celonárodná slovenská kultúrna inštitúcia From Wikipedia, the free encyclopedia
Matica slovenská (skr. MS) je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom vMartine. Historické založenie MS bolo na prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4. augusta1863. Vroku 1875uhorská vláda Maticu zakázala a jej činnosť bola obnovená 1. januára1919. V súčasnosti sa riadi Zákonom oMatici slovenskej č.68/1997[2] aStanovami Matice slovenskej.[3] V súčasnosti má 505 miestnych odborov, 15 vedeckých a záujmových odborov[4][5][6] a 240 folklórnych súborov.[7]
Rýchle fakty Základné informácie, Krátky názov ...
Matica slovenská
Matica slovenská
Základné informácie
Krátky názov
MS
Motto
Karol Kuzmány: „Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, treba vám viac práce, viac trpezlivosti.“
Vyšívaný obal stanov Matice slovenskej z roku 1863
Matica slovenská sa zároveň podieľa na rozvoji slovenskej vedy, kultúry, umenia i školstva avšetkých foriem duchovného a spoločenského života, ktoré upevňujú národné sebauvedomenie, najmä v radoch slovenskej inteligencie, študentstva amládeže.[8] Osobitú spoluprácu udržuje a rozvíja s maticami slovanských národov a maticami slovenskými pôsobiacimi mimo územia Slovenska.
Matica slovenská pravidelne organizuje konferencie, semináre, kolokviá aprednášky,[9] podieľa sa tiež na osadzovaní a odhaľovaní pamätných tabúľ a búst k historickým udalostiam a významným osobnostiam slovenskej kultúry.[10] Zamestnanci sa tiež podieľajú na tvorbe historických filmových dokumentov[11] a zapájajú sa do rôznorodej osvetovej činnosti.
Matica slovenská chce prehlbovať u svojich členov pozitívny vzťah k svojej vlasti, domovine svojich predkov, a tak upevňovať národnú hrdosť a vlastenectvo; národne aktivizovať a zjednocovať všetkých občanov a to bez rozdielu národnosti, náboženského vyznania, politickej príslušnosti vrátane slovenských komunít v zahraničí v záujme upevňovania slovenskej štátnosti.[3]
Poslaním Matice je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenska, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.[12]
Pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.[12]
Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v Tatranskej Lesnej.[12] Každé tri roky organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska.[12] Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v Nemecku v roku 1980. Prvý festival na slovenskej pôde bol v roku 1992 v Martine. 8. ročník sa uskutočnil 4. až 10. júla2001 v Michalovciach[13], od 1. do 6. júla2007 vo Vysokých Tatrách[14], 4. až 8. júla2013 v Košiciach.[13]
Archív Matice slovenskej
Členské ústredie Matice slovenskej
Finančno-ekonomický útvar Matice slovenskej
Informačné ústredie Matice slovenskejVedecká a osvetová činnosť Matice slovenskej – konferencie, semináre, kolokviá a prednášky, oficiálne video
Krajanské múzeum Matice slovenskej
Magazín Slovensko
Požičovňa kostýmov a krojov Matice slovenskej
Sekretariát predsedu a správcu Matice slovenskej
Vedné ústredie Matice slovenskej
Slovenský literárny ústav Matice slovenskej
Slovenský historický ústav Matice slovenskej
Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej
Redakcia Slovenských pohľadov
Redakcia Slovenských národných novín
Technicko-investičný útvar Matice slovenskej
Vydavateľstvo Matice slovenskejBusty a pamätné tabule odhalené Maticou slovenskou
Historické dokumenty Matice slovenskej vytvorené Informačným ústredím Matice slovenskej, oficiálne videoDruhá budova Matice slovenskejSúčasná, druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926Slávnostné otvorenie druhej budovy Matice slovenskej
Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1864–1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1962 je národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj sochaS. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V súčasnosti tu je umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.
Druhá budova Matice slovenskej v Martine
2. budova
Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924–1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele. V tejto budove je súčasné sídlo Matice slovenskej.
V areáli sa do konca roka 2022 odhalilo celkovo sedemnásť búst národných dejateľov, ktoré sa osadili v nasledovnom poradí:
Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963–1975. Otvoril ju slávnostne vtedajší predseda Vladimir Mináč. Odovzdaná do užívania bola 31. augusta1975, čím sa tretia matičná budova stala novým moderným a kultúrne polyfunkčným matičným sídlom. Po prijatí knižničného zákona č. 183 z mája 2000 sa Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej odčlenila od materskej inštitúcie a od 1. júla2000 sa stala samostatnou právnickou osobou, ktorá získala sídlo na Hostihore. Na základe zákona bola vyňatá z matičnej štruktúry, okrem tretej, aj prvá historická budova Matice slovenskej. Tretia budova sa stala sídlom Slovenskej národnej knižnice a matičné pôsobisko sa vrátilo do druhej matičnej budovy.
Pamätná tabuľa na 1. budove MSMatiční výtečníci, zakladatelia Matice slovenskej
Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zveľaďovaní pracovať“[3]
V dňoch 6. a 7. júna na zhromaždení v Martine bola v prijatom Memorande národa slovenského aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil prípravný výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej. Na schválenie ich predložil 1. augusta1861 ich predložil na schválenie Uhorskej kráľovskej miestodržitelskej rade.
Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok. Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).
Letopis Matice slovenskej – prvý slovenský vedecký časopis
Vydavateľská produkcia Matice slovenskej z rokov 1863 – 1875
Uhorská vláda (uznesením ministra vnútra Koloman Tisza č. 125 zo 6. apríla) zakázala činnosť Matice slovenskej po 12 rokoch jej existencie. 12 novembra 1875 bola Matica rozpustená[16] a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE), čo bol vládny pomaďarčovací spolkov založený 20. novembra1883Belom Grünwaldom. Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné martinské spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).
Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československa 1. januára. 1919 na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. „Oživotvorujúce“ valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.
Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť (okrem kníh začala vydávať aj časopis Slovensko, určený pre členskú základňu).
Na pôde Matice slovenskej vznikol spolok Slovenská národná knižnica, jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať, získavať a uchovávať slovacikálne tlačené dokumenty.
Na valnom zhromaždení v auguste 1945 v Martine zvolili za nových predsedov Laca Novomeského a Jura Hronca. V júni 1945 v Martine založili člen výboru Matice slovenskej a minister Vladimír Clementis Všeslovanský výbor a v Matici slovenskej sa vytvorilo Slovanské oddelenie. V roku 1945 stojí Ladislav Novomeský aj pri odhalení pamätníka Ľudovíta Štúra v Modre.[17]
V rokoch 1949–1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, zlikvidovali jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Dovtedajšiu matičnú vedeckú činnosť presunuli do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Alexander Dubček v Matici slovenskejZatiaľ čo sa politická situácia zlepšuje, Matica slovenská si pripomenula sté výročie svojho založenia veľkolepými oslavami. Matica slovenská bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním Rady republiky, ktoré odovzdával vtedajší významný štátny a stranícky predstaviteľ Alexander Dubček. 4. augusta bol položený základný kameň tretej budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore.
V auguste 1967 sa prezident Antonín Novotný zúčastnil osláv stého výročia založenia martinského gymnázia a prišiel aj do Matice. Tu keď sa dozvedel od vtedajšieho správcu Juraja Pašky, že Matice sa chce starať o zahraničných Slovákov, rozčúlil sa, že na to má v Prahe Československý ústav zahraničný a obvinil zástupcu Matice z buržoázneho nacionalizmu. Odmietol prijať dary, faksimílie vzácnych matičných dokumentov, prijať dary od Matice zakázal aj svojej manželke. A keď mu ich poslali poštou do Prahy, zásielka sa vrátila s ručne napísaným odkazom „Adresát neprijíma!“[19]
Laco Novomeský na Valnom zhromaždeníPolitické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov.
Predsedom obnovenej Matice slovenskej sa stáva Ladislav Novomeský, ktorý na otváracom valnom zhromaždení prehlásil:
„Veď za tých vyše 100 rokov od moyzesovsko-kuzmányovskej prísahy nezaznamenala matičná história pokojný, rovnomerný a ničím nenarušovaný tok, pretože tak, ako samotné dejiny národa spestrujú zarmucujúce nížiny, zápasy o ich prekonávanie a svetlé výhľady do budúcnosti, i matičné dejiny sú vlastne len ich verný odrzkadľovaním... No všimnite si, že všetky tie kampaňovite sa opakujúce vzťahy od 50. rokov proti buržoáznemu nacionalizmu… týkali sa napokon samotnej Matice slovenskej…smiešne na tomto nesmiešnom boji bolo, že sa opieral o socialistické zásady. Jeho zástavníkom sa videlo, že socializmus im dal právo ignorovať akýkoľvek prejav národného povedomia… zabudli na novšiu poučku socializmu, že revolučný zápas neuvoľnuje len skryté sily internacionálnych más… ale že k životu, že k životu prebúdza aj národné odlišnosti a úctu k nim...“[20]
Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo (budúci predseda Vladimír Mináč v súvislosti s členským hnutím sa v období perestrojky zamýšľal nad novelizáciou normalizačného zákona o Matici slovenskej z r. 1973 a v roku 1988 navrhoval vo výbore MS obnovenie členskej základne na dobrovoľníckom základe[21]).
Vladimír MináčPredsedom Matice slovenskej sa stáva esejista a spisovateľ Vladimír Mináč, ktorý na tomto poste zotrváva až do roku 1989. Za Mináčovho pôsobenia najvýraznejšie pokročilo budovanie Slovenskej národnej knižnice, kde sa rozvíjali jej fondy, bibliografia, informatizácia a proces automatizácie. Inštitučná zložka Matice slovenskej plnila funkciu Slovenskej národnej knižnice, zároveň metodicky riadila okresné knižnice po celom Slovensku. Vydávala Bibliografický zborník a zborník Kniha, časopis Knižnice a vedecké informácie, vychádzal aj populárno-náučný časopis Čitateľ. Mináč venoval veľkú pozornosť aj druhej inštitučnej zložke Pamätníku slovenskej literatúry. Tú tvorili Literárny archív (Archív literatúry a umenia), Hudobný archív a Obrazový archív. Periodicky vychádzali zborníky Literárny archív, Hudobný archív a Obrazový archív. Osobitne podporoval rozvoj literárneho múzejníctva. V roku 1974 sa jeho pričinením vrátila do správy Matice slovenskej jej prvá historická budova v centre Martina, kde sa po náročnom zreštaurovaní zriadilo Slovenské národné literárne múzeum. To začalo budovať svoju stálu expozíciu slovenskej literatúry od čias Veľkej Moravy až po 20. storočie a vydávalo zborník Literárnomúzejný letopis. Vladimír Mináč sa pričinil aj na renovácii a prebudovaní Literárneho múzea Alexandra Sergejeviča Puškina zriadeného v komplexe kaštieľov v Brodzanoch pri Partizánskom. Počas jeho predsedovania v období rokov 1974–1989 sa počet profesionálnych pracovníkov Matice slovenskej strojnásobil a stúpol na asi 500 zamestnancov.[21]
Vladimír Mináč na otvorení tretej budovy Matice slovenskej30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú budovu Matice slovenskej, dielo architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna. Budovu slávnostne otvoril národný umelec a vtedajší predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč.
V roku 1983 zriadil Vladimír Mináč Odbor pre zahraničných Slovákov v Matici slovenskej. Vychádzal aj reprezentatívny časopis pre zahraničných Slovákov Slovensko.[21]
V dňoch 10. – 11. augusta sa znovu konalo „oživotvorujúce“ valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. Minister kultúry odvolal jej komunistické vedenie a dočasným vedením Matice poveril Viliama Jána Grusku.[12][22] Na valnom zhromaždení zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša.[22]
26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Výrazne sa rozvíja spolková súčasť Matice slovenskej a pretvára sa sieť jej pracovísk.
Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát organizovala stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Konal sa v dňoch 12. – 19. júla v Martine. Matičný festival organizuje Matica slovenská každý tretí rok.
Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991–1992. Do lona Matice sa vrátila totalitným režimom zoštátnená tlačiareň Neografia, časopis Slovenské pohľady, niektoré zoštátnené matičné domy.[23]
Matica založila zbierku na Národný poklad, ktorý spravoval jej Matičný fond a.s.,[23][24] ktorý však skrachoval.[25][26] Zmluvu oprevzatí dlhu Matičného fondu podpísal predseda Markuš vroku 2007.[27]Dlh bol splatený vdvoch splátkach zo ziskov Neografie.[27] Národný poklad narástol z 22 miliónov v roku 1993[28] na asi 30 miliónov slovenských korún do roku 2000[29] (zhruba milión eur). Matica z pokladu v roku 2008 investovala približne 23 miliónov korún (takmer 870-tisíc eur) do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré v roku 2011 skrachovalo a s ním zmizla aj značná časť národného pokladu.[30][31] Zbierka tak mala podobný osud ako tri podobné predchádzajúce vyhlásené v rokoch 1862, 1939, 1968[28] Matica od roku 1994 začala udeľovať ceny Nadácie MS.[32][33][34]
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. februára sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. júla otvorili v Martine Svetový rok Slovákov.
Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov. Musela opustiť sídelnú budovu v Martine na Hostihore, ale aj historicky prvú budovu – obidve pripadli do správy Slovenskej národnej knižnice.
Valné zhromaždenie v Spišskej Novej Vsi prijalo Programové zámery na obdobie rokov 2004–2007 s výhľadom do roku 2010 a tiež Memorandum Slovákov doma i vo svete.
Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine schválilo významné dokumenty jej ďalšieho pôsobenia. Delegáti výraznou väčšinou opäť zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša; výbor MS následne zvolil do funkcie nového správcu MS Jána Eštoka.
Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu MS sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku samostatného Slovenska v matičnej budove na Mudroňovej ulici v Martine.
V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera Hronského (august 2009 – júl 2010) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia J. C. Hronského.
V septembri zorganizovala Matica slovenská 2. európsky kongres slovanských Matíc. Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra, ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch 1. – 5. júla2010 11. ročník Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže. V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za svojho predsedu Mariána Tkáča
Park sv. Cyrila a sv. Metoda s Alejou Národných dejateľovV Martine sa 1. augusta2013 uskutočnil 2. európsky kongres matíc slovanských národov. 1. až 4. augusta sa v Martine uskutočnili Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholili oslavy 150. výročia založenia Matice slovenskej. Vrcholom druhého dňa bolo slávnostné otvorenie Parku sv. Cyrila a Metoda v areáli sídelnej matičnej budovy, odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda a búst Štefana Moysesa, Karola Kuzmányho a Jána Francisciho.
V Roku Ľudovíta Štúra Matica slovenská uskutočnila 86 podujatí na Slovensku venovaných národnému velikánovi, z toho tri vedecké konferencie. V tomto roku Matica slovenská odhalila bustu Ľudovíta Štúra a Jozefa Cígera-Hronského.
Marián Gešper, súčasný predseda Matice slovenskejV novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za jej predsedu Mariána Gešpera. V tajných voľbách odovzdalo Gešperovi svoj hlas 258 delegátov, protikandidát Roman Michelko, získal 127 hlasov.[35]
Matica slovenská vyhlásila rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti. Matica slovenská odhalila bustu správcu Matice slovenskej Jozefa Škultétyho. Matica slovenská zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky 1918. Vznikol nový časopis pre matičné hnutie Hlas Matice. Jeho založenie bolo splnením jednej z dlhodobých požiadaviek miestnych odborov a členskej základne MS. V tomto roku MS odhalila bustu bývalého predsedu Matice slovenskej Matúša Dulu.
Kongres matíc a inštitúcii slovanských národov v roku 2019
Matica slovenská vyhlásila rok 2019 za Rok storočnice oživotvorenia Matice slovenskej. V roku 2019 bol zorganizovaný Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov (nvinkou oproti minulým ročníkom bola rozšírená účasť o vedecké ustanovizne iných slovanských národov, ale aj o iné spoločenské organizácie, ktoré sa zaoberajú slovanskou kultúrou a vedou)[36] a vzniká nové periodikum Slovanský obzor (informačný spravodajca Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie).[37] V tomto roku MS odhalila bustu predsedu Matice slovenskej Jána Vanoviča.
IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala Matica slovenská pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej bolo spojené s vydaním pamätnice Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií.[38]
Matica slovenská vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity. Vyšli prvé dve čísla nového odborného časopisu Matice slovenskej Slovensko – Národné spektrum. Časopis vychádza dvakrát ročne. V sídle inštitúcie sa obnovila Bibliotéka Matice slovenskej a začalo sa jej systematické rozvíjanie.
Matica slovenská vyhlásila rok 2021 za Rok Alexandra Dubčeka a odhalila mu bustu v Aleji Národných dejateľov v Martine. Novozvoleným predsedom sa stáva opäť Marián Gešper, ktorý získal 213 hlasov, zatiaľ čo Štefan Martinkovič získal 88 hlasov.[39]
V roku 2021 si okrem Alexandra Dubčeka pripomenula aj sté výročie narodenia Štefana Boleslava Romana, kanadského priemyselníka a prvého predsedu Svetového kongresu Slovákov, ktorému odhalila historicky prvú bustu na Slovensku a 190. výročie Východoslovenského roľníckeho povstania si Matica slovenská pripomenula sériou podujatí a aktivít po celom Slovensku.
Matica slovenská si pripomenula okrúhle 160. výročie prijatia významného emancipačno-politického dokumentu, Memoranda národa slovenského.[40]
Po kodifikačnej príručke Krátkom slovníku slovenského jazyka vyšlo vo Vydavateľstve Matice slovenskej ďalšie dôležité jazykovedné dielo Súčasný spisovný jazyk.
Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV a pri tejto príležitosti pripravila a spolupodieľala sa na sérii slávnostných, kultúrnych, osvetových, vzdelávacích aj turistických podujatí, vernisáží a výstav, vedeckých konferencií, odhalenia pamätných izieb, pamätných tabúľ, búst, publikovaní vedeckých a populárno-náučných článkov, populárno-náučných brožúr a taktiež prípravy dokumentárnych filmov.[41][42][43]
V Martinskej Aleji Národných dejateľov bola odhalená busta Štefana Marka Daxnera,[44] v Rimavskej Sobote, v Aleji Národných dejateľov bola pri príležitosti storočnice odhalená busta Vladimírovi Mináčovi.[45] Matica slovenská odovzdala Mimoriadnu cenu IN MEMORIAM Romanovi Kaliského a zorganizovala spomienkové kolokvium pri príležitosti jeho storočnice.[46] Matica slovenská spolu so Zväzom protifašistických bojovníkov odovzdala ocenenia aj ďalším významným osobnostiam slovenskej kultúry.[47]
V septembri 2022 bola po celoslovenskej konferencii Odkaz štúrovskej generácie oficiálne otvorená Bibliotéka Matice slovenskej.[48] V októbri 2022 si Matica slovenská pripomenula v Nových Zámkoch 260. výročie narodenia Antona Bernoláka.[49]
Matičný vedec[Pozn. 1]Pavol Parenička bol ocenený Národnou cenou Vojtecha Zamarovského za literatúru faktu.[50]
Matica slovenská v roku 2023 pokračuje v pripomínaní dvestoročníc štúrovcov, ale aj bernolákovcov. Rok 2023 vyhlásila pre 160. výročie vzniku inštitúcie ROK MATICE SLOVENSKEJ. Okrem toho si Matica pripomína 1400. výročie Samovej ríše a 1160. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu (vyšiel tematický pracovný zošit) a 30. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Vedné ústredie (Pavol Madura, Pavol Parenička) vytvorilo výstavu informačnú brožúru k 160. výročiu založenia Matice slovenskej[54] a Slovenský literárny ústav vypublikoval knihu Clementis & Mináč, Vlastenci alebo buržoázni nacionalisti[55].
V Bratislave vznikla Galéria Matice slovenskej a revitalizoval sa Výtvarný odbor Matice slovenskej, do ktorého sa aktívnejšie zapojili umelkyne ako Martina Kvašňovská, Martina Bégerová, Jana Cvetanovová, Brigita Lehoťanová, Veronika Ursínyová, Viera Račková, Jana Koštiaľová, Veronika Rusnáková, Ruth Dubayová a umelci Stanislav Harangozó, Michal Vasiľko Kele, Orest Dubay ml., Alexander Vika, Andrej Smolák, Marián Polonský, Emil Semanco a mnohí ďalší. Výtvarný odbor tiež cez príbuzných operuje s dedičstvom výtvarníkov ako Ján Kulich, Tibor Bártfay, Mária Medvecká, Vincent Hložník či Milan Medúz.[56]
Boli založené dva vedecké odbory: Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej[5] a Slovanský odbor Matice slovenskej[6]
Uskutočnili sa oslavy 160. výročia spojené s edukačnou divadelnou scénkou, rozsiahlym galaprogramom, vystúpeniami folklórnych súborov Matice z celého Slovenska, ale aj populárnych skupín a osobností ako Veronika Rabada, SĽUK či Zuzana Smatanová.
Uskutočnil sa Slávnostný snem Matice slovenskej, na ktorom bol schválený Program Matice slovenskej a aktualizované Stanovy Matice slovenskej[57]
Vyšlo niekoľko elektronický kníh, ktoré sú k dispozícii zdarma[58]
Uskutočnil sa V. kongres Matíc a inštitúcii slovanských národov[59]
V spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov Matica zorganizovala rozhovory so žijúcimi osobnosťami ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Vincent Šabík, Anton Hykisch, Ján Tazberík, Alexander Halvoník, Pavol Parenička a ďalšími. Dalimír Hajko bol zároveň ocenený najvyššou Cenou Matice slovenskej.
Maticu slovenskú oficiálne navštívili maďarský veľvyslanec Csaba Balogh a kubánsky veľvyslanec Rafael Pino Bécquer.
Vyšla kniha k 150. výročiu úmrtia Samuela Jurkoviča,[61] kniha Peter Kellner Záboj Hostinský, životný príbeh pobočníka Ľudovíta Štúra; kniha o Františkovi Fugovi, kniha k 80. výročiu tlačiarní Neografia, brožúra k 160. výročiu Maticu slovenskej a ďalšie knihy, e-knihy a pracovné zošity.[62]
Dom Matice slovenskej v Galante usporiadal veľké hudobné podujatie Kantiléna venované Karolovi Duchoňovi (vystúpili Eva Máziková, orchester Taste of Brass, moderoval Martin Jurčo).
Divadlo Komora a Slovenskí rebeli, ktorí pôsobia pri Dome Matice slovenskej v Komárne (Jozef Černek), premiérovali divadelnú hru Milenka, ktorá je pokračovaním trilógie započatej hrou Bosorka a fukusuje tiež na ekumenizmus a národnostnú toleranciu.
Na východnom Slovensku bolo usporiadané knižné turné s témou Kam kráčaš Európa? Utópia alebo dystopia európskej civilizácie?
Na čele Matice boli od roku 1919 štyria predsedovia: Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, František Richard Osvald a Vavro Šrobár. 1919–1926: Matúš Dula (* 1846 – † 1926), 1919–1921: Pavol Országh Hviezdoslav (* 1849 – † 1921), 1919–1926: František Richard Osvald (* 1845 – † 1926), 1919–: Vavro Šrobár (* 1867 – † 1950)
Cenu Daniela Rapanta zriadil Historický odbor Matice slovenskej (HO MS) v roku 1995 ako najvyššie ocenenie, ktorým oceňuje prínos za rozvoj historických vied, za zásluhy o poznanie slovenských dejín a života Slovákov doma i v zahraničí. Udeľuje sa jednotlivcovi alebo dvom jednotlivcom a to za: celoživotné dielo, alebo syntetizujúci pohľad a významné prehĺbenie poznatkov o slovenských dejinách. Cena je udeľovaná na počesť slovenského historika a archiváraDaniela Rapanta podľa možnosti 17. apríla, v deň jeho narodenia.[63]
Cena Františka Hrušovského
Pre študentov histórie a pomocných vied historických, ako aj pre mladých vedeckých pracovníkov, udeľuje HO MS podobne Cenu Františka Hrušovského.[63]
Prvá Zahraničná Matica slovenská (ang. Matica Slovenska Abroad) bola založená v roku 1893 v Chicagu a viedol ju Štefan Furdek.[64]
Po roku 1948 sa Matica slovenská musela vzdať svojich základných úloh, t.j. budovania slovenského povedomia a národnostne integrujúcej funkcie doma aj v zahraničí, bez ohľadu na náboženské vyznanie a princípu nadstraníckosti a preto bola Zahraničná Matica slovenská založená po druhýkrát 30. augusta1959 v argentínskom mesteLuján (75 km od Buenos Aires).[12] Jej predsedom bol predvojnový tajomník Matice J. C. Hronský.[64] Jeho nástupcom sa v roku 1960 stal Stanislav Mečiar, ktorý sa pričinil najmä o rozvoj vydavateľskej činnosti. Po jeho smrti sa v roku 1971 ujal vedenia ZMS mons. František Fuga[64] a jej činnosť sa presunula do Kanady, kde sa rozvíjala spolupráca s Kanadskou slovenskou ligou a Svetovým kongresom Slovákov 1970 ‒ 1971 (SKS). Zakladateľ SKS a jeho prvý predseda Štefan Boleslav Roman, priemyselník a filantrop, pôvodom z východoslovenskej obce Ruskov, bol sám praktizujúci gréckokatolík, s Fugom sa dobre poznali. Š. B. Roman finančne podporil i výstavbu Fugovho chrámu v Hamiltone.[65] Matičným ústredím sa tak stalo mesto Hamilton a okrem bohatej vydavateľskej činnosti sa ZMS angažovala organizačnou prácou v pobočkách v Európe a Austrálii. Podieľala sa na organizácii kultúrno-spoločenských podujatí a už v časoch ČSSR presadzovala myšlienku samostatného Slovenska. Jej heslom bolo rozšírené Hlinkovo heslo „Za Boha a národ“[66] (ang. For God, For Independant State and Country).[67]
V tomto období (v spoluautorstve s maliarom Dr. J. Cincíkom) vznikol návrh zástavy ZMS – slovanskej trikolóry s dvojkrížom na trojvrší umiestnenom v strede. Vložením cyrilo-metodského dvojkríža nad ostro zakončeným trojvrším do stredu slovanskej trikolóry vytvorili zástavu ako identifikačný symbol pre všetkých slovenských emigrantov a exulantov na celom svete.[65] 31 októbra 1984, vtedajší predseda ZMS František Fuga, spolu s vtedajším tajomníkom Rudolfom Šandorfim podpísali aktualizáciu stanov ZMS a zavádzajú slovenskú zástavu Zahraničnej Matice ako súčasť zakladajúcich dokumentov obchodnej spoločnosti Matica Slovenska Abroad na registračnom súde.[65]
Stanovy Matice slovenskej, schválené na Sneme Matice slovenskej 12. 10. 2019, s účinnosťou od 1. 1. 2020, https://matica.sk/wp-content/uploads/2020/01/STANOVY-MS.pdf
TASR. Michalovce žijú prípravami na Matičný svetový festival slovenskej mládeže. SME(Bratislava: Petit Press), 2001-07-01. Dostupné online [cit. 2020-03-03]. ISSN1335-4418.
PODRIMAVSKÝ, Milan. Snahy o oživenie Matice slovenskej a matičná myšlienka v rokoch 1875 – 1914 [online]. 2019-01-28, [cit. 2019-08-12]. Dostupné online.
ČUPKA, Milan. Prečo ešte ľudia veria Matici? Lebo viera sa dedí. Pravda(Bratislava: OUR MEDIA SR), 2013-10-19. Dostupné online [cit. 2023-03-26]. ISSN1336-197X.
Polícia obvinila bývalého šéfa Matice slovenskej Jozefa Markuša. Pravda(Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-10-14. Dostupné online [cit. 2022-12-03]. ISSN1336-197X.
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky [online]. finstat.sk, [cit. 2023-08-04]. Dostupné online.
MATUŠKOVÁ, Veronika. Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií – reprezentačná publikácia slovanských kultúrnych a vedeckých horizontov [online]. 2021-03-01, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.
MATUŠKOVÁ, Veronika. Memorandum národa slovenského sa stalo základným programovým dokumentom Slovákov pred 160 rokmi [online]. 2021-06-07, [cit. 2022-07-20]. Dostupné online.
PAVELCOVÁ, Zuzana; CHOVANEC, Ján; BLEHOVÁ, Beáta Katrebová. ŽIVOT A DIELO ŠTEFANA BOLESLAVA ROMANA: Zborník z medzinárodného vedeckého seminára Matice slovenskej 26. október 2022, Martin. [s.l.]: Matica slovenská. Google-Books-ID: lR68EAAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-80-8128-293-5.
TOMKOVÁ, Tatiana. Slávnostný Snem Matice slovenskej v Martine sa zaoberal aj novelizáciou Stanov MS [online]. 2023-10-22, [cit. 2023-11-07]. Dostupné online.
PERNÝ, Lukáš. SAMUEL JURKOVIČ: STOPÄŤDESIAT ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO: Zakladateľ družstevníctva, prvého slovenského divadla a ľudovýchovy. [s.l.]: Matica slovenská. Google-Books-ID: akffEAAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-80-8128-310-9.
ELIÁŠ, Michal; HAVIAR, Štefan. Zlatá kniha Matice slovenskej. 1. vyd. Martin: Matica slovenská, 2008. 108 s. ISBN 978-80-7090-875-4.
BAJANÍK, Stanislav (ed.). Pamätnica: I. európsky kongres matíc slovanských národov. Martin: Matica slovenská, 2007. 119 s. ISBN 978–80–7090–865–5.
BOTTO, Július. Dejiny Matice slovenskej. Martin: Matica slovenská, 1923. 237 s.
ELIÁŠ, Michal. Z dejín matíc slovanských národov. Martin: Matica slovenská, 2010. 190 s. ISBN 978–80–7090–970–6.
ELIÁŠ, Michal – HAVIAR, Štefan. Zlatá kniha Matice slovenskej. Martin: Matica slovenská, 2008. 105 s. ISBN 978–80–7090–875–4.
ELIÁŠ, Michal – ŠARLUŠKA, Vojtech. Národná svetlica. Martin: Matica slovenská, 1988. 328 s.
GEGUŠ, Ivan – KOVAČKA, Miloš (ed.). Z vôle ľudu obnovená. Martin: Matica slovenská, 1969. 200 s.
GEŠPER, Marián – PARENIČKA, Pavol. Predsedovia Matice slovenskej 1863 – 2019. Martin: Matica slovenská, 2019. 167 s. ISBN 978–80–8128–240–9.
GEŠPER, Marián – PAVELCOVÁ, Zuzana a kol. Pamätnica zo 4. kongresu matíc slovanských národov a inštitúcií slovanských národov, konaného pri príležitosti 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej a podpísania Memoranda národa slovenského. Martin: Matica slovenská, 2020. 358 s. ISBN 978–80–8128–251–5.
HAVIAR, Štefan – KUČMA, Ivan. V pamäti národa. Martin: Matica slovenská, 1988. 341 s.
HIRNER, Alexander. Matičná myšlienka. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1992. 392 s. ISBN 80–220–0397–2.
HOLOTÍK, Ľudovít (ed.). Matica slovenská v našich dejinách. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1963. 431 s.
KOVÁČ, Mišo A. (ed.). Historický rok. Pamätnica z osláv storočnice Matice slovenskej v roku 1963. Martin: Matica slovenská, 1966. 368 s.
KOVÁČ, Mišo A. – VONGREJ, Pavol (ed.). Matica slovenská: obrazová pamätnica 1863 – 1963. Martin: Osveta, 1963. 160 s.
LIBA, Peter. Vydavateľské dielo Matice slovenskej 1863 – 1953: bibliografia s prehľadom. Martin: Matica slovenská, 1963. 551 s.
MADURA, Pavol. Druhá budova Matice slovenskej. Od myšlienky po súčasnosť. Martin: Matica slovenská, 2019. 176 s. ISBN 978–80–8128–227–0.
MADURA, Pavol. Miestny odbor Matice slovenskej v Martine v rokoch 1919 – 1950. Prvé ohnivo matičnej reťaze. Martin: Matica slovenská, 2019. 134 s. ISBN 978–80–8128–244–7.
MULÍK, Peter (ed.). Dvadsať rokov Matice slovenskej. Martin: Matica slovenská, 2010. 130 s. ISBN 978–80–7090–999–7.
SEDLÁK, Imrich (ed.). Matica slovenská v národných dejinách. Martin: Matica slovenská, 2013. 479 s. ISBN 978–80–8128–086–3.
SEDLÁK, Imrich. Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote: od spomienok k prameňom. Martin: Matica slovenská, 2011. 224 s. ISBN 978–80–8128–013–9.
VAGASKÝ, Andrej. Vydavateľská činnosť Matice slovenskej 1953 – 1963. Martin: Matica slovenská, 1964. 339 s.
WINKLER, Tomáš. Vrastanie do času (Rozprávanie o Matici slovenskej). Martin: Matica slovenská, 2013. 263 s. ISBN 978–80–8128–076–4.
WINKLER, Tomáš – ELIÁŠ, Michal a kol. Matica slovenská: dejiny a prítomnosť. Martin: Matica slovenská, 2003. 495 s. ISBN 80–7090–694–4.
.jpg)
Letopis Matice slovenskej – prvý slovenský vedecký časopis
Vydavateľská produkcia Matice slovenskej z rokov 1863 – 1875
Prvá budova Matice slovenskej v Martine
Prvá budova Matice slovenskej
Neografia v minulosti
Neografia v súčasnosti
Dom Jozefa Cígera Hronského v Martine
Expozícia Jozef Cíger-Hronský Život bez oddychu
Busta Jána Francisciho v Aleji národných dejateľov v Martine
Busta Štefana Moyzesa v Aleji národných dejateľov v Martine
Prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes
Prvý podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány
Jozef Kozáček, predseda Matice slovenskej v rokoch 1870 až 1875
Matúš Dula, predseda Matice slovenskej
František Richard Osvald, predseda Matice slovenskej
Vavro Šrobár, predseda Matice slovenskej
Spisovateľ Pavol Országh Hviezdoslav, predseda Matice slovenskej
Jur Janoška, predseda Matice slovenskej v rokoch 1922 až 1930
Marián Blaha, predseda Matice slovenskej
Laco Novomeský, predseda a neskôr čestný predseda Matice slovenskej
Vladimír Mináč, predseda Matice slovenskej
Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej v rokoch 2010 až 2017
Súčasný predseda Matice slovenskej, Marián Gešper
.jpg)
