Trnavská univerzita v Trnave
univerzita na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Trnavská univerzita v Trnave (spočiatku Trnavská univerzita so sídlom v Trnave, lat. Universitas Tyrnaviensis) je slovenská verejná vysoká škola univerzitného typu v Trnave. Zriadená bola zákonom Slovenskej národnej rady č. 191/1992 Zb. z 25. marca 1992. Otvorená bola otvorila k 1. júlu 1992.[3]
| Trnavská univerzita v Trnave | |
 Budova rektorátu na Hornopotočnej ulici v Trnave, v pozadí Katedrála svätého Jána Krstiteľa (nazývaná aj univerzitný kostol) .jpg) Plaketa s logom pred Trnavskou univerzitou | |
| Motto | |
|---|---|
| „Verná hodnotám, s úctou k tradíciám, otvorená výzvam“[1] | |
| Iné názvy | |
| Latinský názov | Universitas Tyrnaviensis |
| Základné informácie | |
| Typ | verejná vysoká škola výskumná univerzita |
| Rok založenia | 1992 |
| Vedenie | |
| Rektor | prof. Miloš Lichner, SJ |
| Kvestor | Ing. Daniela Naništová, PhD. |
| Štatistické údaje | |
| Počet fakúlt | 5 |
| Počet zamestnancov | 314 (k neznámemu dátumu) |
| Počet študentov | 5 548 (21. 11. 2023)[2] |
| Kontaktné údaje | |
| Miesto | Trnava, Slovensko |
| Telefón | +421 33 5939 203 |
| Oficiálny web | truni.sk |
| Oficiálny e-mail | pr@truni.sk |
Univerzita má päť fakúlt: filozofickú, právnickú, teologickú, pedagogickú a fakultu zdravotníctva a sociálnej práce. Až na teologickú fakultu, ktorá sídli v Bratislave, majú všetky fakulty sídlo v Trnave.[4] Je výskumnou univerzitou.[5] Študuje na nej vyše 5 500 študentov a má vyše 33-tisíc absolventov.[6]
V súčasnosti je jej rektorom literárny vedec, prof. René Bílik, od 1. januára 2024 bude univerzitu viesť ako poverený rektor katolícky teológ, prof. Miloš Lichner.[7]
Univerzita sa hlási k odkazu svojej ideovej predchodkyne, historickej Trnavskej univerzity.[8] Obhajuje kresťanské princípy, „chce chrániť morálne a duchovné hodnoty, vychovávať v duchu ekumenizmu, spolupracovať s univerzitami, výchovnými a vedeckými ústavmi v Slovenskej republike a v zahraničí“.[9] Hlási sa k princípom Veľkej Charty európskych univerzít.[10]
Univerzita spoluzakladala Konzorcium slovenských univerzít U10+[11], medzinárodné konzorcium KreativEU[12] a Sieť univerzít Trojmoria[13]. Ako jediná vysoká škola na Slovensku získala najvyššie slovenské externé ocenenie Národná cena kvality.[14] Univerzita sa v rámci svojho marketingu prezentuje ako „Malý Cambridge“, čo je a názov krátkeho dokumentárneho filmu o univerzite[9].
Existujú snahy o zlúčenie s Univerzitou svätých Cyrila a Metoda, ktorá tiež pôsobí v Trnave.[15]
Podľa pôvodného návrhu od historika Jozefa Šimončiča mal symbol univerzity tvoriť kombinovaný historický motív pôvodnej Trnavskej univerzity, teda alegória a budovy, so stredným znakom mesta Trnavy. S použitím mestského znaku súhlasilo i mesto Trnava.[16]
Nakoniec sa však do symbolu dostala len tvár Krista Pantokratora, ktorej použitie navrhol prvý predseda akademického senátu Trnavskej univerzity Michal Slivka. Návrh výtvarne zrealizoval akademický sochár Anton Gábrik, pričom ako predloha mu poslúžila Kristova tvár z Turínskeho plátna, ikonograficky aj ruská, rukounenapísaná ikona Krista. Hlava Krista je ovenčená svätožiarou, v ktorej je zobrazený kríž.[16]
Myšlienka o založení modernej univerzity v Trnave vznikla počas Nežnej revolúcie v roku 1989 a jej tvorcom bol zrejme historik Jozef Šimončič. Idea rýchlo našla odozvu medzi zástupcami mesta i medzi viacerými domácimi pedagogickými pracovníkmi.[17] Projekt však nevznikal jednoducho, pretože sa okrem neho rozvíjali plány iných projektov, ktoré sa však nakoniec nerealizovali (napríklad obnovenie Academia Istropolitana či založenie novej katolíckej univerzity).[18] Pôvodne sa univerzita mala nazývať Univerzitou Antona Bernoláka, neskôr sa, v rámci odkazu na historickú trnavskú univerzitu, presadil názov Trnavská univerzita. Zásluhy na tvorbe univerzity mali (okrem mnohých ďalších) aj Imrich Borbély, primátor mesta Trnava, a trnavský arcibiskup Ján Sokol.[17] Univerzitu ideovo podporilo viacero zahraničných vedcov, podporný list univerzite poslal napríklad filozof Karl Popper.[19][20]
Univerzita bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 191/1992 Zb. o zriadení Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave z 25. marca 1992.[3] Návrh zákona bol predložený 23 poslancami z rôzneho politického spektra. Veľký podiel na zháňaní politickej podpory mal Trnavčan Rastislav Diovčoš z VPN.[18] Otvorená bola otvorila k 1. júlu 1992.[3] Je považovaná za jeden z prvých plodov ponovembrového vývoja v školstve na Slovensku. Podľa Reného Bílika vznikla ako „prvý kultúrno-vzdelávací projekt modernej vysokej školy, ktorý nebolo potrebné transformovať a zbavovať predchádzajúcich marxistických základov“[8]. Od počiatku bola stavaná na humanistických a kresťanských princípoch. Prvým rektorom bol medzinárodne uznávaný slovenský vedec Anton Hajduk[9], ktorý bol menovaný ešte česko-slovenským prezidentom Václavom Havlom. Slávnostná inaugurácia univerzity sa uskutočnila 8. novembra 1992.[17]
Ako prvé boli zriadené fakulta humanistiky (filozofická) a pedagogická fakulta (1. septembra 1992). V roku 1994 bola založená Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce, ktorá bola v roku 1998 premenovaná na fakultu zdravotníctva a sociálnej práce. 1. septembra 1994 bol za rektorátu Ladislava Šoltésa zriadený Teologický Inštitút svätého Alojza, z ktorého bola 23. októbra 1997 vytvorená teologická fakulta so sídlom v Bratislave. Najmladšou fakultou je právnická fakulta, ktorá bola zriadená 1. októbra 1998.[9] Na jej vzniku sa osobitne podieľal právny romanista Peter Blaho, ktorý pre myšlienku novej právnickej fakulty zlákal viacerých spolupracovníkov z Univerzity Komenského v Bratislave.[17]
Počiatky Trnavskej univerzity boli spojené s ťažkosťami, ktoré spôsobil nástup novej vlády Vladimíra Mečiara. Nová vláda sa pokúsila Trnavskú univerzitu politicky ovládnuť a keď sa jej to nepodarilo, pristúpila k plánu Trnavskú univerzitu zrušiť. Spočiatku spochybňovala menovací dekrét prvého rektora Antona Hajduka. 1. septembra 1992 prebehli voľby prvých orgánov fakúlt a univerzity, ktorých sa zúčastnila aj delegácia z ministerstva školstva. Delegácia, ktorá chcela chod voľby ovplyvniť, prišla práve v čase, keď trnavský arcibiskup Ján Sokol vo svojom prejave kategoricky odmietol politické zasahovanie do chodu univerzity a svoj zámer nedosiahla. Vláda následne zablokovala finančný účet univerzity a začala podnikať ďalšie kroky.[19]
9. septembra 1992 sa konali prvé prijímacie pohovory, na ktoré sa dostavil aj dočasne poverený minister školstva Dušan Slobodník a žiadal ich zastaviť. Vyzval rektora Antona Hajduka, aby mu odovzdal písomnú agendu univerzity, čo však Hajduk neakceptoval a odkázal ministra školstva na konanie pred Ústavným súdom. Minister následne vyzval údržbárov, aby vymenili zámok na dverách rektorátu, čo však údržbári odmietli vykonať. Kritický bod nastal, keď vláda vypracoval návrh zákona o zrušení Trnavskej univerzity. Návrh bol koncom októbra 1992 predložený na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR). Ústavnoprávny výbor a Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru navrhli vládny návrh z rokovania NR SR stiahnuť, no zároveň navrhovali pre univerzitu iné drastické riešenia: zmenu vedenia či zlúčenie s Univerzitou Komenského. Návrh nakoniec podľa Mariána Manáka z Ústavu dejín Trnavskej univerzity stratil podporu poslancov Slovenskej národnej strany, ktorých zrejme ovplyvnil vznik Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa v Budapešti, ktorá tiež vznikla ako pokračovateľka historickej Pazmáňovej univerzity, a o ktorej vzniku sa zmienili aj oficiálne noviny Svätej stolice. Návrh zákona o zrušení Trnavskej univerzity tak bol 15. novembra 1992 stiahnutý.[19]
V 90. rokoch 20. storočia bol súčasťou Trnavskej univerzity chvíľu aj Pedagogický Inštitút svätého Ondreja v Ružomberku. V roku 1996 z neho vznikla Katecheticko-pedagogická fakulta svätého Ondreja, ktorá však nasledujúceho roku prešla pod správu Žilinskej univerzity v Žiline a v roku 2000 z nej vznikla Katolícka univerzita v Ružomberku.[9]
V 21. storočí univerzita pokračovala v rozširovaní svojej činnosti a vo vytváraní ekonomického a vedeckého zázemia. Došlo k obnove priestorov jednotlivých fakúlt a boli dostavané priestory Študentského domova Petra Pázmáňa. Obnovená bola tiež budova rektorátu na Hornopotočnej ulici v Trnave.[14] Vďaka prvému dekanovi právnickej fakulty, Petrovi Blahovi, sa pre právnickú fakultu podarilo získať secesnú budovu na Kollárovej ulici, ktorú následne s ďalším právnikom, Jozefom Prusákom, a architektmi renovovali.[21] V roku 2001 vzniklo univerzitné vydavateľstvo Typi Universitatis Tyrnaviensis, ktoré sídli v Bratislave a ktoré úzko spolupracuje s vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied.[22]
Podľa 7. edície medzinárodného hodnotenia U-Multirank z roku 2020 je Trnavská univerzita v Trnave treťou najlepšou univerzitou na Slovensku. Pozitívne sa hodnotí kvalita publikácií, internacionalizácia študentov aj pedagógov. V U-Multiranku nehodnotili Trnavskú univerzitu len ako inštitúciu, ale aj špeciálne v jednotlivých odboroch politológia, sociológia, história a pedagogické vedy.[23]
Výborný výsledok dosiahla Trnavská univerzita pri hodnotení pedagogických vied, keď zo zapojených slovenských a českých univerzít získala najlepšie umiestnenie podľa všetkých indikátorov.[23]
- Filozofická fakulta
- Právnická fakulta
- Teologická fakulta
- Pedagogická fakulta
- Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
- prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc. (12. máj 1992 – 21. október 1996)
- prof. MUDr. Ladislav Šoltés, DrSc. (31. január 1997 – 31. január 2000)
- prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. (1. február 2000 – 31. január 2007)
- doc. Ing. Martin Mišút, CSc. (1. február 2007 – 31. január 2011)
- doc. ThDr. Andrej Filipek, SJ, PhD. (31. január 2011 – 22. august 2011) – poverený vykonávaním funkcie rektora
- prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. (22. august 2011 – 27. august 2019)
- prof. PaedDr. René Bílik, PhD. (28. august 2019 – 31. december 2023)
- prof. ThLic. Miloš Lichner, SJ, D. Th. (od 1. januára 2024) – poverený výkonom funkcie rektora
- HOLOŠOVÁ, Alžbeta, a kol. Trnavská univerzita vo svetle dejín. Trnava, Kraków : Ústav dejín Trnavskej univerzity; Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2012. 443 s. ISBN 978-83-7490-480-3.
- ŠIMONČIČ, Jozef; HOLOŠOVÁ, Alžbeta (eds.). Dejiny Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010. Trnava : Typi Universitas Tyrnaviensis, 2010. 370 s. ISBN 978-80-8082-353-5.
- KATUNINEC, Milan (zost.). Trnavská univerzita 1992 – 2007 : [15. výročie obnovenia]. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2007. 61 s. ISBN 978-80-8082-151-7.
- séria zborníkov Fons Tyrnaviensis vydávaná od roku 2006
- ŠIMONČIČ, Jozef; ŠKOVIERA, Daniel. Trnavská univerzita v dokumentoch (1635 – 1998). Bratislava : Veda, 2002. 79 s. ISBN 80-224-0730-5.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
