cukor, a až trikrát sa džezva nahrieva nad ohňom (v súčasnosti na sporáku a pod.), kým pena z kávy nevystúpi na povrch a neurobí klobúčik.
Na Slovensku sa pripravuje takzvaná „zalievaná káva“, nesprávne nazývaná „turecká káva“, Táto príprava kávy je populárna a tradičná v Česku a na Slovensku. Tento spôsob prípravy kávy nie je v iných zemiach obvyklý a má svoje nevýhody. Prudké sparenie kávy je veľmi nešetrné a uvoľňuje triesloviny, ktoré majú za následok menej nakyslú až hrdzavú chuť kávy.
Remove ads
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads