Košický kraj

Košický kraj je organizácia štátnej správy na juhu Východného Slovenska. Má rozlohu 6 753 km² a žije tu vyše 782-tisíc obyvateľov. Bol zriadený reformou verejnej správy v roku 1996. Od roku 2007 je spravovaný Obvodným úradom so sídlom v Košiciach, ktorý nahradil dovtedajší Krajský úrad. Výraz sa používa aj pre označenie samosprávy vykonávanej Košickým samosprávnym krajom, ktorý sídli v Košiciach.

Farebné vyzobrazenie okresov kraja

O rovnomennom kraji z minulosti pozri Košický kraj (1948 – 1960).

Košický kraj
Kraj
Poloha kraja Košice na Slovensku (klikacia mapa)
Vlajka Symbol
Štát	Slovensko
Krajské mesto	Košice
Najvyšší bod	Stolica
- výška	1 476 m n. m.
Najnižší bod	Bodrog pri obci Klin nad Bodrogom
- výška	94,3 m n. m.
Rozloha	6 754 km² (675 400 ha)
Obyvateľstvo	782 216[1] (31.12.2021)
Hustota	115,82 obyv./km²
ISO 3166-2	SK-KI
Počet okresov	11
Poloha okresu Košický kraj v Košickom kraji (klikacia mapa) Okresy v košickom kraji
Wikimedia Commons: Košice Region
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Okresy

• Okres Gelnica
• Okres Košice I
• Okres Košice II
• Okres Košice III
• Okres Košice IV
• Okres Košice-okolie
• Okres Michalovce
• Okres Rožňava
• Okres Sobrance
• Okres Spišská Nová Ves
• Okres Trebišov

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. je kraj rozčlenený na 11 okresov.^[2] Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km² je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km² je okres Košice-okolie. V kraji sa nachádza 440 obcí, z toho 17 nesie štatút mesta. Až 54,5 % obyvateľov žije v mestách. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja je mesto Košice. Ku 31. decembru 2019 v nich žilo 238 593 obyvateľov, čo predstavovalo takmer 30 % obyvateľov celého kraja.^[3][4][5][6]

Poloha

Košický kraj je počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší kraj na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny - Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.^[3][5]

Oblasti susediace s Košickým krajom

		Prešovský kraj
	Banskobystrický kraj		Zakarpatská oblasť, Ukrajina
		Košický kraj
		Boršodsko-abovsko-zemplínska župa a Sabolčsko-satmársko-berežská župa, Maďarsko

Geografia

Pohľad na Zemplínsku šíravu z Vihorlatu

Bývalá baňa Bankov v Košiciach

Vodopád v Slovenskom raji

Davy ľudí počas festivalu Biela noc v Košiciach

Časť vonkajšieho okruhu Košíc

Cesta prvej triedy 19 medzi Sečovcami a Dargovom

Európska cesta E58 v Košiciach – Nad jazerom

Vlak na širokorozchodnej železnici pri Slančíku

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice

Spišský hrad

Najvyšším bodov v kraji je 1 476 m vysoký vrch Stolica v Slovenskom rudohorí. Najnižšie položený bod je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenska – 94 m nad morom. Vodné toky v kraji patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšia rieka je Bodrog, ktorý odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornád odvodňuje Hornádsku a Košickú kotlinu, západnú časť rieka Slaná a na juhovýchodnom cípe rieka Tisa. Vodné nádrže sú zastúpené Zemplínskou šíravou, Bukovcom, Ružínom, Dobšinou a Palcmanskou Mašou. Dve pätiny povrchu pokrývajú lesy, v najviac zalesnenom okrese Slovenska – Gelnici pokrývajú až tri štvrtiny. Lužné lesy sú najmä na juhovýchode územia, nížinato-pahorkovitý charakter je charakteristický pre východnú a južnú časť kraja. Poľnohospodárska pôda pokrýva 333 tisíc ha kraja. Z toho sú tri pätiny tvorené ornou pôdou a tretina trvalými trávnymi porastmi. Výnimočnou oblasťou kraja je Tokaj, kde sa pestuje tokajské víno. Kraj sa nachádza v severnom miernom pásme s priemernými ročnými teplotami okolo 10°C.^[3][4]

Suroviny

V kraji sú rudné, nerudné aj energetické suroviny. Príkladom rudných surovín sú železné a strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Ďalej sa v kraji nachádzajú významné ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, ale aj mastenca a sadrovca v okresoch Rožňava a Spišská Nová Ves. Z energetických sa tu vyskytuje ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. V lokalite Ďurkov a v podhorí Vihorlatu sa nachádzajú najvýznamnejšie geotermálne pramene.^[3][7]

Chránené územia

Na území kraja sa nachádzajú dva národné parky – Národný park Slovenský raj a Národný park Slovenský kras, 2 chránené krajinné oblasti – Latorica a Vihorlatský prales, 31 národných prírodných rezervácií, 43 prírodných rezervácií, 23 národných prírodných pamiatok, 25 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Medzi významné jaskyne patria: Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa. Výnimočný je taktiež Herliansky gejzír.^[3][8][9]

Demografia

K 31. decembru 2021 v kraji žilo 782 216 obyvateľov. S 14,7 % podielom na celkovej slovenskej populácii bol Košický kraj druhým najväčším na Slovensku. Na km² pripadá v priemere 116 obyvateľov. Najhustejšie okresy boli všetky štyri okresy Košíc. Priemerný vek obyvateľov žijúcich v kraji bol v roku 2019 zhruba 39,8 rokov. Index starnutia obyvateľstva dosiahol hodnotu 89,2.^[3][4][10]

Prírastok obyvateľstva od roku 2000 do 2019

Zdroj údajov: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Cestná sieť

Na konci roka 2019 bola celková dĺžka cestnej siete 2 396 km. Z toho 22 km diaľnic, 15 km rýchlostných ciest, 367 km ciest I. triedy a 584 km ciest II. triedy. V kraji je evidovaných 391 130 motorových vozidiel.^[3][4][11] Medzi diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré vedú krajom, patria: , a .^[12]

Cesty I. triedy

Značka	Označenie	Trasa	Celková dĺžka [km]
	I/16	Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice	197
	I/17	Milhosť, št. hr. – Košice	18
	I/18	Žilina – Vrútky – Ružomberok – Poprad – Prešov – Vranov nad Topľou – Michalovce	304
	I/19	Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké, št. hr.	90
	I/20	Košice – Prešov	24
	I/67	Kráľ, št. hr. – Tornaľa ; Rožňava – Pusté Pole	61
	I/79	Vranov nad Topľou – Trebišov – Slovenské Nové Mesto – Čierna	90
	I/79A	Slovenské Nové Mesto – hraničný priechod	0,4

Európske cesty

Značka	Označenie	Trasa	Dĺžka na Slovensku [km]
	50	Trenčín – Bytča – Žilina – Martin – Poprad – Prešov – Košice – Sečovce – Michalovce – Vyšné Nemecké	–
	58	Bratislava – Trnava – Nitra – Zvolen – Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké	–
	71	Košice – Barca – Šebastovce – Milhosť	–
	571	Bratislava – Trnava – Nitra – Zvolen – Košice	405

Železničná sieť

Trate

• Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
• Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
• Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)　
• Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)　
• Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
• Železničná trať Michaľany – Łupków (trať č. 191)
• Železničná trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany (trať č. 195)
• Železničná trať Užhorod – Haniska (trať č. 500)

Vzdelávanie

V kraji sa do konca roka 2019 nachádzalo 455 materských škôl, 303 základných škôl, 34 gymnázií a 61 stredných odborných škôl. Štyri vysoké školy sú sústredené v Košiciach.^[3][13]

Zdravotná starostlivosť

Zdravotnú starostlivosť v kraji v roku 2019 zabezpečovalo až 1 888 zdravotníckych zariadení. Medzi ne sa radí 17 nemocníc, 1 463 zariadení ambulatnej zdravotnej starostlivosti a 7 liečební. Kúpeľnú liečbu dýchacích ciesť poskytujú kúpele Štós.^[3][14][15]

• Pozri aj: Zoznam nemocníc v Košiciach.

Kultúra

Kultúrne predstavenia a výstavy ponúka 17 stálych divadelných scén, 30 múzeí a 3 galérie umenia. V kraji je k dispozícii 162 knižníc.^[3]

Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky patria Dóm svätej Alžbety v Košiciach a historické jadro mesta, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, evanjelický kostol v Štítniku a rôzne ďalšie kostoly, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty. V kraji sa nachádza aj Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská kapitula a kostol Ducha Svätého v Žehre a drevené kostoly v Ruskej Bystrej – všetky pamiatky sú zaradené medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.^{[3][16][17][18]}

V roku 2019 sa v 389 ubytovacích zariadeniach v kraji ubytovalo 456 tisíc návštevníkov. Najnavštevovanejšie boli okresy Košice I, Spišská Nová Ves a Michalovce.^{[3][4][19][20]} Krajskou organizáciou cestovného ruchu je Košice Región Turizmus.^[21]

Obyvateľstvo v roku 2011

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 bolo zloženie obyvateľstva v kraji takéto:^[22]

Národnostné zloženie

národnosť	počet (2011)[23][24]	% (2011)
slovenská	580066	73,27
maďarská	74743	9,44
rómska	36476	4,61
česká	3174	0,40
moravská	259	0,03
rusínska	3076	0,39
ukrajinská	1637	0,21
nemecká	1179	0,15
poľská	334	0,04
ruská	278	0,04
bulharská	115	0,01
židovská	82	0,01
srbská	78	0,01
chorvátska	34	0,00
iná	1212	0,15
nezistená	88980	11,24
spolu	791723	100

Náboženské zloženie

náboženstvo	počet (2011)[25]	% (2011)
Rímskokatolícka cirkev	406601	51,36
Gréckokatolícka cirkev	75231	9,50
Pravoslávna cirkev	13217	1,67
Reformovaná kresťanská cirkev	43748	5,53
Evanjelická cirkev augsburského vyznania	29230	3,69
Apoštolská cirkev	2484	0,31
Evanjelická cirkev metodistická	1545	0,20
Kresťanské zbory	1236	0,16
Cirkev adventistov siedmeho dňa	503	0,06
Cirkev bratská	356	0,04
Bratská jednota baptistov	290	0,04
Starokatolícka cirkev	289	0,04
Cirkev československá husitská	203	0,03
Novoapoštolská cirkev	22	0,00
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia	5544	0,70
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní	104	0,01
Ústredný zväz židovských náboženských obcí	326	0,04
Bahájske spoločenstvo	131	0,02
iné	2775	0,35
bez vyznania	89350	11,29
nezistené	118538	14,97
spolu	791723	100