Vysoká škola

Vysoká škola je vzdelávacia a vedecká inštitúcia na výchovu najvyššie kvalifikovaných odborníkov. Slovenský zákon o vysokých školách ju definuje ako „vrcholnú vzdelávaciu, vedeckú a umeleckú ustanovizeň“. Môže sa deliť na fakulty.

„Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl“.^[1]

Dejiny vysokých škôl na Slovensku

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vysokých škôl na Slovensku

Vysoké školy v dejinách Slovenska:

Uhorsko

• 1465 – 1491: Universitas Istropolitana (Academia Istropolitana)
• 1635 – 1777: Trnavská univerzita (1777 presťahovaná do Budína, 1786 do Pešti)
• 1657 – 1777/1921: Košická univerzita (1777 – 1850 zmenená na Kráľovskú akadémiu, 1850 – 1921 na Právnickú akadémiu)
• 1667 – prvá štvrtina 20. stor.: Prešovské kolégium
• 1697 – 1783: Filozofické collegium – vysoká škola filozofická, Kláštor trinitárov v Ilave
• 1763 – 1919: Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici (1919 presunutá do Šopronu, Maďarsko)
• 1768 – 1776: Collegium oeconomicum v Senci
• 1777 – 1912: Kráľovská akadémia (najprv v Trnave, 1784 premiestnená do Bratislavy, 1850 – 1912 názov Cisárska a kráľovská akadémia, 1912 súčasť Alžbetínskej univerzity)
• 1860 – 1919: Právnická akadémia v Prešove
• 1880 – 1950: Gréckokatolícka bohoslovecká akadémia v Prešove
• 1882 – ?: Evanjelická teologická akadémia v Prešove
• 1892 – ?: Evanjelická teologická akadémia v Bratislave
• 1906 – 1918: Poľnohospodárska akadémia v Košiciach
• 1912 – 1919: Alžbetínska univerzita v Bratislave

Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika

• od 1919: Univerzita Komenského v Bratislave (1939 – 1954 nazývaná Slovenská univerzita)
• od 1937: Slovenská technická univerzita v Bratislave (pôvodne Slovenská vysoká škola technická, založená v Košiciach, 1938 premiestnená do Martina, 1939 do Bratislavy)
• od 1940: Ekonomická univerzita v Bratislave (1940 – 1945 Vysoká škola obchodná, 1945 – 1949 Slov. vys. škola obchodná, 1949 – 1952 Vysoká škola hospodárskych vied, 1952 – 90-te roky Vysoká škola ekonomická)
• 1946 – 1952: Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach (1952 rozdelená na Vysokú školu poľn. v Nitre a Vysokú školu les. a drev. vo Zvolene)
• od 1949: Vysoká škola múzických umení v Bratislave
• od 1949: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
• od 1952: Technická univerzita v Košiciach (pôvodne Vysoká škola technická)
• od 1952: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (pôvodne Vysoká škola poľn. v Nitre, v roku 1992 časť Nitrianskej univerzity)
• od 1952: Technická univerzita vo Zvolene (pôvodne Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene)
• od 1959/1992: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (1959 – 1964 pedagogický inštitút, 1964 – 1992 nezávislá Pedagogická fakulta, 1992 časť Nitrianskej univerzity, 1992 – 1996 Vysoká škola pedagogická)
• od 1960: Žilinská univerzita v Žiline (pôvodne Vysoká škola dopravná, 1979 – 90-te roky Vysoká škola dopravy a spojov)
• 1953 – 1959: Vysoká škola pedagogická v Bratislave (1959 štúdium opäť prenesené na UK)
• od 1959: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (vznikla z pobočky lek. fakulty UK založenej roku 1948)
• 1969 – (?)1974: tzv. Univerzita 17. novembra v Bratislave (pobočka Univerzity 17. listopadu v Prahe)
• 1972 – 1989: Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda v Bratislave (1969 – 1972 politická fakulta Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne)
• 1970 – (?)1990: samostatná fakulta pražskej Vysokej školy politickej ÚV KSČ
• od 1970: Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach (pôvodne Vysoká škola veterinárska, vznikla z jednej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej, ktorá zostala v Košiciach po zániku Vys. školy poľn. a les. inž.)
• 1973 – 1990: Fakulta vyšetrovania ŠtB a VB v Bratislave Vysokej školy ZNB so sídlom v Prahe (roku 1990 časť pracovníkov prešla do Inštitútu Federálneho ministerstva vnútra pre výchovu a vzdelávanie, pozri aj dole od 1992)
• od 1991: City University, Bellevue, USA (udeľuje diplom akreditovaný v USA nie na Slovensku)
• od 1991/92: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (z nezávislej Pedagogickej fakulty založenej roku 1959 a jednej fakulty Ekonomickej univerzity pôsobiacej v Banskej Bystrici od roku 1973)
• od 1992: (nová) Trnavská univerzita v Trnave
• 1. 7. 1992 – 11. 12. 1992: Nitrianska univerzita (vznikla dočasným zlúčením Pedagogickej fakulty a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre)
• od 1992: Akadémia policajného zboru v Bratislave

Slovensko – štátne a verejné vysoké školy

• od 1993: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši (do roku 2004 Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši)
• od 1973 – 2004: Vojenská letecká akadémia gen. M. R. Štefánika v Košiciach (do roku 1993 Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach, 2004 zlúčená s Technickou univerzitou v Košiciach)
• od 1997: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• od 1997: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (do 15. mája 2002 Trenčianska univerzita v Trenčíne)
• od 1997: Akadémia umení v Banskej Bystrici
• od 1997: Prešovská univerzita v Prešove (odlúčením prešovských fakúlt od Univerzity P.J. Šafárika)
• od 2000: Katolícka univerzita v Ružomberku (vznikla z Katecheticko-pedagogickej fakulty Žilinskej univerzity vytvorenej v Trnavskej univerzite roku 1996 z Pedagogického inštitútu a presunutej roku 1997 pod Žilinskú univerzitu, zákonom č. 131/2002 z roku 2002 zaradená medzi verejné vysoké školy)
• od 2002: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave (vznikla zo Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny založenej roku ?)
• od 2004: Univerzita J. Selyeho v Komárne (maďarský vyučovací jazyk)

Slovensko – súkromné vysoké školy

• od 1999: Vysoká škola manažmentu v Trenčíne (pobočka zahraničnej City University)
• od 2002: Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
• od 2003: Vysoká škola zdravotnícka a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
• od 2004: Paneurópska vysoká škola (2004 – 2010 Bratislavská vysoká škola práva)
• od 2004: Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
• od 2005: Vysoká škola v Sládkovičove
• od 2005: Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove
• od 2005: Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
• od 2006: Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom
• od 2006: Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií
• od 2006: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach
• od 2020: Collegium Humanum - Varšavská Univerzita Manažmentu

Zahraničné vysoké školy

Zahraničné vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenska podľa právnych predpisov štátu ich sídla na základe udelenia oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Práva a povinnosti študentov zahraničných vysokých škôl nie sú upravené zákonom o vysokých školách, ale právnymi predpismi štátu ich sídla. O rovnocennosti získaného dokladu o vzdelaní s dokladmi o vzdelaní vydávaných na Slovensku (vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu) sa rozhoduje rovnako, ako v prípade dokladov o vzdelaní získaných štúdiom v zahraničí.

• od 2008: Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha (pobočka zahraničnej VŠ so sídlom v Česku)
• od 2019: NEWTON University (pobočka zahraničnej VŠ so sídlom v Česku) v Bratislave s možnosťou Bc. a Ing. štúdia v prezenčnej (dennej) a kombinovanej (externej) forme

Súčasná slovenská právna úprava vysokých škôl

Zákon o vysokých školách

Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z., ktorý ustanovuje podmienky, postupy a všetky ďalšie okolnosti štúdia, bol od svojho uvedenia do platnosti 26. marca 2002 do súčasnosti (2025) novelizovaný viac ako 50 krát.^[2][3]

Možnosť vysokých škôl preskúmať a prípadne odobrať akademický titul bola na Slovensku zavedená novelou zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, konkrétne zákonom č. 137/2022 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť v roku 2022 (minister Branislav Gröhling). Táto novela reagovala na spoločenský tlak po medializovaných prípadoch podvodne získaných titulov a zaviedla mechanizmus, ktorý umožňuje vysokým školám konať v prípadoch, keď existuje podozrenie na nečestné alebo protiprávne nadobudnutie titulu.​^[4] O titul bude môcť absolvent prísť z dvoch hlavných dôvodov. „Rektor vyhlási riadne skončenie štúdia za neplatné alebo odníme titul, ak záverečná, rigorózna alebo habilitačná práca bola vypracovaná inou osobou,“ Kauza rigoróznej práce Andreja Danka ako politická a plagiátorská aféra prepukla v septembri 2018.Vtedajšia Ministerka školstva za SNS Martina Lubyová uviedla, „Po dvadsiatich rokoch vás nemôžu sekírovať za to, že ste niekde nedali úvodzovky,“ povedala Lubyová.^[5] Ešte počas jej ministrovania ministerstvo školstva predložilo na pripomienkovanie novelu, ktorá bol kritizovaná ako príliš všeobecná. Podľa nej o titul bude môcť absolvent prísť z dvoch hlavných dôvodov. „Rektor vyhlási riadne skončenie štúdia za neplatné alebo odníme titul, ak záverečná, rigorózna alebo habilitačná práca bola vypracovaná inou osobou.“^[6] V súčasnosti platné úpravy obsahujú samostatné paragrafy (od § 108f) v časti "Vyhlásenie neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti, vyhlásenie neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti, odňatie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu, návrh na odvolanie profesora a vzdanie sa akademického titulu" ako aj samostatný paragraf § 108l "Účasť na akademickom podvode".^[2]

Vysoká škola môže začať konanie o odňatí titulu (neplatnosti štátnej skúšky) v prípade, že absolvent bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý mu dopomohol získať titul (alebo získal výhodu, ktorá mala vplyv na riadne skončenie štúdia), alebo ak sa preukáže, že titul bol získaný podvodne. § 108f 137/2022 Z. z. Rektor začne konanie o odňatí titulu na základe viacerých (piatich) možných dôvodov. § 108g odst. 8 Rektorovi podáva stanovisko k odňatiu titulu komisia, ktorej členov vymenúva a odvoláva rektor a podľa odst 9. Podrobnosti o činnosti komisie upraví vnútorný predpis vysokej školy.^[2]

Konanie môže byť iniciované do troch rokov od právoplatného odsúdenia alebo do desiatich rokov od udelenia titulu. Návrh na prešetrenie môže podať akademický senát vysokej školy alebo fakulty, kde bol titul udelený, alebo Ministerstvo školstva. Rozhodnutie o odňatí titulu prijíma rektor na základe odporúčania poradnej komisie, pričom má na rozhodnutie 90 dní od začatia konania.​^[7]

Študijné programy a tituly

Vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných tzv. študijných programov, ktoré sa uskutočňujú v troch stupňoch:

• 1. stupeň: bakalársky študijný program; dĺžka 3 – 4 roky; titul bakalár (skratka "Bc.")
• 2. stupeň, resp 1. + 2.stupeň (2. stupeň trvá 1 – 3 roky):
  • magisterský študijný program; titul magister (skratka "Mgr.") [v umení: magister umenia (skratka „Mgr. art.“)]; po vykonaní rigoróznej skúšky aj tituly:
    • a) v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied“ (skratka „RNDr.“),
    • b) vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie“ (skratka „PharmDr.“),
    • c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie“ (skratka „PhDr.“),
    • d) v právnických študijných programoch „doktor práv“ (skratka „JUDr.“),
    • e) v učiteľských a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky“ (skratka „PaedDr.“),
    • f) v teologických študijných programoch (okrem katolíckych) „doktor teológie“ (skratka „ThDr.“).
  • inžiniersky študijný program; titul „inžinier“ (skratka "Ing.") [v architektúre „inžinier architekt“ (skratka „Ing. arch.“)]
  • doktorský študijný program; tituly
    • a) vo všeobecnom humánnom lekárstve: doktor všeobecného lekárstva (donedávna "doktor medicíny") (skratka "MUDr.")
    • b) v zubnom humánnom lekárstve: doktor zubnej medicíny (skratka "MDDr.")
    • c) vo veterinárnom lekárstve: doktor veterinárneho lekárstva (donedávna "doktor veterinárnej medicíny") (skratka "MVDr.")
• 3.stupeň:
  • doktorandský študijný program (dĺžka 3 – 4 roky); tituly (za menom):
    • a) v zásade „doktor“ (skratka "PhD.")
    • b) v umeleckých programoch „doktor umenia“ ("ArtD.")
    • c) v katolíckej teológii „licenciát teológie“ ("ThLic.") a „doktor teológie“ (skratka "ThDr.")

Každá vysoká škola musí poskytovať aspoň 1. stupeň.

Delenia

Delenie 1

Od roku 2002, kedy nadobudol platnosť nový zákon o vysokých školách, sa rozlišujú:

• univerzitné vysoké školy: vysoké školy poskytujúce študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa. Len tieto vysoké školy smú používať vo svojom názve slovo univerzita alebo odvodené slová.
• neuniverzitné vysoké školy = odborné vysoké školy: ostatné vysoké školy (prevažne 1. stupeň)

Delenie 2

• Verejná vysoká škola: je verejnoprávna a samosprávna vysoká škola – inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Sem patrí zďaleka najviac vysokých škôl. Financované sú dotáciami zo štátneho rozpočtu a prípadnou podnikateľskou činnosťou.
• Štátna vysoká škola: je každá vojenská, policajná alebo zdravotnícka vysoká škola. Prvé dve sú pritom štátne rozpočtové organizácie, posledná je štátna príspevková organizácia.
• Súkromná vysoká škola: je vysoká škola – právnická osoba, zriadená so súhlasom vlády, v súkromnom vlastníctve, nefinancovaná z verejných zdrojov (s výnimkou prípadných výnimočných dotácií).

Orgány

Orgány akademickej samosprávy (verejnej) vysokej školy:

• akademický senát – sa skladá z volených zástupcov akademickej obce vysokej školy.
• rektor – je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Vymenúva ho prezident Slovenska. Rektora zastupujú prorektori.
• vedecká (umelecká/akademická) rada – významní odborníci v danej oblasti. Vymenúva ich rektor po schválení akademickým senátom.
• disciplinárna rada pre študentov

Akademickú obec vysokej školy tvoria učitelia a výskumní pracovníci, študenti, a pokiaľ tak určí štatút vysokej školy, aj ďalší zamestnanci vysokej školy.

Kvestor je najvyšším zamestnancom vysokej školy zabezpečujúcim hospodársky a administratívny chod školy.

Orgány akademickej samosprávy fakúlt sú rovnaké ako hore, ibaže namiesto rektora je dekan, vymenúvaný rektorom, namiesto prorektora je prodekan a namiesto kvestora je tajomník fakulty.

Orgánom (verejných) vysokých škôl vymenúvaným ministerstvom je trinásťčlenná Správna rada. Jej úlohou je „posilňovať väzbu verejnej vysokej školy v spoločnosti“. Reprezentuje na škole ministerstvo.

Poradným a kontrolným orgánom vlády pre vysoké školy a ich povoľovanie je dvadsaťjedenčlenná Akreditačná komisia.

Vysokoškolskí učitelia

Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách:

• profesor (hosťujúci profesor) : vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
• docent (hosťujúci docent): hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
• odborný asistent: vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov
• asistent: vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov
• lektor: výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov

O udelenie titulu (najprv) „docent“ a (potom) „profesor“ sa môže uchádzať odborník, ktorý na vysokej škole patrične pôsobí a spĺňa určité kritériá.

Titul „profesor emeritus“ môže udeliť rektor za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor, a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí.