Hinduizmus
náboženstvo From Wikipedia, the free encyclopedia
náboženstvo From Wikipedia, the free encyclopedia
Hinduizmus (prívrženec sa volá hinduista alebo hind; po hindsky sa hinduizmus povie hindúdharma alebo sanátanadharma) alebo zriedkavo sanátadharma je jedno z najstarších a počtom prívržencov najväčších náboženstiev sveta. Je založené na védách a je pravdepodobne pokračovateľom védskeho náboženstva.
.jpg)
Má okolo 900 miliónov vyznávačov. Väčšina z nich žije v Indii, menšie skupiny v Nepále, Pakistane, Bangladéši, Srí Lanke, v juhovýchodnej Ázii, v Kórei, ako aj v Európe (najmä v Spojenom kráľovstve), Afrike a Amerike.[1]
Termín hinduizmus prvýkrát použili anglickí kolonizátori ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev Brahmu, Višnu a Šivu, pričom spomínaný termín prebrali z perzštiny. V Indii, kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali, ale používali názov „sanátanadharma“, čo znamená „večná dharma, večný poriadok“.
Základné charakteristiky sú viera:[1]
Hinduisti môžu byť polyteisti, monoteisti alebo monisti. Hinduistický panteón je veľmi rozsiahly. Hinduista má často vybrané božstvo (ištadéva), ktoré môže preňho mať aspekty najvyššieho boha. Niektorí hinduisti ale považujú všetkých bohov len za prejavy princípu nazývaného brahman.[1]
Na hinduizmus nemožno konvertovať, hinduistom sa človek stáva pri narodení, aj keď niektorí moderní predstavitelia konverziu pripúšťajú.
Typická pre hinduistov je tolerancia. Sú rozčlenení na veľa siekt a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky: všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca aj védy sú bezcenné pri dosiahnutí mókše, teda vyslobodení. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije.
Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nemôžeme nájsť ani časový začiatok.
Tri základné božstvá Brahma - stvoriteľ, Višnu - uchovávateľ a Šiva - ničiteľ, tvoria Trimúrti - trojicu stvoriteľských bohov, akúsi „svätú trojicu“. Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov (reinkarnácia).
Cieľom hinduizmu je mókša - čo je stav, kedy človek sa vymaní z kolotoča večného prevteľovania sa. Pre dosiahnutie tohto používajú hinduisti rôzne techniky, z ktorých jedna je joga, druhá meditácia, ale spôsobov je veľa a každý si môže vybrať.
Hinduizmus verí v reinkarnáciu, večné prevteľovanie teda veriaci ukončia mókšou. Dôležité je povedať, aký je rozdiel medzi hinduizmom a budhizmom – opäť je to väčšia heterogénnosť hinduizmu, väčšia homogénnosť budhizmu, ale pre hinduistov nie je možné mokšu dosiahnuť bez pristúpenia k božstvám, zatiaľ čo v budhizme nie sú bohovia natoľko dôležití.
Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú šivaizmus, višnuizmus, šaktizmus a smartizmus.
Základnou vlastnosťou hinduizmu je heterogénnosť - tým sa významne líši od judaizmu alebo kresťanstva. Ide teda o súbor myšlienok a praktík, ktoré si môžu vzájomne protirečiť, ale až do takej miery, aká by bola v kresťanskom či moslimskom svete úplne nemožná. Pre šivaistov je absolútnym Bohom Šiva, pre višnuistov Višnu, pre šaktistov matka Zeme - Šakti alebo Párvatí.
Popri troch najväčších bohoch (Brahma, Višnu, Šiva) ešte existujú aj vyznavači boha Ganéšu či Skandu (obaja sú deťmi Šivu a Šakti), ktorí zase týchto považujú za najvyšších bohov. Popri nich existujú aj vyznavači boha slnka, ktorým je Súrja – sú to samostatné prúdy.
Brahma ako boh z indickej svätej trojice bol prekliaty a v hinduistickej mytológii sú príbehy, ktoré vysvetľujú, prečo sa toto stalo. Podľa jednej takejto mytológie Brahmu preklial veľký brahman Bhrigus, ktorý kedysi existoval a ktorého prezývali aj ako Bhargavas. Bhrigus usporiadal obrovskú obetnú udalosť na Zemi kedysi veľmi dávno a pozval aj tých najväčších zo svätej Trojice. Ale keď prišiel k Brahmovi, ten bol tak pohrúžený do hudby, ktorú hrala Sarasvatí (jeho družka), že ho ani nepočul. Nazlostený Bhrigus ho preklial s tým, že ho už nikto nebude na tejto Zemi uctievať.
Družkou Brahmu je Sarasvatí, ktorú považujú za bohyňu múdrosti a poznania. Višnu má za družku Lakšmí, družkou Boha Šivu je Šakti.
V hinduizme sa čas delí na kalpy, tie sa delia na manvantary, tie zas na cykly júg a tie na jugy. Jugy sú vždy 4, aktuálne žijeme v štvrtej.
Základné posvätné knihy sú tzv. šruti, čo sú vlastne védy (v širšom zmysle, teda vrátane bráhman, áranjak a upanišád).
V Bhágavata Puráne sa uvádza, že do písomnej podoby boli Védy prenesené pred 5000 rokmi, kedy nastával prelom vekov dváparajuga a kalijuga (vek temna).
Medzi odkazy na védske písma sa zaraďujú aj všetky doplnkové texty, známe ako smrti - zapamätané božie slovo, o ktorom referovali (autormi boli) ľudia.
V staroindickej spoločnosti bol zavedený systém varnášrama dharma, čo je rozdelenie spoločnosti na štyri varny (spoločenské triedy) a štyri ášramy (duchovné stavy).
