From Wikipedia, the free encyclopedia
Ľudovít XV. (* 15. február 1710, Versailles, Francúzsko – † 10. máj 1774, Versailles) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1715 – 1774. Bol pravnukom slávneho kráľa Ľudovíta XIV. a pokračoval v jeho absolutistickej vláde. Za jeho vlády viedlo Francúzsko v rokoch 1756 – 1763 tzv. sedemročnú vojnu. Veľký vplyv na kráľa Ľudovíta XV. mala jeho milenka Madame de Pompadour. V umení dominuje rokoko. Honosný kráľovský život Ľudovíta XV. ešte viac zaťažoval štátny rozpočet, ktorý bol na pokraji bankrotu už za vlády jeho predchodcu Ľudovíta XIV.
Ľudovít XV. | |
kráľ Francúzska | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Bourbonovci |
Panovanie | 1715 – 1774 |
Korunovácia | 25. október 1722, Reims |
Predchodca | Ľudovít XIV. |
Regent | Filip II. Orleánsky |
Nástupca | Ľudovít XVI. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 15. február 1710 Versailles, Francúzsko |
Úmrtie | 10. máj 1774 (64 rokov) Versailles, Francúzsko |
Pochovanie | Bazilika Saint-Denis, Paríž |
Rodina | |
Manželka | |
Otec | Ľudovít Francúzsky |
Matka | Mária Adela Savojská |
Odkazy | |
Ľudovít XV. (multimediálne súbory na commons) | |
Prvých osem rokov vlády regentsky vládol knieža Filip II. Orleánsky. Vo veku 13 rokov bol uznaný za plnoletého a ujal sa vlády. V 15 rokoch sa oženil s o sedem rokov staršou dcérou poľského kráľa Stanislava Leszczyńského, Máriou. Stanislaw Leszczyński sa vtedy, po úteku z Poľska pred vrátiacim sa kráľom Augustom III. Saským, zdržiaval v Paríži. Ľudovít XV. sa po Augustovej smrti (1733) osobne bezúspešne angažoval za jeho návrat na poľský trón. Tak regent, ako aj kráľ sa po získaní plnoletosti snažili pokračovať v absolutistickom štýle vlády, vytvorenom ešte Ľudovítom XIV. Naďalej hlavnú úlohu v štáte zohrávala šľachta a rodová aristokracia, ktorá sa doslova kúpala v dostatku a luxuse, čoho prejavom boli početné bály, koncerty, divadelné a baletné vystúpenia, predstavenia v prírode, lovy, rôzne dvorné pikle a pokles mravov. V architektúre, umení a móde prevládal aristokratický štýl rokoka: dekoratívne interiéry, jemné figúrky z porcelánu, krinolíny a vysoké účesy dám, parochne, trojrohé klobúky, ozdobné kordy šľachticov a iné.
Hlavným strediskom ostentatívneho bohatstva, voľnosti správania a finančnej márnotratnosti bol nepochybne kráľovský dvor. Ľudovít XV. si vydržiaval na ňom mnoho svojich favoritiek, z ktorých prvou bola a najväčší vplyv na neho mala Madame de Pompadour. Na jej príhovor mnohí osvietenskí filozofi a veľkí umelci získavali podporu a objednávky na svoje diela. Okrem iného boli vďaka nej vybudované reprezentačné objekty pri Palace de la Concorde v Paríži a malý palác Malý Trianon vo Versailles. Madame de Pompadour organizovala aj pompézne zábavy vo Versailles, na účet kráľa. Jej sa pripisuje výrok: Po nás potopa! Na druhej strane neustály rast daní, zvyšovanie cien, devalvácia, neúroda v poľnohospodárstve, hlad a epidémie spôsobovali stále väčšiu biedu zvyšku spoločnosti, najmä však pri rastúcom počte obyvateľstva na vidieku, ktoré nevlastnilo žiadnu pôdu (viac ako 50%). Parlament, pokúšajúci sa získať podiel na moci v štáte, chcel urobiť určité zmeny a reformy v hospodárstve a financiách štátu, čo sa mu však nepodarilo.
V dobe vlády Ľudovíta XV. Francúzsko viedlo mnoho vojen, z ktorých najvážnejšia bola sedemročná vojna (1756 – 1763), spôsobená expanziou Pruska v Európe a anglo-francúzskou koloniálnou rivalitou. Zúčastnili sa na nej široké koalície štátov Európy. Skončila sa Parížskou zmluvou, v ktorej dôsledku Francúzsko stratilo v prospech Anglicka svoje kolónie v Kanade a Indii. Predtým sa Ľudovít XV. zúčastnil niekoľkých dynastických vojen, vedených najmä v Taliansku, kde dŕžavy Habsburgovcov prechádzali z rúk do rúk, a v rakúskom Nizozemsku. Francúzsko definitívne získalo ostrov Korziku, i Lotrinské vojvodstvo, ktoré Ľudovít XV. doživotne daroval svojmu svokrovi, Stanislavovi Leszczyńskému. Bývalý kráľ Poľska potom úspešne panoval vo vojvodstve, kde sa ako mecenáš zaslúžil o rozvoj vedy a umenia.
O hospodárske veci sa Ľudovít XV. veľmi nezaujímal. Prenechával to na svojich ministrov pokladu, ktorí používali všetky možné krkolomné experimenty, aby vyviedli štátny rozpočet z obrovského zadlženia, ako napríklad založenie Prvej štátnej banky, emitujúcej papierové peniaze, predaj akcií Indickej spoločnosti súkromným spoločnostiam, ktoré potom zbankrotovali a pod. Následkom týchto operácií zbohatlo niekoľko stovák špekulantov a tisíce drobných sporiteľov bolo zruinovaných. Po r. 1750 sa popri mnohých negatívnych javoch vo francúzskom hospodárstve však prejavila značná konjunktúra. Rozhodujúci vplyv na to mal obchod a vznikajúci veľkopriemysel. Predovšetkým vzrástol obchod so zámorím, najmä s vlastnými kolóniami, s takými dôležitými komoditami, ako boli cukor, káva, čaj, tabak a bavlna. V jednotlivých krajoch bola stimulátorom obchodu výstavba siete nových a úprava povrchu pôvodných ciest, výstavba riečnych kanálov, organizácia trhu a tovarová burza v mnohých väčších mestách. Koncentrácia kapitálu a rôzne technické vynálezy spôsobili, že od sedemdesiatych rokov 18. storočia začalo vo Francúzsku na základe nových technológií vznikať mnoho manufaktúr.
Ľudovít XV. zomrel v r. 1774 na kiahne. Nástupcom sa stal jeho vnuk Ľudovít XVI. (1774 – 1792)
V roku 1725 sa oženil s Máriou Leszczyńskou (* 1703 – 1768), dcérou poľského kráľa Stanislava Leszczyńského. Mali spolu desať detí:
Ľudovít XIV. | ||||||||||||||||
Ľudovít Francúzsky | ||||||||||||||||
Mária Terézia Habsburská | ||||||||||||||||
Ľudovít Francúzsky | ||||||||||||||||
Ferdinand Mário | ||||||||||||||||
Mária Anna Bavorská | ||||||||||||||||
Henrietta Adela Savojská | ||||||||||||||||
Ľudovít XV. | ||||||||||||||||
Karol Emanuel II. | ||||||||||||||||
Viktor Amadeus II. | ||||||||||||||||
Mária Johana Savojská | ||||||||||||||||
Mária Adela Savojská | ||||||||||||||||
Filip I. Orleánsky | ||||||||||||||||
Anna Mária Orleánska | ||||||||||||||||
Henrietta Anna Stuartová | ||||||||||||||||
Ľudovít XV. | ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Ľudovít XIV. |
kráľ 1715 – 1774 |
Nástupca Ľudovít XVI. |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.