Levice (Slovensko)
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Levice (nem. Lewenz; maď. Léva) sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji. Levice sú sídlom najväčšieho okresu na Slovensku a zároveň 18. najväčším mestom na Slovensku.
| Levice | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Tekov |
| Vodné toky | Podlužianka, Perec |
| Nadmorská výška | 163 m n. m. |
| Súradnice | 48°12′59″S 18°36′29″V |
| Rozloha | 61 km² (6 100 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 30 823 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 505,3 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1156 |
| Primátor | Ján Krtík[3] (nezávislý) |
| PSČ | 934 01 |
| ŠÚJ | 502031 |
| EČV (do r. 2022) | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Nám. hrdinov 1 934 32 Levice |
| E-mailová adresa | msu@levice.sk |
| Telefón | 036 / 635 02 82 |
| Fax | 036 / 630 69 01 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta | |
| Wikimedia Commons: Levice | |
| Webová stránka: levice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mesto sa nachádza v dolnom Pohroní, v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, južne od Štiavnických vrchov. Centrom prechádza cesta I/51 (Nitra – Hontianske Nemce), ktorú vo východnej časti mesta križuje II/564 (Tlmače – Štúrovo). Železničná trať Nové Zámky – Zvolen tu križuje trať do Štúrova.
Levice sú vzdialené 45 km východne od Nitry, 29 km južne od Novej Bane, 43 km juhozápadne od Banskej Štiavnice a 55 km severne od Štúrova. Najbližším mestom sú 10 km vzdialené Tlmače.
Časti mesta
- Mestské časti:
- Sídliská:
- Rybníky 1 – 5
- Vinohrady
- Ostatné časti:
- Cigánka
- Nová osada
- Géňa
- Staré Levice
- Krížny Vrch
Ulice a námestia
V meste sa nachádzajú nasledovné ulice a námestia:
A. Dvořáka, A. Kmeťa, A. Sládkoviča, Agátová, B. Němcovej, B. Smetanu, B. S. Timravy, Bátovska cesta, Bernoláková, Brestová, Červenej armády, Čsl. armády, Dopravná, Dostojevského, Družstevnícka, F. Engelsa, F. Hečku, Gaštanová, Hlboká, Holubyho, Hontianska, Hronská, Hurbanova, I. Krasku, J. Bottu, J. Černáka, J. Dózsu, J. Holého, J. Jesenského, J. Kalinčiaka, J. Kollára, J. Švermu, Jarná, Javorová, Jubilejná, Jurska cesta, Južná, K. Marxa, Kalnícka cesta, Kalvínske námestie, Kasárenská, Kľačianska, Koháryho, Komenského, Konopná, kpt. Jaroša, kpt. Nálepku, Krátka, Ku Bratke, Kuzmányho, Kvetná, Kyjevská, L. Exnára, Ľ. Ivana, Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Štúra, Ľanová, Lipová, Ludanská cesta, M. Kukučína, M. R. Štefánika, Mestský majer, Mierová, mjr. Samojlenku, Mládežnícka, Mlynská, Mochovská, Montua, Moyzesova, Mudroňova, Muštová, Muškátová, Na bašte, Na lúkach, Nábrežná, Nádražný rad, Námestie E.M. Šoltésovej, Námestie hrdinov, Narcisová, Obrancov mieru, Okružná, Orgovánová, P. Jilemníckeho, P. O. Hviezdoslava, Palackého, Palárikova, Partizánov, Perecká, Pionierska, Pivničná, Pod amfiteátrom, Pod Urbanom, Podhradie, Poľná, Požiarnicka, Pradiarska, Pri Podlužianke, Pri tehelni, Priateľstva, Robotnícka, Rozmarínová, Ružová, Rybáreň, S. Chalupku, Saratovská, Severná, Skalný rad, Slobody, SNP, Sokolovská, Súkenícka, Sv. Michala, Š. Majora, Šafárikova, Školská, T. Vansovej, Tabaková, Tatranská, Tekovská, Textilná, Tolstého, Turecký rad, Tyršova, Vajanského, Vinohradnícka, Vojenská, Východná, Vysoká, Z. Nejedlého, Záhradná, Železničná, Ul. M. Monaca, Tichá, Nová, 1. mája, 28. októbra, 29. augusta.
Mestom preteká potok Podlužianka, potok Telér a kanál Perec (voda je doňho privedená z Hrona pri hati vo Veľkých Kozmálovciach).
Vodné plochy
Pri meste sa nachádzajú Levické rybníky.
Rybníky na juhovýchodnom okraji mesta vybudované v rokoch 1950 – 56, boli v minulosti využívané na pestovanie ryže.
V roku 1974 boli vyhlásené za chránený areál.
V súčasnosti slúžia ako oddychový areál a sú v súkromnom vlastníctve.
Prvá písomná zmienka o troch osadách na území dnešných Levíc pochádza z roku 1156 a je zachovaná v odpise z roku 1347. Ostrihomský arcibiskup Martirius vysvätil kostol Sv. Martina v obci Bratka, ktorý postavil komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným aj hnuteľným majetkom. Arcibiskup súčasne pričlenil k tomuto kostolu tri obce, okrem Bratky aj dediny Levice a Vitk. Je tu zmienka o osade hostí v Leviciach. Hostia – cudzinci boli spravidla remeselníci a obchodníci, ranostredoveké Levice mali tak už v polovici 12. storočia dobré predpoklady rastu na remeselné a trhové stredisko.
Z roku 1300 je druhá listinná zmienka o Leviciach v súvislosti s cestou, ktorá k nim viedla. V roku 1313 v listine kaločskej kapituly sa spomína kastelán Levického hradu Imrich Bečej aj ako tekovský župan.
Roku 1318 v listine Matúša Čáka sa spomína ako kastelán Levického hradu komes Július z Topoľčianok. Roku 1321 Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi Karolovi Róbertovi.
V roku 1330 po atentáte na Karola Róberta, ktorý spáchal Felicián Zach, bolo celé atentátnikovo príbuzenstvo tvrdo potrestané. Pred Levickým hradom Imrich Bečej sťal Šebe, najstaršiu dcéru Felicána Zacha.
V roku 1332 zoznamy pápežských desiatkov uvádzajú príjem levického farára Šalamúna z kostola Sv. Martina. Je to prvá zmienka o levickej farnosti, ktorá sem bola preložená z Bratky, čo naznačuje, že Levice už boli fakticky, aj keď nie právne, mestečkom.
V roku 1388 kráľ Žigmund daroval Levický hrad a hradné panstvo Ladislavovi zo Šaroviec, predkovi rodiny Levických.
Prvý raz sa spomína právo vyberať mýto a týždenné trhy v Leviciach, čo je významným prvkom mestskosti.
Prvý raz sa spomína obec Staré Levice.
Roku 1395 kráľ Žigmund definitívne udelil Levické hradné panstvo aj s mestečkom Levice Ladislavovi zo Šaroviec. Roku 1396 syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako Peter z Levíc.
V roku 1428 prvá zmienka, ktorá uvádza Levice už ako mestečko. Ako súčasť hradného panstva podliehali Levice kastelánovi Levického hradu.
V roku 1434 husiti vypálili Levický hrad, pričom sa zničili tam uložené listiny. 28. decembra 1441 kráľ Vladislav I. udelil Ladislavovi Levickému právo raziť na Levickom hrade strieborné mince „na spôsob mesta Budína“. Z roku 1526 je prvá správa o prekvitajúcom vinohradníctve v Leviciach. Levičania boli významnými dodávateľmi vína pre Banskú Štiavnicu.
V roku 1529 po zrade Žigmunda Levického kráľ Ferdinand I. skonfiškoval levické hradné panstvo a daroval ho svojej manželke Anne Jagelovskej.
Roku 1537 kráľ vrátil levické hradné panstvo Gabrielovi Levickému, ktorý stál na strane Habsburgovcov, a vymenoval ho zároveň za tekovského župana. V roku 1542 po smrti Gabriela Levického sa majiteľom hradu stal Melchior Balaša, ktorý si zobral za manželku vdovu po Gabrielovi, Annu Turzovú.
Roku 1544 sa prvý turecký útok na Levice skončil vypálením mesta. Hrad, ktorý bránil Melchior Balaša, sa útoku ubránil. Roku 1549, potom ako v roku 1548 uhorský snem prijal prísne opatrenia proti Melicherovi Balašovi, pre jeho lúpežnú činnosť, začalo sa 22. apríla obliehanie Levického hradu cisárskym vojskom pod velením Mikuláša zo Salmu. Po niekoľkých týždňoch posádka hradu, vedená Tomášom Dócim, kapitulovala a časť jej príslušníkov bola pod hradom popravená. Mesto bolo počas bojov vypálené.
V roku 1553 po smrti Jána Levického († 12. september 1553), údajne posledného príslušníka rodu Levických, pripadol hrad s celým panstvom späť kráľovi.
Panovník sem dosadil vojenskú posádku, vymenoval hradného kapitána. Levice sa tak stali proti tureckou pevnosťou, chrániacou prístup k bohatým banským mestám.
V roku 1554 na panovníkov príkaz bol spísaný urbár levického hradného panstva. Mestečko Levice malo podľa neho 55 sedliackych usadlostí a desať rodín želiarov, jeden mlyn a mýtnu stanicu, v Starých Leviciach bolo 16 poddanských usadlostí a 15 rodín želiarov.
Roku 1558 kráľ Ferdinand I. daroval Levický hrad spolu s panstvom Štefanovi Dobovi, ktorý sa roku 1561 stal kapitánom protitureckej pevnosti Levice a zároveň aj tekovským županom. Roku 1571 František Dobo, od roku 1567 kapitán Levického hradu a od roku 1574 župan Tekovskej stolice, dal na hradnom nádvorí vybudovať Dobovský kaštieľ a previesť renesančné stavebné úpravy.
Dňa 1. septembra 1578 turecké vojsko prepadlo a vypálilo tzv. dolné mesto a mnohých obyvateľov zajalo. Ďalší turecký útok proti Leviciam odrazila levická posádka v roku 1587.
Roku 1602 po vymretí rodu Dobovcov sa stal majiteľom Levického hradu a hradného panstva protestant Sigfried Kolonič. Zomrel zadlžený v roku 1623, preto 15 rokov ležal nepochovaný na Levickom hrade.
Roku 1604 z tohoto roku pochádza prvá známa pečať mesta Levice.
Roku 1605 na jar bolo mesto vypálené kuruckým veliteľom Františkom Rhédeyim.
Roku 1613 Turci od základu vypálili osadu Staré Levice, ktorá už nikdy nebola obnovená.
Roku 1620 v Leviciach existovalo kalvínske gymnázium. V tomto roku v meste existoval už prvý písomne doložený čižmársky cech, ktorého artikuly boli vydané r. 1629.
Roku 1635 v rámci dobudovania opevnenia Levíc boli vonkajšie hradby spojené s mestskými hradbami do spoločného obranného systému s hradom.
Roku 1636 donačnou listinou Ferdinand III. daroval Levický hrad, hradné panstvo a mesto svojmu synovi Ferdinandovi.
Roku 1640 majiteľom hradu i mesta sa stal rod Csáky. Dedičným hradným kapitánom bol v tom období gróf Ladislav Csáky a po ňom jeho syn Pavol, ktorý zomrel v r. 1680.
Roku 1663 2. novembra obsadili mesto a hrad Turci. V rokoch 1663 – 1664 turecký cestovateľ Evlija Čelebi navštívil Levice a v jeho diele Kniha ciest sa zachoval popis mesta a hradu Levice.
Roku 1664 12. júna cisárska armáda oslobodila mesto a hrad Levice spod tureckej okupácie. 19. júla v bitke pri Leviciach cisárske vojská pod velením generála Louisa Raduita de Souches porazili Turkov. V boji padol Štefan Koháry, hlavný kapitán banských miest a župan Hontianskej stolice.
Roku 1667 v písomných prameňoch sa spomína Cigánska ulica, ale rómski obyvatelia tu boli už o niekoľko desaťročí skôr, živili sa obchodom s koňmi a kováčstvom.
Roku 1675 v meste bol založený františkánsky kláštor a kostol Sv. Jozefa.
Roku 1690 Levický hrad, mesto a hradné panstvo získal od panovníka knieža Pavol Eszterházy.
Roku 1699 z Levického hradu odišla kráľovská vojenská posádka, čím hrad stratil charakter proti tureckej pevnosti.
Roku 1703 17. septembra dobyl mesto kurucký veliteľ Ladislav Očkaj, ktorý tu mal aj svadbu s Ilonou Tisza. 31. októbra dobyli naspäť hrad s mestom cisárski vojaci, mesto vyrabovali a vypálili.
Roku 1705 3. januára sa v Leviciach uskutočnila vojenská poradu Františka II. Rákóciho s jeho kuruckými veliteľmi.
V rokoch 1708 – 1709 kurucký generál Mikuláš Berčéni prepustil Levický hrad cisárskemu vojsku. Pri ústupe z Levíc veliteľ kurucov Ján Bottyán dal zapáliť pracháreň a zasypať zeminou hradnú priekopu. Dnes, na mieste niekdajšej vodnej priekopy, ktorá bránila prístup k hradu, je Obchodná Akadémia a hradný park.
V rokoch 1709 – 1710 v meste a na okolí vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.
RNDr. Ján Krtík (1. marec 1962, Levice) je primátor mesta Levice od roku 2018.
Primátori mesta Levice
Prvým primátorom mesta Levice po Nežnej revolúcii sa stal Ing. Ladislav Kisely /nar.17.2.1954 v Leviciach/ kandidujúci ako nezávislý kandidát s podporou VPN a demokratických strán. Funkciu primátora vykonával aj v ďalších dvoch volebných obdobiach do roku 2002.
Štefan Mišák bol zvolený za primátora mesta Levice:
- vo voľbách 6. a 7. decembra 2002 s počtom hlasov 2 765 z 10 211 a s podporou strán Hnutie za demokraciu, Kresťanskodemokratické hnutie, Slovenská demokratická a kresťanská únia, SMER, Sociálnodemokratická alternatíva.
- vo voľbách 2. decembra 2006 počtom hlasov 4 728 z 9 868 ako nezávislý kandidát.
- vo voľbách 27. novembra 2010 počtom hlasov 4 709 z 9 393 s podporou strán SMER-SD a MOST-HÍD.
- vo voľbách 15. novembra 2014 počtom hlasov 2 552 z 8 556 s podporou strán SMER-SD a Slovenská národná strana a Strana zelených.
Ján Krtík bol zvolený za primátora mesta Levice vo voľbách 10. novembra 2018 počtom hlasov 2920 z 9498 ako nezávislý kandidát.
| Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2001 | |||
|---|---|---|---|
| Slováci | 84,83% | ||
| Maďari | 12,23% | ||
| Česi | 1,04% | ||
| Rómovia | 0,36% | ||
| Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2011 | |||
|---|---|---|---|
| Spolu obyvateľov | 34 844 (100%) | ||
| Slováci | 27 050 (77,83%) | ||
| Nezistená | 4 033 (11,57%) | ||
| Maďari | 3 202 (9,19%) | ||
| Česi | 229 (0,66%) | ||
| Rómovia | 153 (0,44%) | ||
| Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 2021: | |||
|---|---|---|---|
| Spolu obyvateľov | 31 974 (100%) | ||
| Slováci | 26 652 (83,4%) | ||
| Maďari | 2 644 (8,3%) | ||
| Česi | 195 (0,6%) | ||
| Rómovia | 124 (0,4%) | ||
| Obyvateľstvo podľa vierovyznania | |||
|---|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 58,76% | ||
| Evanjelici | 7,46% | ||
| Gréckokatolíci | 0,32% | ||
| bez vyznania | 22,77% | ||
| nezistené | 3,4% | ||
Na Slovensku sa koná každoročne súťaž o najkrajšie mesto Slovenska. V roku 2010 sa Levice umiestnili na 9. mieste. Mesto od roku 2009 vyhlasuje každoročne súťaž "Tu som doma Tu dovolenkujem", mesto sa snaží zaujať turistov a ale aj miestnych rôznymi podujatiami v regióne.
Pamiatky
- Levický hrad, súbor stredovekej zrúcaniny hradu a mladšieho kaštieľa, ktorý vznikal od druhej polovice 13. storočia. Vznikol ako obranný bod na ceste ku stredoslovenským banským mestám. Jeho majiteľmi boli Matúš Čák Trenčiansky, miestny rod Levických, či lúpežný šľachtic Melchior Balaša. Hrad bol opustený po roku 1696, kedy došlo k ničivému požiaru. Na hradnom nádvorí sa nachádza Dobóvský kaštieľ, pôvodne renesančná dvojpodlažná stavba z obdobia okolo roku 1571. Barokovo bol prestavaný v roku 1710.[4] V súčasnosti tu sídli Tekovské múzeum.
Levický hrad
Letecká fotografia
Levické hradné slávnosti
.jpg)
Sakrálne pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a prestavanou vežou z roku 1675. Stavebnými úpravami prešiel v rokoch 1773 a 1947 – 1948.[5] Pôvodne bol súčasťou františkánskeho kláštora, ktorý bol však zrušený Jozefom II. V roku 1814 kláštor prevzali piaristi, ktorí tu zriadili gymnázium.
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová pôvodne neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1773 – 1780. Iniciátormi výstavby kostola boli príslušníci roku Esterháziovcov. V roku 1808 kostol vyhorel. Súčasná eklektická úprava kostola s dvojvežovým priečelím pochádza z roku 1902.[6] V interiéri sa nachádza súbor klasicistických oltárov z konca 18. storočia. Súčasťou zariadenia kostola sú ja neskorobarokové lavice s výjavmi zo života sv. Františka.
Kostol sv. Jozefa
Kostol sv. Michala archanjela
Detail fasády
Kostol na vyobrazení z roku 1903
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1785 – 1788. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v roku 1824.[7] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná majú šambrány s klenákmi. Vstup je riešený ako predstavaná predsieň s nárožným kvádrovaním.
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1789. Upravovaný bol v rokoch 1838 – 1843.[8] Fasády kostola sú členené lizénami, hlavné priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená ihlanovou helmicou.
- Židovská synagóga, eklektická halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1853. Súčasťou interiéru je ženská galéria.[9] Fasády sú členené priebežným pásovaním, atika má bohatú štukovú výzdobu. Okná majú profilované šambrány, vstupy sú riešené ako edikuly. V nedávnej dobe prešla synagóga citlivou obnovou a slúži ako mestský kultúrny priestor.
Reformovaný kostol
Evanjelický kostol
Synagóga
Desatoro na štíte synagógy
- Reformovaný kostol v mestskej časti Kalinčiakovo, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou asi z polovice 12. storočia. Ide o jednu z najvýznamnejších románskych pamiatok na Slovensku. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Anny. Ide o typický príklad emporového románskeho kostola, kanonická vizitácia z 18. storočia uvádza ako staviteľov stavby miestny rok Šimoniovcov. Nachádza sa na spojnici dvoch významných ranouhorských centier, Ostrihomu a Starého Tekova. Od roku 1655 je kostol reformovaný. Stavebnámi úpravami prešiel v roku 1682, kedy vznikol nový trámový strop. Stavebnými úpravami prešiel kostol po požiari z roku 1832, vznikol nový strop lode a bola nadstavaná veža. Do záujmu pamiatkarov vstúpil v roku 1878, kedy I. Henszlman vykonal opis a prvú datáciu stavby. Obnovou prešiel v roku 1932. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený, po vojne nasledovala ďalšia obnova v rokoch 1958 – 1959. Poslednou obnovou prešiel v roku 2016, kedy bola obnovená šindľová strecha.[10] Fasáda kostola postaveného z kamenných kvádrov je členená nárožnými opornými piliermi, apsida lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená šindľovou cibuľou.
Reformovaný kostol v Kalinčiakove
Detail románskeho kvádrového muriva
Apsida
Empora
Interiér apsidy
Pomníky
- Pomník padlým vojakom Sovietskej a Rumunskej armády počas 2.svetovej vojny na Námestí Hrdinov (Pomník bol postavený najmä z finančných zbierok obyvateľov celého okresu. Pomník odhalili 28.10.1945 a autorkou ideového návrhu bola známa levická výtvarníčka Ica Tabyová)
- Socha Milana Rastislava Štefánika – park
- Pamätná busta Ľudovíta Štúra – na ulici Ľudovíta Štúra
- Pamätná busta Kálmana Kittenberga – na ulici Kálmana Kittenberga
Parky
- Park M. R. Štefánika
- Schoellerov park (miestny názov, „Starý park“)
- Hradný park
Kultúra
- Levické divadelné dni – prehliadka ochotníckych divadelných súborov
- Levické hradné slávnosti
- Levické poľovnícke dni
- World & Etno Fest LEVICE
- Jazz & Blues Fest LEVICE
- Levický jarmok v októbri
- Levický netradičný jarmok (pivný) v máji
- Rybací piknik
Hudba
Významné hudobné festivaly, World & Etno Fest (každý rok na prelome júna a júla) a Jazz & Blues Fest (každý rok 2. novembrový víkend). Hudobný cyklus s názvom "Blues.LV" (pravidelné koncerty prevažne z oblasti jazzu, blues a podobných žánrov)
- priemyselný park Géňa
Základné školy
- základná škola A. Kmeťa, M. R. Štefanika
- základná škola, Ulica sv. Michala 42
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza
- základná škola Ul. Pri Podlužianke 6
- základná škola Ul. Saratovská 43
- základná škola Ul. Saratovská 85
- základná škola Ul. Školská 14
- Katolícka spojená škola sv. Vincenta de Paul / Základná škola s Materskou školou sv. Vincenta de Paul (dva názvy)
- Súkromná základná škola T. Smaragd
Stredné školy
- Gymnázium Andreja Vrábla
- Stredná priemyselná škola Levice Archivované 2018-10-20 na Wayback Machine
- Stredná umelecká škola Ladislava Bielika
- Združená stredná škola obchodu a služieb
- Stredná poľnohospodárska škola
- Obchodná akadémia
- Pedagogická a Sociálna Akadémia
- Stredná odborná škola, Pod amfiteátrom 7
- Gymnázium Pétera Czeglédiho Reformovanej kresťanskej cirkvi s vyučovacím jazykom maďarským
- Gymnázium sv. Vincenta de Paul Archivované 2018-10-20 na Wayback Machine
- Súkromná Stredná Odborná Škola ANIMUS Levice
- Súkromné gymnázium T. Smaragd
Šport
V meste sa nachádza Dom športu, zimný štadión, futbalový štadión, mestská plaváreň a športová hala, tenisové ihriská.
Športové kluby
|
|
|
Rodáci
- Pál Z. Szalay (* 1891 – † 1975), akademický maliar
- Imrich Karvaš (* 1903 – † 1981), národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér Slovenskej národnej banky
- Vladimír Durdík (* 1924 – † 1978), herec
- Magda Paveleková (* 1931 – † 2015), herečka (Jej rodný dom resp. bytovka tzv. „Jozefčekov dom“ sa nachádza v centre mesta na Námestí hrdinov)
- Ladislav Bielik (* 1939 – † 1984), fotograf
- Richard Petruška (* 1969), basketbalista
- Ondrej Krajňák (* 1978), popredný jazzový hudobník, hráč na klavír, skladateľ, slobodný umelec
- Csaba Tolnai (*1972 – 2021) miestny historik, lokalpatriot, do svojej predčasnej smrti zástupca primátora
- Miroslav Rác ml. (*1986) hudobník, medzinárodne uznávaný skladateľ klasickej hudby, vo svojich hudobných kompozíciách sa venuje téme Rómskeho holokaustu
Boskovice, Česko, 2008- Náměšť na Hané, Česko, 2004
Érd, Maďarsko, 1987- Svätý Ondrej, Maďarsko, 1992
Rtiščevo, Rusko – 5. septembra 1984 s cieľom upevnenia družby medzi mestami Rtiščevo a Levice, a na počesť 40. výročia SNP bola ulica "Парковский переулок" premenovaná na ulicu Levice (Левице).
Ruda Śląska, Poľsko, 2000- Skierniewice, Poľsko, 2004
- Lubaczów, Poľsko, 2018
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
