Remove ads
Rýchlostná cesta R2 (R2), niekedy nazývaná aj "Južná diaľnica" je najdlhšia rýchlostná cesta na Slovensku ktorej trasa vedie v koridore bývalej cesty I/50, dnes ciest I/9 a I/16. Trasa rýchlostnej cesty začína v križovatke s diaľnicou D1 v Chocholnej neďaleko Trenčína a pokračuje cez Bánovce nad Bebravou, Nováky, Prievidzu, Žiar nad Hronom, Zvolen, Lučenec, Rimavskú Sobotu a Rožňavu až do Košíc, kde je ukončená znovu v križovatke s diaľnicou D1 v Rozhanovciach. Trasa cesty R2 sa v minulosti viackrát upravovala.
 | |
    | |
| Rýchlostná cesta R2 | |
|---|---|
 | |
| ■ v prevádzke ■ vo výstavbe ■ v pláne | |
| Základné údaje | |
| Správca | Národná diaľničná spoločnosť a. s. (štát) |
| Celková dĺžka | Bez peáže s R1 a R4 338,3 km |
| v prevádzke | Bez peáže s R1 68,2 km |
| vo výstavbe | 23,4 km |
| v pláne | Bez peáže s R1 a R4 246,7 km |
| Štát |  Slovensko |
| Kraj | Trenčiansky kraj Banskobystrický kraj, Košický kraj |
| Výjazdy | 16 (v prevádzke) 38 (v pláne) |
| Tunely | 0 (v prevádzke) 6 (v pláne) |
| Objekty na trase | |
|
| |
Pred rokom 1989, kedy sa ešte počítalo s realizáciou tzv. „federálnej“ diaľnice D1, ktorá mala začínať v Prahe a cez Brno, Uherské Hradiště, Drietomu, Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce ďalej pokračovať až na hranice vtedajšieho Sovietskeho zväzu, bol úsek z Drietomy po Chocholnú zaradený do tejto diaľnice. Po roku 1993 bol ale prihraničný úsek z Drietomy po Chocholnú zaradený do trasy rýchlostnej cesty R2 a súčasne bol do trasy R2 zaradený úsek z Chocholnej cez Ruskovce a Nováky po Žiar nad Hronom. V roku 1999 bol z trasy R2 spomínaný prihraničný úsek úplne vypustený a začiatok trasy R2 bol novourčený v križovatke s diaľnicou D1 v Chocholnej. Príčinou tejto zmeny bola neochota českej strany pokračovať vo výstavbe diaľnice z Brna smerom na Trenčín cez Uherské Hradiště. Následne uzatvorená medzištátna dohoda medzi Českom a Slovenskom následne určila, že tzv. „Považské prepojenie“ s Českom sa bude realizovať severnejšie, prostredníctvom českej diaľnice D49 a slovenskej rýchlostnej cesty R6, zhruba v koridore Púchov, Lysá pod Makytou, Horní Lideč a Zlín. V roku 1999 bola z plánov výstavby vyradená diaľnica D65 a v úseku zo Zvolena, cez Lučenec a Rožňavu do Košíc bola nahradená rýchlostnou cestou R2.
V úseku Prievidza – Žiar nad Hronom je trasa rýchlostnej cesty plánovaná cez územia silne zasiahnuté banskou činnosťou a preto nemožno vylúčiť prehodnotenie vedenia trasy rýchlostnej cesty v tomto úseku. V úseku medzi výjazdmi Žiar nad Hronom-Juh až Zvolen-Rákoš je rýchlostná cesta R2 v peáži s rýchlostnou cestou R1 v dĺžke 23,4 km. Na juhovýchode Slovenska je súčasťou rýchlostnej cesty plánovaný tunel Soroška. Košice rýchlostná cesta obchádza najprv z juhu kde vytvára južný obchvat mesta a križuje rýchlostnú cestu R4, následne trasa naberá severný smer k diaľnici D1 a výtvara východný obchvat Košíc. V úseku medzi križovatkou ciest R2 a R4 Haniska a križovatkou Košice-Juh, je cesta R2 v peáži s cestou R4 o dĺžke 2,7 km. Existujúca štvorpruhová cesta z Košíc, vedúca cez mestskú časť Pereš až po závod U. S. Steel a mestskú časť Šaca nie je súčasťou trasy cesty R2, napriek jej formálnemu zaradeniu do siete rýchlostných ciest medzi rokmi 2005 až 2020. Táto cesta bola v roku 2020 znovu preradená medzi cesty I. triedy, naďalej však zostala v správe Národnej diaľničnej spoločnosti a je stále aj označená ako cesta pre motorové vozidlá.
Trasa rýchlostnej cesty R2 križuje diaľnicu D1 (Križovatka Chocholná pri Trenčíne a križovatka Rozhanovce pri Košiciach) a trasu plánovanej rýchlostných ciest R8 (Bánovce nad Bebravou), R1 (Žiar nad Hronom a Zvolen), R3 (Žiar nad Hronom), R7 (Lučenec) a R4 (Košice, juh). Údaje o križovaní ciest R3, R7 a R8 sú len orientačné, vzhľadom na vzdialený horizont výstavby menovaných rýchlostných ciest a s tým spojenú nestabilitu vedenia trás týchto rýchlostných ciest.
R2 je projektovaná na trasách európskych ciest E58, E77, E571 a E572. Na trase R2 sa predbežne uvažuje s výstavbou šiestich tunelov a to v poradí zo západu na východ; Mníchova Lehota (180 m), Humienec (330 m), Chotômka (593 m), Plešivec (1 385 m) a Soroška (4 280 m). Navyše je plánovaná výstavba jedného tunela v úseku z Prievidze do Žiaru nad Hronom s dĺžkou 1150 metrov, ktorého názov zatiaľ nie je určený.
V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky cesty R2. Do plánov neboli zaradené ani úseky vo vysokom stupni prípravy, ako napríklad Zacharovce – Bátka, Bátka – Figa či druhá časť obchvatu Košíc. Sprevádzkovanie rýchlostnej cesty v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2050.[1][1][2]
Remove ads
| Poradie úseku | Označenie úseku | Dĺžka úseku v km | Začatie výstavby
úseku |
Uvedenie úseku do
prevádzky |
Výjazdy a križovatky |
|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Chocholná – Trenčianska Turná | 6,1 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 1. Križovatka R2xD1
2. Trenčianska Turná |
| 2. | Trenčianska Turná – Mníchova Lehota | 2,7 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 3. Mníchova Lehota |
| 3. | Mníchova Lehota – Ruskovce | 16 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 4. Trenčianske Mitice |
| 4. | Ruskovce – Pravotice, ľavá polovica | 9,6 | 2014 | 2016 | 901. Dočasné napojenie na cestu I/9
5. Bánovce nad Bebravou – západ |
| 4. | Ruskovce – Pravotice, pravá polovica | 9,6 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 5. Bánovce nad Bebravou – západ, dostavba |
| 5. | Pravotice – Dolné Vestenice | 11,5 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 6. Jerichov |
| 6. | Dolné Vestenice – Nováky | 9,6 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 7. Nováky – západ |
| 7. | Nováky – Žiar nad Hronom | 49 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 8. Prievidza
9. Brusno 10. Handlová 11. Nová Lehota |
| 8. | Žiar nad Hronom, obchvat, ľavá polovica | 5,8 | 2012 | 2014 | 12. Žiar nad Hronom – sever
13. Žiar nad Hronom – juh, križovatka R2xR1 |
| 8. | Žiar nad Hronom, obchvat, pravá polovica | 5,8 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 12. Žiar nad Hronom – sever, dostavba |
| 9. | Zvolen, Západ – Zvolen, Východ | 17,5 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 14. Zvolen – Rákoš
15. Zvolenská Slatina, dostavba |
| 10. | Zvolen, Východ – Pstruša | 7,8 | 2014 | 2017 | 15. Zvolenská Slatina
16. Pstruša |
| 11. | Pstruša – Kriváň | 10,3 | 2013 | 2015 | 17. Detva
18. Kriváň |
| 12. | Kriváň – Mýtna | 9,1 | 03/2020 | 03/2025 | 18. Kriváň, dostavba |
| 13. | Mýtna – Tomášovce | 13,5 | 2019 | 2022 | 19. Mýtna
902. Dočasné napojenie na cestu I/16 |
| 14. | Tomášovce – Lučenec | 6,5 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 20. Lučenec, križovatka R2xR7 |
| 15. | Lučenec – Ožďany, západ | 14,2 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 21. Ožďany – západ |
| 16. | Oždany, obchvat, ľavá polovica | 6 | 2004 | 2006 | 903. dočasné napojenie na cestu I/16 – západ
904. dočasné napojenie na cestu I/16 – východ |
| 16. | Oždany, obchvat, pravá polovica | 6 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | úsek bez výjazdov |
| 17. | Ožďany – Zacharovce | 10,6 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 22. Rimavská Sobota |
| 18. | Zacharovce – Bátka | 8,3 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 23. Zacharovce
24. Bátka |
| 19. | Bátka – Figa | 6,2 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | Úsek bez výjazdov |
| 20. | Figa obchvat, ľavá polovica | 3,3 | 2006 | 2008 | 905. Dočasné napojenie na cestu I/16
25. Figa |
| 20. | Figa obchvat, pravá polovica | 3,3 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 25. Figa, dostavba |
| 21. | Tornaľa obchvat, ľavá polovica | 10,7 | 2003 | 2006 | 26. Tornaľa – Juh
27. Tornaľa – Sever |
| 21. | Tornaľa obchvat, pravá polovica | 10,7 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 26. Tornaľa – juh, dostavba
27. Tornaľa – sever, dostavba |
| 22. | Tornaľa – Gombasek | 18 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 28. Plešivec |
| 23. | Gombasek – Rožňava | 9,8 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | Úsek bez výjazdov |
| 24. | Rožňava – Jablonov nad Turňou | 14,1 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 29. Rožňava |
| 25. | Jablonov nad Turňou – Včeláre | 7,8 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 30. Jablonov nad Turňou |
| 26. | Včeláre – Moldava | 14 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 31. Turňa nad Bodvou |
| 27. | Moldava – Košice, Šaca | 18 | Nezaradené do plánu pred rokom 2028 | ? | 32. Moldava nad Bodvou
33. Košice – Šaca |
| 28. | Košice, Šaca – Haniska | 6,8 | 2025 | 2029 | 34. Ľudvíkov Dvor
35. Haniska, križovatka R2xR4 |
| 29. | Košice, Juh – Košické Oľšany | 14,3 | 03/2022 | 03/2025 | 36. Košice - juh
37. Košice – Krásna |
| 30. | Košické Oľšany – križovatka R2xD1 | 1,2 | 2016 | 2019 | 38. Košice – východ
39. Rozhanovce, križovatka R2xD1 |
Remove ads
Úsek Kriváň - Mýtna, vo výstavbe
| Prehľad úseku vo výstavbe | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka úseku | 9,1 km | Zmluvný začiatok výstavby | Marec 2020 | Stavebné náklady spolu bez DPH
(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy) |
267 miliónov EUR |
| Zhotoviteľ | Doprastav a.s., Strabag s.r.o., Eurovia SK a.s., Eurovia CS a.s. | Zmluvný koniec výstavby | Marec 2024 | Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy) | 234 miliónov EUR |
| Stavebný dozor | NDS a.s. | Predpoklad sprejazdnenia úseku | Jún 2025 | Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania | Druhá najlacnejšia |
| Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH | 209 miliónov EUR, ponuka Váhostav-SK a.s. a ICM S.p.A. | ||||
| Komentár:
Výstavba tohto vyše 9 kilometrového úseku, ktorého väčšiu časť budú tvoriť estakády a ktorého výstavba by mala stáť vyše 234 miliónov eur bez DPH, započala v marci 2020. Úsek bude zrejme dokončený až koncom roku 2024, teda v omeškaní. Ide o technicky náročný úsek, ktorého súčasťou bude 5 km dlhá mostná estakáda v údolí Krivánskeho potoka. Táto estakáda je situovaná vo výške 15 až 45 metrov ponad trasu cesty I/16, v tesnej blízkosti vysokého napätia a existujúcej zástavby. Začiatok trasy nadväzuje na predchádzajúci úsek R2 Pstruša – Kriváň v dočasne upravenej mimoúrovňovej križovatke Kriváň, ktorá bude dokončená v spojitosti s výstavbou tohto úseku. Trasa je vedená v údolí Krivánskeho potoka medzi pohoriami Slovenského Rudohoria, Poľany a Javoria. Koniec úseku sa pred obcou Mýtna napojí na nasledujúci úsek R2 vo výstavbe a to úsek Mýtna – Tomášovce. Dokončenie a sprejazdnenie úseku v pôvodnom termíne neprebehne. Príčin je viacero, od prieťahov v procese zabezpečenia všetkých potrebných povolení, cez stavebno technické komplikácie až po skládku komunálneho odpadu ležiacej na trase, ktorej rozsah je zhruba desať krát väčší než bolo očakávané. Aktuálne očakávaný termín sprejazdnenia v júni 2025 je tak stále ohrozený. [3][4][5][6] | |||||
| Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná zo štátneho rozpočtu. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR. | |||||
Úsek Košice, juh - Košické Oľšany, vo výstavbe
| Prehľad úseku vo výstavbe | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka úseku | 14,3 km | Zmluvný začiatok výstavby | Marec 2022 | Stavebné náklady spolu bez DPH
(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy) |
202 miliónov EUR |
| Zhotoviteľ | Eurovia SK a.s. | Zmluvný koniec výstavby | Marec 2025 | Stavebné náklady spolu bez DPH
(Čiastka v zmysle zmluvy ) |
132,6 milióna EUR |
| Stavebný dozor | NDS a.s. | Predpoklad sprejazdnenia úseku | Júl 2025 | Poradie víťaznej cenovej ponuky vo
verejnom obstarávania |
Druhá najlacnejšia |
| Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH | 123,6 milióna EUR | ||||
| Komentár:
Úsek začína v už postavenej križovatke Košice – juh, napojením na už postavenú rýchlostnú cestu R4 a končí v už postavenej mimoúrovňovej križovatke Košice - východ, kde sa pripája na krátky už sprejazdnený úsek R2 a následne na úsek D1 Budimír – Bidovce. Proces výstavby začal vytýčením staveniska, výrubom stromov, odlesnením, odstránením ornice a mačiny. Nasledovať budú prekládky existujúcich inžinierskych sietí a zemné práce. Rýchlostná cesta je navrhovaná v kategórii R 24,5/120 a v menšej časti v kategórii R 24,5/100. Súčasťou stavby je veľké jednostranné odpočívadlo Valaliky, dopravne napojené na obidva smery. Súčasťou stavby je dostavba mimoúrovňovej križovatky Košice – juh, dostavba križovatky Košice - východ a výstavba novej mimoúrovňovej križovatky Krásna. Okrem hlavných objektov stavby a križovatiek sú jej súčasťou aj vyvolané preložky dotknutých ciest, prístupové cesty, vegetačné úpravy a preložky inžinierskych sietí. Výstavba sa nateraz omeškáva o štyri mesiace. Príčinou je rozsah archeologického prieskumu v trase rýchlostnej cesty. [7][8][9] | |||||
 Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu Európskej Únie. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje NDS a.s. v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR. | |||||
Remove ads
Ruskovce – Pravotice
Tento úsek v okrese Bánovce nad Bebravou tvorí obchvat Bánoviec nad Bebravou. Úsek R2 odklonil dopravu z cesty I/9 z obcí Dolné Ozorovce a Horné Ozorovce a Bánoviec nad Bebravou. Cena za stavbu bola 88 miliónov €. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 30. decembra 2013, samotná výstavba polovičného profilu úseku rýchlostnej cesty v kategórii 1/2 R 24,5/120 sa oficiálne začala 6. marca 2014. Úsek je dlhý 9,56 km, nachádza sa tu 15 mostných objektov a 3 križovatky. Výstavbu zabezpečilo združenie firiem Inžinierske stavby, a.s. a Cesty Nitra, a.s.
Úsek mal byť pôvodne odovzdaný v máji 2016, ale kvôli zmene napojenia na pôvodnú cestu I/9 v mieste mimoúrovňovej križovatky Bánovce-západ bol celý úsek v polprofile slávnostne odovzdaný do užívania až 6. októbra 2016.[10]
Žiar nad Hronom, sever – Žiar nad Hronom, juh
Tento úsek s dĺžkou 5,76 kilometra tvorí západný obchvat Žiaru nad Hronom.[11] Vedie prevažne poľnohospodárskym územím. Na úseku sa nachádzajú dve mimoúrovňové križovatky, 5 mostov a jeden nadchod pre peších v samotnom Žiari nad Hronom. Na križovatke Žiar nad Hronom, juh sa napája na R1 (južný obchvat Žiaru nad Hronom). Zmluva na výstavbu bola podpísaná 25. septembra 2012, samotná výstavba polovičného profilu úseku rýchlostnej cesty sa oficiálne začala 16. októbra 2012., pričom posledných cca 1,4 km pred mimoúrovňovou križovatkou s R1 sa budovalo hneď v plnom profile Úsek obsahuje 5 mostov v dĺžke 293 metrov.[11] Celý úsek bol odovzdaný do užívania 15. decembra 2014.[12]
Zvolen, východ – Pstruša
Úsek vedie od diaľničného obchvatu Zvolena na východ severným obchvatom obce Vígľaš do Pstruše. Dlhý je 7,85 km, kategória vybudovanej cesty je R 24,5/120.[13] Podľa vyjadrení štátneho tajomníka ministerstva dopravy, Andreja Holáka v júni 2012, sa na úseku malo začať stavať do 30. júna 2013, hotový mal byť v roku 2015.[14] Zmluva na výstavbu však bola podpísaná až 12. júla 2014 a samotná výstavba sa oficiálne začala 11. septembra 2014. Úsek postavilo za 99 miliónov € združenie spoločností Corsan Corviam Construccion a Chemkostav IS s.r.o, pôvodne odhadované náklady boli 137 miliónov €.
Nachádza sa tu 14 mostov, mimoúrovňová križovatka a súčasťou stavby bola aj jedna dočasná križovatka, ktorá počas výstavby okolitých úsekov zabezpečovala prepojenie s I/16. Kvôli náročnému pyrotechnickému prieskumu z jari 2015 sa výstavba pretiahla a úsek mal motoristom slúžiť až od novembra 2016.[15] No napriek preloženiu termínu sa výstavba i tak nedokončila. Celý úsek bol napokon slávnostne odovzdaný do užívania 16. mája 2017.
Pstruša – Kriváň
Úsek Pstruša – Kriváň tvorí južný obchvat Detvy. Dlhý je 10,38 km, pôvodne mal byť vybudovaný v rokoch 2012 – 2015 za sumu 134 miliónov €.[16] V lete 2012 sa však už rátalo s cenou 232 mil. €.[14] Víťazné konzorcium spoločností Strabag, s.r.o, Váhostav SK a Doprastav tento úsek nakoniec postavilo za 178 miliónov €. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 12. novembra 2013, samotná výstavba sa oficiálne začala 25. novembra 2013. Trasa vedie súbežne s I/16 a železničnou traťou 160. Na úseku vybudovanom v kategórii R 24,5/120 sa nachádza 18 mostov a 3 križovatky, súčasťou stavby je aj privádzač Detva zabezpečujúci napojenie okresného mesta na R2. Denne trasou prejde 15 až 16 tisíc vozidiel.[14] Úsek bol do používania odovzdaný v plnom profile bez meškania 10. novembra 2015.[17][18]
Kriváň – Mýtna
Začiatok trasy rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna nadväzuje na predchádzajúci úsek R2 Pstruša – Kriváň v dočasne upravenej mimoúrovňovej križovatke Kriváň. Koniec úseku sa pred obcou Mýtna napája na nasledujúci úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Ide o technicky náročný úsek, ktorého súčasťou bude cca 5 km dlhá mostná estakáda v údolí Krivánskeho potoka. Táto estakáda je situovaná vo výške 15 – 45 m ponad trasu cesty I/16, v tesnej blízkosti vysokého napätia a existujúcej zástavby. Dĺžka úseku je 9,1 km. V súčasnosti prebiehajú prípravné práce vrátane zriadenia staveniska a samotná výstavba by sa mala začať v marci 2021.[19]
Mýtna – Tomášovce
Úsek Mýtna – Tomášovce bol pôvodne ocenený na 204 miliónov, pred tendrom bol zmiernený na 168 mil eur. Tender nakoniec vyhrala firma Metrostav za 127,7 mil. eur. Úsek Mýtna – Lovinobaňa bol pôvodne plánovaný ako jeden celok až po Kriváň. Združenie Metrostav a.s., HOCHTIEF SK s.r.o., HOCHTIEF CZ a.s. staval tento úsek od augusta 2019 a sprejazdnený bol 19. decembra 2022, 16 mesiacov po pôvodnomzmluvnom termíne. Financovaný bol zo štátneho rozpočtu.Trasa rýchlostnej cesty R2 v záujmovom úseku je vedená nížinou otvárajúceho sa údolia Krivánskeho potoka, v súbehu so železničnou traťou Zvolen – Fiľakovo a cestou I/16, pričom obchádza samotnú obec Mýtna z juhozápadu. Po vykrižovaní s cestou I/16 a železničnou traťou, pričom rýchlostná cesta je vedená ponad oba dopravné koridory, vchádza trasa do katastra obce Divín. Tu pokračuje trasa v úzkom páse na úpätí pahorkov Divínskeho hája. Je to jediné miesto v koridore železničnej trate, Krivánskeho potoka a jestvujúcej zástavby s akceptovateľným dopadom na životné prostredie. Dôsledkom umiestenia stavby vznikla potreba na vybudovanie objektov vhodných pre migráciu zveri. Po opustení Divínskeho hája a prekrižovaní širokého údolia Krivánskeho potoka a železničnej trate pokračuje trasa severovýchodne od obce Podrečany v súbehu s cestou I/16 až do konca úseku, kde vo vzájomnom krížení vytvárajú dočasné prepojenie v podobe úrovňovej stykovej križovatky s cestou I/16. Toto prepojenie zanikne sprejazdnením predchádzajúceho úseku Kriváň - Mýtna.[20]
Obchvat Oždian
_-_Obchvat_obce_Ožďany.jpg)
Obchvat obce Ožďany je úsek v prevádzke ako rýchlostná cesta v polprofile. Úsek je dlhý 6,09 km. Výstavba prebehla v rokoch 2004 – 2007, náklady na výstavbu vo výške 57 040 848,62 € (1 718 412 605 Sk)[21] boli hradené zo štrukturálneho fondu, EIB a štátneho rozpočtu. Zhotoviteľom úseku bola firma Strabag, a.s. Na úsek bola podľa STN 736100 použitá kategória R22,5/100. Navrhnutá trasa spolu s plánovaným rozšírením zabezpečí kapacitné vyhliadky zaťaženia do roku 2030. Nachádza sa tu celkom 6 mostov, z toho jeden nad potokom Suchá. Úsek odľahčil zaťaženie obce Ožďany dopravou ako aj exhalátmi, vyriešil tiež nevyhovujúci úsek I/16 za obcou (tzv. Oždiansky kopec). Dočasné napojenie na I/50 je úrovňovými križovatkami. Úsek bol odovzdaný do predčasného užívania 5. decembra 2006[22].
Zacharovce – Bátka
Tento úsek R2 v polovičnom profile takisto vytvorí spojenie s obchvatom Rimavskej Soboty a Figy a Tornale. Dĺžka úseku bude 8,3 km, výstavba by mala stáť 83 mil. €. Úsek sa nachádza v poľnohospodárskej oblasti, čím bude potrebné prebudovať poľné cesty. Plánované sú mosty v dĺžke 457 metrov, 2 mimoúroňové križovatky, protihlukové bariéry. Projektové dokumentácie na stavebné povolenie sú vypracované[19]. Výkupy parciel pod cestou začali v roku 2018.
Bátka – Figa
Tento úsek R2 v polovičnom profile takisto vytvorí spojenie s obchvatom Rimavskej Soboty a Figy a Tornale. Dĺžka úseku bude 6,2 km, výstavba by mala stáť 67 mil. €. Úsek sa nachádza v poľnohospodárskej oblasti, čím bude potrebné prebudovať poľné cesty. Plánované sú mosty v dĺžke 411 metrov, odpočívadlo Bátka, protihlukové bariéry. Projektové dokumentácie na stavebné povolenie sú vypracované[19]. Výkupy parciel pod cestou začali v roku 2018 [23].
Figa – Tornaľa
Tento úsek R2 vybudovaný v polprofile ako obchvat obcí Figa a Tornaľa. Celková dĺžka úseku je 14 km. Výstavbu zabezpečili firmy Strabag, a.s. a Doprastav, a.s., financovanie bolo zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a NDS. Začiatok výstavby bol v roku 2003, koniec v roku 2008. Na úseku sa nachádza 19 mostov, dominantný je lokalizovaný západne od obce Figa. Kategorizácia úseku je podľa STN 736100 R22,5/100, na polprofil, ľavú časť budúceho plného profilu, je použitá kategória R11,5/100. Nachádzajú sa tu tri mimoúrovňové križovatky.
Tornaľa – Gombasek
Pripravovaný úsek R2 spojí Banskobystrický a Košický kraj. Dĺžka úseku bude 18 km. Úsek bude obsahovať 15 mostov a 1 odpočívadlo. Zo záverečného stanoviska EIA platného z 28.06.2016 vyplýva, že bude stavaný v červenom variante s tunelom Plešivec o dĺžke 1385 metrov.[23] Taktiež sa tu bude nachádzať odpočívadlo Gombasek. Podľa webovej stránky z NDS úsek k 11/2017 je v procese dokumentácie pre územne rozhodnutie..[24]
Rožňava – Jablonov nad Turňou (ľavý pás)
Pripravovaný úsek R2 v polovičnom profile nahradí cestu I/16 cez horský prechod Soroška . Dĺžka úseku bude 14,1 km, začiatok úseku je situovaný v dočasnom napojení na cestu I/16 v tesnej blízkosti križovatky ciest I/16 a I/67, južne od Rožňavy. Trasa najprv pokračuje východným smerom zhruba v súbehu s cestou I/16, následne sa stáča na juhovýchod kde s následne bude nachádzať tunel Soroška. Za tunelom trasa ešte z juhu obchádza obec Jablonov nad Turňou a končí v dočasnom napojení na cestu I/16 východne od zmieňenej obce. Úsek bude postavený v kategórii R 22,5/100 v polovičnom profile t. j. R11,5/100, tunel Soroška v kategórií T8,0/100 v polovičnom profile, rýchlosť v tuneli bude obmedzená na 80 km/h až do postavenia druhej, pravej tunelovej rúry. Predpoklad začatia výstavby tohto úseku bol v roku 2020, dokončenie bolo očakávané v roku 2025. Verejná súťaž bola vyhlásená 27.12.2019 a následne zrušená 8.7.2020. NDS oznámila, že projekt je zle pripravený, nemá stavebné povolenie a nie je prioritou. Realizácia tohto úseku sa tak odsúva na obdobie po roku 2030.[25]
Šaca – Košické Oľšany
Tento úsek dlhý 21,5 kilometra bude súčasťou takzvaného vonkajšieho (diaľničného) obchvatu Košíc, ktorý budú okrem rýchlostnej cesty R2 tvoriť i diaľnica D1 a rýchlostná cesta R4. Od križovatky Šaca vytvára trasa rýchlostnej cesty R2 južný obchvat mesta Košice. Pokračuje okolo areálu US Steel, južne od letiska Košice, údolím rieky Torysy až k obci Košické Olšany. Tam úsek ako aj celá rýchlostná cesta R2 končí v križovatke Hrašovík s diaľnicou D1.Posledný úsek R2 spojí R2 s diaľnicou D1 na križovatke Košické Oľšany a na križovatke Košice-juh s R4. Dĺžka celého úseku bude 24 km. Predpokladaná cena tohto úseku je 240 mil. €[29]. Nachádzať sa tu bude 15 mostov, 5 križovatiek, odpočívadlo Haniska a stredisko správy a údržby rýchlostných ciest SSÚR Šebastovce. Zo záverečného stanoviska EIA platného z 07.10.2014 vyplýva, že bude stavaný vo fialovom variante. Podľa webovej stránky z NDS úsek k 11/2017 je v procese dokumentácie pre stavebné povolenie. V roku 2018 bol úsek rozdelený na dva podúseky Košické Olšany – Križovatka R2/R4 a Križovatka R2/R4 – Košice Šaca s tým, že úsek Košické Olšany – Križovatka R2/R4 má byť rozostavaný ako prvý a to v priebehu roku 2020. Úsek medzi Košickými Olšanmi po križovatku R2 a R4 o celkovej dĺžke 14,3km bol napokon rozostavaný až 25.3.2022. Zmluvný termín dokončenia je 21.3.2025. Zhotoviteľom stavby je EUROVIA SK a.s, cena diela činí 159 100 002,1 EUR.[26]
Remove ads
Primátorka Prievidze Katarína Macháčková spolu s 21 mestskými poslancami iniciovala petíciu za výstavbu R2 v Trenčianskom kraji. Text petície obsahuje túto žiadosť: „Som za bezodkladné zaradenie budovania piatich plánovaných úsekov cesty R2 v Trenčianskom samosprávnom kraji (D1 – Mníchova Lehota, Mníchova Lehota – Ruskovce, Ruskovce – Pravotice, Pravotice – Dolné Vestenice, Dolné Vestenice – Nováky) medzi najvyššie priority Vlády Slovenskej republiky pri rozvoji cestnej infraštruktúry na Slovensku. Žiadam o prehodnotenie a úpravu harmonogramu výstavby cestných komunikácií tak, aby sa vybudovanie cesty a jej definitívne odovzdanie do užívania zrealizovalo v čo najkratšom čase.”[27]
Remove ads
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads