väčší prirodzený vodný tok (prúdiaci jednosmerne vo vyhĺbenom koryte), pričom význam pojmu „väčší“ v tomto kontexte nie je jasne stanovený, obyčajne znamená väčšiu dĺžku, väčšiu rozlohu povodia či väčší prietok; alebo
väčší stály (príp. periodický) prirodzený vodný tok; alebo
(väčší) prirodzený vodný tok tečúci v koryte a ústiaci do mora či jazera (alebo sa strácajúci v púšti); alebo
podľa vodného zákona: povrchový (alebo prevažne povrchový) prirodzený vodný tok; alebo
zriedkavo, najmä v časti anglických textov: akýkoľvek prirodzený vodný tok; alebo
na Slovensku aj špecificky:
prirodzený vodný tok s povodím väčším ako 150 km2; alebo
prirodzený vodný tok s povodím väčším ako 150 km2 okrem veľtoku (=veľrieky) (t.j. rieka ako položka v rámci delenia vodných tokov na: bystriny - horské potoky - potoky - riečky - rieky - veľtoky)
Voda rieky pochádza z atmosférických zrážok alebo prameňov. Rieka je bežný spôsob, ako sa zrážky dostávajú do mora alebo väčšieho vodného telesa ako jazero, čo ich robí súčasťou prírodného kolobehu vody.
Splavné rieky sú dôležité pre obchodnú alebo rekreačnú plavbu, t.j. vodnú dopravu a lodnú prepravu. Na riekach sa budujú hate alebo priehrady s hydroelektrárňami, ako aj nádrže na zachytenie povodňových vôd, na zavodňovanie a rekreačné využitie.
unášanie suspendovaného materiálu (plavenín a splavenín)
stupeň znečistenia priemyselnými a poľnohospodárskymi splaškami
Rieka tečie po naklonenom dne koryta, pričom na niektorých miestach voľne padá - jednorazovo alebo po stupňoch (vodopád, prah). Rýchlosť prúdu sa pohybuje medzi niekoľko cm/s až 6 – 7m/s. Tok je najrýchlejší v prúdnici, čo je línia spájajúca najhlbšie miesta rieky.
Tok rieky môžeme rozdeliť na tri časti podľa príkrosti spádovej krivky riečneho koryta a geomorfologického rázu doliny:
§2 zákona č. 364/2004 Z. z. - zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
O iných významoch výrazu Rieka pozri Rieka (rozlišovacia stránka).
