spisovateľ, bývalý diplomat a politik (1932 – 2024) From Wikipedia, the free encyclopedia
Anton Hykisch (pseudonymy A. Horník, Ahy, Peter Arnošt) (* 23. február 1932, Banská Štiavnica – † 17. júl 2024, Bratislava)[1][2] bol slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež.[1]
| Anton Hykisch | |
| slovenský spisovateľ a dramatik | |
.jpg) | |
| Narodenie | 23. február 1932 Banská Štiavnica, ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 17. júl 2024 (92 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Anton Hykisch |
Narodil sa v rodine úradníka a vzdelanie získaval v Banskej Štiavnici, Pukanci, v Leviciach a napokon v Bratislave, kde študoval v rokoch 1951 – 1956 na Vysokej škole ekonomickej. V rokoch 1956 – 1958 pracoval vo výskumnom ústave, v roku 1958 na Železničnom staviteľstve, v rokoch 1958 – 1962 v Záhradníctve a rekreačných službách mesta Bratislavy. V rokoch 1962 – 1969 pracoval ako literárny redaktor v Československom rozhlase, v rokoch 1969 – 1974 v Ústrednej knižnici SAV, od roku 1974 pracoval v Diele. Od roku 1987 bol redaktorom a neskôr i riaditeľom vydavateľstva Mladé letá, v rokoch 1990 – 1992 bol poslancom a v rokoch 1993 – 1997 veľvyslancom v Kanade.
V januári 1998 mu prezident republiky prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
Ako príslušník Generácie 56 debutoval románom Krok do neznáma (1959), ktorý bol vzápätí z ideologických dôvodov skartovaný a opätovne vyšiel až o štyri roky neskôr. V nasledujúcich knihách Sen vchádza do stanice (1961), Stretol som ťa (1963), Naďa (1964) sa usiloval reagovať na životné situácie a etické postoje svojich súčasníkov, kritika však ocenila až román Námestie v Mähringu (1965), v ktorom sa aj na základe vlastnej mladíckej skúsenosti s pokusom o ilegálne opustenie republiky v r.1949 pokúsil zobraziť osudy svojej generácie. Román je sčasti autobiografickým príbehom mladého inžiniera, ktorý sa po prvý raz dostáva na Západ, keď sa ako študent neúspešne pokúsil o útek do slobodného sveta, aj s vedomím, že za svoj čin bude musieť znášať dôsledky. V 70. a 80. rokoch vydal prózy Vzťahy (1978), Túžba (1980), Atómové leto (1988), knihu sci-fi poviedok Dobre utajený mozog (1979), pozornosť však vzbudil až dvojdielnym románom Čas majstrov (1977), situovaným do Banskej Štiavnice na rozhraní 15. a 16. storočia. Dielo svojou myšlienkovou výpoveďou o nevyhnutnosti tvorivej slobody ako základnej podmienky ľudskej existencie a jej presvedčivou umeleckou realizáciou patrí k našim najvýznamnejším historickým románom. Svoje hodnotové postavenie úspešného tvorcu historickej prózy potvrdil aj románom Milujte kráľovnú (1984). Dielo je evokáciou života na Slovensku za čias panovania Márie Terézie. Autor v nich strieda scény z panovníckych dvorov, knižníc, dielní a bojísk. Román zobrazuje osudy slovenských vzdelancov tých čias, ale aj osudy významných postáv európskej histórie (Voltaire, Haydn, Mozart).
Záujem o moderné technické výdobytky využil v náučnej knihe Volanty do nebies (1975) a v knihe Budúcnosť je už dnes (1987), ktorú už priamo adresoval mladému čitateľovi. Pre deti mladšieho školského veku napísal knihu Kamarát Čipko (1989), v ktorej im prostredníctvom autorskej rozprávky, t. j. fantazijného výmyslu, sprostredkoval náučné informácie z oblasti dobovej elektroniky. Časť kritiky prijala knihu ako pokus o symbiózu autorskej rozprávky so žánrom umelecko-náučnej prózy (E. Tučná), časť druhá autorovu žánrovú iniciatívu označila za konvenčné mechanické kríženie beletristických postupov a technicko-odborných poznatkov, ktoré je v rozpore s metódami modernej literatúry faktu (M. Jurčo).
Anton Hykisch je tiež autorom reportáží o Kanade a Číne. V roku 1968 vydal cestopisnú esej Kanada nie je kanada, ktorú napísal po návrate zo Svetovej výstavy Expo 67 v Montreale.
Matica slovenská si uctila Antona Hykischa špeciálnou besedou zorganizovanou v Dome Matice slovenskej Bratislave, kde diskutoval po boku kulturológov Viktora Timuru a Lukáša Perného (organizátor). Na podujatí prezentoval svoj život a tvorbu, so zameraním predovšetkým na tematiku národného obrodenia. Išlo o posledné zaznamenané verejné vystúpenie Antona Hykischa.[3] Svoj pozdravný text poslal ešte na vedecké podujatie o odkaze bernolákovcov, ktoré organizovala Matica slovenská v Košiciach.[4]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
