Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)

Katedrála svätého Jána Krstiteľa je rímskokatolícky barokový kostol v Trnave. Je katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy.

Katedrála svätého Jána Krstiteľa
Univerzitný kostol
Patrocínium: sv. Ján Krstiteľ
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Mesto	Trnava
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- arcidiecéza	Trnavská arcidiecéza
- dekanát	Trnava
- farnosť	Trnava - svätého Mikuláša
Súradnice	48°22′49″S 17°35′17″V
Dĺžka	61 m
Šírka	28 m
Ďalšie údaje
- počet veží	2
Architekt	Antonio a Pietro Spazza
Štýl	barok
Výstavba	1629
Dátum
- posvätenia	1637
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- súčasť	Univerzitné budovy
- dátum vyhlásenia	1970
ÚZPF[2]
- číslo	207-1043/1
- dátum zápisu	17. 9. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci Trnavy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Cathedral of St John the Baptist, Trnava
Webová stránka: http://www.abu.sk/arcidieceza/katedrala/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Dejiny

Chrám bol vybudovaný v 17. storočí ako súčasť komplexu budov Trnavskej univerzity. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházy, zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku 1637. Kostol neslúžil len duchovnému poslaniu, konali sa tu aj teologické rozpravy a promócie. Zaujímavosťou sú podzemné katakomby s hrobmi. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 – 1773.^[3] Už v prvej polovici 18. storočia sa pravdepodobne uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, na strechu následne vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia.^[3] V druhej polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. Generálna konzervácia chrámovej výzdoby sa začala uskutočňovať v roku 1942.^[3] V rokoch 1958 – 1963 prebehla čiastočná reštaurácia bočných kaplniek a v rokoch 1970 – 1972 aj hlavného oltára. Po roku 1989 sa prvý raz pristúpilo ku komplexnému reštaurovaniu kostola.^[3]

V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok nato, v decembri 1978, bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.^[3] Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.

Charakteristika kostola

Chrám je prvou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku. Jednoloďový dvojvežový chrám s rovným uzáverom svätyne je orientovaný na západ a má dĺžku 61 metrov a šírku 28 metrov. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov. Pod esterházyovským erbom sa nachádza kamenný erb Trnavskej arcidiecézy používaný od roku 2011.

Interiér chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby s lunetami, v kaplnkách po oboch stranách lode sú krížové klenby. Skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný oltár dokončený v rokoch 1637 až 1640, na realizácii ktorého sa popri viedenských majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z Cífera. Oltár vysoký 20,3 metra a široký 14,8 metra je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe.

Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom talianskych umelcov G. B. Rossa, G. Torniniho a P. Contiho. Stropné fresky sú dielom severotalianskych majstrov F. I. Grafensteina a C.Ricchiho.^[4] V minulosti sa nesprávne uvádzal ako autor stropných malieb viedenský maliar J. Gruber. Na ľavom pilieri chrámu sa nachádza ranobaroková kazateľnica z roku 1637, ktorá je dielom B. Knillinga a V. Stadlera.^[5]

Mortuáriá

V presbytériu sa nachádza osem mortuárií. Pri pohľade do presbytéria smerom k hlavnému oltáru sú to pohrebné štíty zľava donátora kostola Mikuláša Esterházyho, Daniela Esterházyho, Alexandra Esterházyho a Františka Esterházyho, sprava Ladislava Esterházyho, Štefana Esterházyho, esterházyovský bez nápisu (pravdepodobne Tomáša alebo Gašpara, ktorí padli spolu s Františkom a Ladislavom v roku 1652 v bitke pri Veľkých Vozokanoch) a napokon Imricha Očkaja. Texty doslovne znejú:

• Mikuláš Esterházy (1665): ILLVSTRISSIMVS ac EXCELENTISSIMVS D. D. COMES NICOLAVS EZTERHASZI de GALANTHA PERPETVVS de FRAKNO REGNI VNGARIAE PALATINVS AVRI VELLERIS EQVES IVDEX CVMANO // R9 COMMITATVVM SOPRON: SOLIEN & de BEREGK SVPREMV9 COMES SACRAE CAESAR REGQ9 MATTIS INTIMV9 CONSILIARIV9 CAMERARIS PER HVNGARI LOCV TENS AETATIS SVAE 63 OBYT SEP 1665
• Daniel Esterházy (1654): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DANIEL ESTERHASI DE GALANTA 2e EQVES AVRATVS, SACRAE CAESAREAE REGIAEQ; MATTIS. CONSILIARIVS. // OBYT IN DOMINO DIE DECIMA QVARTA MENSIS IVNY, ANNO MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVARTO
• Alexander Esterházy (1681): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DOMINVS ALEXANDER ESZTERHAZY DE GALANTHA EQVES AVRATVS ARC // IVM ZOLYOM ET DOBRONIVA HAEREDITARIVS DOMINVS AETATIS SVAE 48. OBYT DIE 2 APRILIS, ANNO 1681
• František Esterházy (1653): SPECTABILIS ac MAGNIFIC9 DOMIN9 FRANCISC9 EZTERAZI de GALANTA LIBER BARO SACRAE CAESARAE REGIAEC MAYESTATIS PRAESIDY GIARMAT // SVPREM9 CAPITANE9 SVCCVBIVT in CAMPO NAGY VEZERENY in CONFLICTV SVMEMORABILI TVRCORVM ANNO. 1653 die 26 AVGVST AETAT: sue 36^[6]

• Ladislav Esterházy (1652): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES LADISLAVS EZTERHAZI de GALANTHA, PERPETVVS de FRAKNÓ ... TVS, COMITATVS SOPRONIENSIS SVPREMVS COMES, SACRAE CAESAREAE REGIAEq3 MAIESTATIS CON // SILIARIVS, CAMERARIVS, & PRAESIDY PAPENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, qui PATRIAE suae AMORE, ac LIBERANDOR ... RVITVTE CHRISTIANORVM CAPITVORVM FERVENTISSIMO ZELO in ACERRIMO ad PAGVM NAGY VEZEKENY // cum TVRCIS CONFLICTV VNA cum FRANCISCO, THOMA, CASPARO, FRATRVELIB9 suis EZTERHAZY, non MIN9 FORTIT ... GLORIOSE DIMICANDO DIE 26 AVGVSTI ANNO 1652 AETATIS VERO sua ANNO 26 occubud
• Štefan Esterházy (1603): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES STEPHANVS ESTERHAZI DE GALANTHA PERPETVVS DE FRAKNÓ, SACRI ROMANII IMPERII EQVES, SACRAE, CAES, REGIAEQ3 MA3 // CONSILIARIVS, ET PRAESIDII PARENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, OBIIT VIENNAE DIE IV. IVLII: ANNO SALVTIS MDCIII AETATIS SVAE XL
• Imrich Ocskay (1655): GENEROSVS DOMINVS EMERICVS OCZKAY DE OCZKO OBYT DIE VIGESIMA TERTIA FEBRUARY ANNO // DOMINI MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVINTO AETATIS SVAE VIGESIMO QVARTO

Galéria

• 
  Pohľad od budovy rektorátu Trnavskej univerzity v Trnave
• 
  Pohľad z Hollého ulice
• 
  Celkový pohľad na priečelie
• 
  Celkový pohľad na priečelie
• 
  Vstupné dvere, detail
• 
  Interiér katedrály
• 
  Interiér katedrály
• 
  Priestor oltára

Referencie

1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.
2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.
3. KARABA, Rastislav. Katedrála svätého Jána Krstiteľa [online]. abu.sk, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
4. (Zdroj: Dr. Medvecký výskum 2008)
5. Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 49. ISBN 978-80-7162-824-8
6. Texty na mortuáriach [online]. Kostoly a synagógy v Trnave, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)

Literatúra

• Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 35, 48-49: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave")