Remove ads
Peru (špa. Perú, keču. Piruw, ajmar. Piruw), dlhý tvar Peruánska republika (špa. República del Perú), je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Západné brehy obmýva Tichý oceán.
O iných významoch výrazu Peru pozri Peru (rozlišovacia stránka).| Peruánska republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Firme y feliz por la unión (Pevný a štastný pre úniu) | |||||
| Štátna hymna: Somos libres, seámoslo siempre | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | República del Peru | ||||
| • krátky | Peru | ||||
| Hlavné mesto | Lima 12°2′ j.š. 77°1′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Lima | ||||
| Úradné jazyky | španielčina, kečuánčina, ajmarčina
| ||||
| Štátne zriadenie prezident viceprezident predseda vlády |
prezidentská republika Dina Boluarte vacant Gustavo Adrianzén | ||||
| Vznik | 28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska | ||||
| Susedia | Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
1 285 216 km² (19.) 5 220 km² (0,41 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2023) • sčítanie (2017) • hustota (2023) |
33 788 589 (46.) 31 237 385 23/km² (?.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 228,944 mld. $ (41.) 14 252 $ (85.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2017) | 0,750 (89.) – vysoký | ||||
| Mena | sol (S/.) PEN () | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-5) (UTC) | ||||
| Medzinárodný kód | PER | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | PER | ||||
| Internetová doména | .pe | ||||
| Smerové telefónne číslo | +51 | ||||
| Gramotnosť: 93 % | |||||
.svg)
Územie Peru osídľovali jedna z najstarších svetových kultúr Norte Chico a neskôr Inkská ríša, najväčší štát predkolumbovskej Ameriky. Toto územie podrobilo v 16. storočí Španielske impérium a založilo Vicekráľovstvo Peru, pod ktoré patrila väčšina jeho juhoamerických kolónií. Po získaní nezávislosti v roku 1821 prešlo Peru obdobiami politických nepokojov, finančných kríz ako aj fázami stability a hospodárskeho rastu.
Peru je republika so zastupiteľskou demokraciou rozdelená do 25 regiónov (regiones). Jej geografia sa mení od vyprahnutých planín pri tichooceánskom pobreží po vrchy Ánd a Amazonský tropický prales. Je to rozvojová krajina so stredným indexom ľudského rozvoja a asi 40 % úrovňou chudoby. Medzi hlavné hospodárske činnosti patrí poľnohospodárstvo, rybolov, banský priemysel a výroba tovarov ako napr. textil.
V Peru je žije približne 28 miliónov obyvateľov rôznych národností, vrátane pôvodných obyvateľov Peru, Európanov, Afričanov a Ázijcov. Hoci je španielčina hlavným jazykom, veľa Peruáncov hovorí kečuánčinou alebo inými domorodými jazykmi. Táto zmes kultúrnych tradícií má za dôsledok veľkú rozmanitosť v oblastiach umenia, literatúry, hudby a kuchyne.
Remove ads
Slovo Peru je odvodené od mena miestneho vládcu Birú, ktorý žil začiatkom 16. storočia blízko zátoky San Miguel v Paname.[1] Keď španielski prieskumníci navštívili jeho ovládané územia v roku 1522, nachádzali sa na najjužnejšej časti Európanom vtedy známeho Nového sveta.[2] Preto, keď Francisco Pizarro preskúmal južnejšie územia, tak boli označené ako Birú alebo Peru.[3] Španielska koruna udelila v roku 1529 tomuto menu legálny status s Capitulación de Toledo, ktorá označila Inkskú ríšu ako provinciu Peru.[4] Pod španielskou vládou dostala meno vicekráľovstvo Peru, ktoré sa po peruánskej vojne o nezávislosť stalo Peruánskou republikou.
Remove ads
Najstaršie dôkazy ľudskej činnosti na tomto území sa datujú približne do roku 11 000 pred Kr.[5] Najstaršia známa peruánska kultúra, Norte Chico, prekvitala v rokoch 3000 až 1800 pred Kr. pozdĺž tichého oceánu.[6] Ako ďalšie sa rozvíjali Čavínska, Parakaská, Močická, Nasca, Vari, a Čimú archeologické kultúry. V 15. storočí sa Inkovia zoskupili do silného štátu a počas storočia sformovali najväčšiu ríšu v predkolumbovskej Amerike.[7] Andské kultúry boli poľnohospodárske a využívali zavlažovanie a terasovanie; dôležitým bol rybolov a hospodárenie s ťavovitými. Keďže tieto kultúry nemali pojem o trhu alebo peniazoch, ich spolupráca sa spoliehala na obojstrannosť a prerozdeľovanie.[8]
Remove ads
Územie Peru je rozdelené na 24 departmentov (nazývaných aj regióny). Tieto departmenty sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1 833 okresov.[9]
Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.
Svojou rozlohou 1 285 220 km2 je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.
Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazonského dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.
Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.
Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua a Purus.
Zemepisné oblasti
Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:
- pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
- vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
- džungľu, ležiacu v Amazonskej panve
Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.
Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je:
- Chala, alebo pobrežie (subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia)
- Yunga (pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí)
- Kečua
- Suni (alebo "Jalca")
- Puna
- Janca
- Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa")
- Omagua ("Nížinná džungľa")
Remove ads
Významnejšie mestá:
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads