Ložisko (geológia)

Ložisko nerastnej suroviny alebo nerastný zdroj je anomálne prírodné nahromadenie nerastnej suroviny, ktorú je v súčasnosti alebo budúcnosti možné technicky ťažiť so ziskom. Na to aby boli akumulácie nerastných surovín považované za ložiská, musia mať požadovanú kvalitu, technologické vlastnosti a dostatočné množstvo zásob. Ložisko musí mať tiež vhodnú pozíciu v geologickom prostredí, ktorá umožňuje jeho rentabilnú ťažbu vzhľadom na dosiahnutý stupeň technologického rozvoja.

Ťažba na ložisku diamantov z kimberlitovej diatrémy v lome Udačnaja v ruskej Jakutskej republike.

Podľa slovenskej legislatívy je ložiskom nerastov aj základka v hlbinnej bani, opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty^[1]. Väčšina nerastných surovín na Slovensku s výnimkou stavebného kameňa, štrkopieskov a tehliarskych surovín sú považované za tzv. výhradné ložiská, ktoré sú podľa slovenskej ústavy vlastníctvom Slovenskej republiky.

Zásoby

Pre určenie veľkosti zásob ložiska (tzv. výpočet zásob) je potrebný zber, spracovanie a vyhodnocovanie údajov o geologickej pozícii, kvantite a kvalite úžitkových nerastov v ich prirodzenom alebo antropogénnom uložení, umožňujúci rozhodnúť o ich ďalšom využití^[2]. Je to záverečný krok v zložitom postupe rôznych odborných úkonov, ktoré zahŕňajú spracovanie množstva geologickej, technickej a inej potrebnej dokumentácie do podoby záverečnej správy. Takáto správa by mala obsahovať všetky potrebné informácie o ložisku, najmä opis jeho stavby, petrografických a mineralogických charakteristík a iné. Údaje o ložisku by tiež mali obsahovať geologické mapy, schémy či náčrty. Jedným z najdôležitejších informácií by mali byť tabuľky výpočtu zásob, vrátane jeho množstva a kvality, zostavené na základe priložených výsledkov rozborovov^[2].

Ložiská nespĺňajúce kritériá na ťažbu (napr. pre svoju nízku kvalitu) sa označujú ako nebilančné ložiská. V dôsledku rozvoja technologických postupov alebo nárastu potreby alebo cien surovín sa však môžu stať bilančnými ložiskami aj akumulácie, ktoré sa predtým za ložiská nepovažovali. Bežný je aj opačný proces, pri vyťažení alebo zmene geologických podmienok v ložisku^[3].

Bilančné ložiská sú také, ktoré je možné v súčasnosti využiť. Podľa preskúmanosti, úložných pomerov, kvality a bansko-technických podmienok sa klasifikujú na^[4]:

• overené zásoby - ich vlastnosti a rozmery sú overené prieskumnými dielami, ich kvalita preukázaná laboratórne
• pravdepodobné zásoby - ich vlastnosti a rozmery sú odvodené na základe nepriamych prieskumných metód, nie je tiež známy obsah škodlivých zložiek a pod.
• predpokladané zásoby - ich vlastnosti a rozmery sú iba čiastočne hmotne preukázané, väčšina informácií o nich je odvodená na základe analógii z obdobných ložísk

Podľa možnosti dobývania, podmienenej technológiou dobývania, bezpečnosťou prevádzky a určenými ochrannými piliermi sa zásoby klasifikujú na ^[2]:

• viazané zásoby - surovina viazaná v ochranných pilieroch povrchových a podzemných stavieb, zariadení a banských diel a v pilieroch, určených na zaistenie bezpečnosti prevádzky a ochrany chránených záujmov
• voľné zásoby - všetky ostatné zásoby.

Referencie

1. Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva
2. Blišťan, P., Kondela, J., 2001: Základy banskej geológie a výpočtu zásob. Archivované 2012-10-21 na Wayback Machine 1. vyd. Košice : Elfa, 103 s.
3. Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 398
4. Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.^{[nefunkčný odkaz]} Prešovská Univerztita, Prešov, 76 s.

Portál vied o Zemi