Peru
štát na západnom pobreží Južnej Ameriky From Wikipedia, the free encyclopedia
Peru (špa. Perú, keču. Piruw, ajmar. Piruw), dlhý tvar Peruánska republika (špa. República del Perú), je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Západné brehy obmýva Tichý oceán.
O iných významoch výrazu Peru pozri Peru (rozlišovacia stránka).| Peruánska republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Firme y feliz por la unión (Pevný a štastný pre úniu) | |||||
| Štátna hymna: Somos libres, seámoslo siempre | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | República del Peru | ||||
| • krátky | Peru | ||||
| Hlavné mesto | Lima 12°2′ j.š. 77°1′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Lima | ||||
| Úradné jazyky | španielčina, kečuánčina, ajmarčina
| ||||
| Štátne zriadenie prezident viceprezident predseda vlády |
prezidentská republika Dina Boluarte vacant Gustavo Adrianzén | ||||
| Vznik | 28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska | ||||
| Susedia | Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
1 285 216 km² (19.) 5 220 km² (0,41 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2023) • sčítanie (2017) • hustota (2023) |
33 788 589 (46.) 31 237 385 23/km² (?.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 228,944 mld. $ (41.) 14 252 $ (85.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2017) | 0,750 (89.) – vysoký | ||||
| Mena | sol (S/.) PEN () | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-5) (UTC) | ||||
| Medzinárodný kód | PER | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | PER | ||||
| Internetová doména | .pe | ||||
| Smerové telefónne číslo | +51 | ||||
| Gramotnosť: 93 % | |||||
.svg)
Územie Peru osídľovali jedna z najstarších svetových kultúr Norte Chico a neskôr Inkská ríša, najväčší štát predkolumbovskej Ameriky. Toto územie podrobilo v 16. storočí Španielske impérium a založilo Vicekráľovstvo Peru, pod ktoré patrila väčšina jeho juhoamerických kolónií. Po získaní nezávislosti v roku 1821 prešlo Peru obdobiami politických nepokojov, finančných kríz ako aj fázami stability a hospodárskeho rastu.
Peru je republika so zastupiteľskou demokraciou rozdelená do 25 regiónov (regiones). Jej geografia sa mení od vyprahnutých planín pri tichooceánskom pobreží po vrchy Ánd a Amazonský tropický prales. Je to rozvojová krajina so stredným indexom ľudského rozvoja a asi 40 % úrovňou chudoby. Medzi hlavné hospodárske činnosti patrí poľnohospodárstvo, rybolov, banský priemysel a výroba tovarov ako napr. textil.
V Peru je žije približne 28 miliónov obyvateľov rôznych národností, vrátane pôvodných obyvateľov Peru, Európanov, Afričanov a Ázijcov. Hoci je španielčina hlavným jazykom, veľa Peruáncov hovorí kečuánčinou alebo inými domorodými jazykmi. Táto zmes kultúrnych tradícií má za dôsledok veľkú rozmanitosť v oblastiach umenia, literatúry, hudby a kuchyne.
Slovo Peru je odvodené od mena miestneho vládcu Birú, ktorý žil začiatkom 16. storočia blízko zátoky San Miguel v Paname.[1] Keď španielski prieskumníci navštívili jeho ovládané územia v roku 1522, nachádzali sa na najjužnejšej časti Európanom vtedy známeho Nového sveta.[2] Preto, keď Francisco Pizarro preskúmal južnejšie územia, tak boli označené ako Birú alebo Peru.[3] Španielska koruna udelila v roku 1529 tomuto menu legálny status s Capitulación de Toledo, ktorá označila Inkskú ríšu ako provinciu Peru.[4] Pod španielskou vládou dostala meno vicekráľovstvo Peru, ktoré sa po peruánskej vojne o nezávislosť stalo Peruánskou republikou.
Najstaršie dôkazy ľudskej činnosti na tomto území sa datujú približne do roku 11 000 pred Kr.[5] Najstaršia známa peruánska kultúra, Norte Chico, prekvitala v rokoch 3000 až 1800 pred Kr. pozdĺž tichého oceánu.[6] Ako ďalšie sa rozvíjali Čavínska, Parakaská, Močická, Nasca, Vari, a Čimú archeologické kultúry. V 15. storočí sa Inkovia zoskupili do silného štátu a počas storočia sformovali najväčšiu ríšu v predkolumbovskej Amerike.[7] Andské kultúry boli poľnohospodárske a využívali zavlažovanie a terasovanie; dôležitým bol rybolov a hospodárenie s ťavovitými. Keďže tieto kultúry nemali pojem o trhu alebo peniazoch, ich spolupráca sa spoliehala na obojstrannosť a prerozdeľovanie.[8]
Územie Peru je rozdelené na 24 departmentov (nazývaných aj regióny). Tieto departmenty sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1 833 okresov.[9]
Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.
Svojou rozlohou 1 285 220 km2 je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.
Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazonského dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.
Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.
Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua a Purus.
Zemepisné oblasti
Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:
- pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
- vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
- džungľu, ležiacu v Amazonskej panve
Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.
Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je:
- Chala, alebo pobrežie (subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia)
- Yunga (pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí)
- Kečua
- Suni (alebo "Jalca")
- Puna
- Janca
- Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa")
- Omagua ("Nížinná džungľa")
Významnejšie mestá:
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
