Evanjelický kostol (Štítnik)

Stavba

Súčasnú podobu kostol dostal po niekoľkých stavebných úpravách. Najstaršou časťou kostola je terajšia sakristia, na mieste ktorej stál prvý pôvodný jednoloďový kostol pravdepodobne z 13. storočia^[5]. Chrám je trojloďový – najvyššia časť kostola je terajšia sakristia z 2. tretiny 14. storočia. Pri pokračovaní stavby v roku 1460 predĺžili južnú a hlavnú loď, ktoré zakončili polygonálnymi uzávermi. Severnú loď už počas ďalších prestavieb nikdy nedokončili.^[6] Stredoveká stavba evanjelického kostola je v súčasnosti pozoruhodná najmä neskorogotickou architektúrou. Najväčším zásahom do stavby je mohutná veža, postavená na západnej strane kostola a zaklenutá v prízemí neskorogotickou rotujúcou klenbou s pretínajúcimi sa rebrami. V roku 1740 vežu ešte zvýšili drevenou nadstavbou a typicky barokovo tvarovanou drevenou strechou^[7]. Začiatkom 16. storočia vznikol malý kamenný organový chór so starým neskorogotickým organom, vloženým do renesančnej skrine. Chór spolu s organom patrí medzi najzaujímavejšie pamiatky tohto druhu

Remove ads

Výzdoba

Na stenách je viac ako 200 m² nástenných (secco i fresco) malieb, ktoré znázorňujú rôzne, prevažne náboženské námety. Sú zachované miestami vo dvoch a výnimočne až v troch vrstvách. Najstaršie maľby, ktoré pochádzajú z poslednej tretiny 14. storočia, sú vytvorené podľa talianskych predlôh. Mladšie, z poslednej tretiny 15. a začiatku 16. storočia, vznikli pod vplyvom nemecko-českého maliarstva a predstavujú rôzne v tom čase obľúbené náboženské cykly, postavy apoštolov, svätcov, ale nájdeme tam aj maľby znázorňujúce pracovné úkony a vtedajšie pracovné nástroje. Evanjelici, ktorým kostol slúžil od polovice 16. storočia, nástenné maľby zabielili. Opätovne ich odkryli až v rokoch 1908/1909 Štefan Groh a Kornel Divald. V kostole sa nachádza aj 14 renesančno-barokových a ranobarokových drevených epitafov – mortuárií, mnoho diel umeleckých remesiel, napríklad zbierka výšiviek a kalichov.

gotická bronzová krstiteľnica z roku 1454, z dielne majstra Jána zo Spišskej Soboty.
dva organy: malý, najstarší organ na Slovensku je z roku 1492, vloženým do renesančnej skrine, veľký organ z roku 1723. Starší 6 registrový pozitív je jeden z najstarších organov na Slovensku, je umiestnený na chóre. Dolný organ bol zhotovený ako dvojmanuálový organ s mechanickým ovládaním, ale začiatkom tohto storočia bol do pôvodnej barokovej skrine zabudovaný pneumatický dvojmanuál z budapeštianskej dielne firmy Rieger-Klos.
renesančno-barokový hlavný oltár z roku 1636, je typom saských dvojkrídlových oltárov s obrazom narodenia Ježiša Krista, čo je pre protestantské kostoly dosť netypický výjav, na krídlach zvestovanie a klaňanie sa troch kráľov, ako aj bičovanie a ukrižovanie. V nadstavci obraz vzkriesenia a nanebovstúpenia i sv. Trojice. Na predele posledná večera. Všetky maľby sa pripisujú holandskému majstrovi Hansovi von Achenovi. Oltár bol darom Gabriela Bakoša a jeho manželky Márie Bornemisza
ranobaroková kazateľnica z roku 1693, so štyrmi plastikami evanjelistov a v strede je Spasiteľ sveta (Salvator mundi). Na parapete schodišťa sú dva obrazy: Nanebovstúpenie a Getsemanská záhrada.
lavice zo 16. – 18. storočia, boli určené jednotlivým skupinám podľa významu a boli často označované symbolmi, napr. cechov. Lavice v presbytériu boli určené mestskej rade a pochádzajú z r. 1510. Pre šľachtičné boli určené dve uzavreté barokové skriňové lavice, čiastočne zahalené mrežovanými oknami, aby nepútali prílišnú pozornosť sú z 18. stor. a patrili Sontágovcom. Väčšina z lavíc pochádza zo 17. - až začiatku 18. storočia. Pred vstupom na kazateľnicu je umiestnená bohato zdobená lavica bývalých evanjelických biskupov, ktorí sídlili v Štítniku viac ako 60 rokov.
náhrobné kamenné dosky, najzaujímavejšie z nich sú Štefana Csetnekyho, posledného z rodu Bebekovcov z roku 1594, a Kláry Bebekovej z červeného lešteného mramoru, okolo nich je sedem náhrobných kameňov patriacich významným štítnickým rodinám pochovaným v krypte pod oltárom.