Kalvinizmus

Kalvinizmus je kresťanské protestantské vyznanie ktoré vzniklo v 16. storočí švajčiarskou reformáciou. Vyznáva teológiu Jána Kalvína. Kalvinizmus zvíťazil najprv v Ženeve a rýchlo nadobudol celoeurópsky význam, prenikol do Francúzska (hugenoti), Škótska, Anglicka (puritáni), Uhorska, Čiech, Nemecka a inde.

Pamätník významných kalvínskych teológov: Viliam Farel, Theodor Beza, Ján Kalvín a John Knox v Ženeve.

Charakteristickou črtou kalvinizmu je téza o predurčenosti: ľudia sa delia na vyvolených, ktorí sú ešte pred narodením Bohom vyvolení k nebeskej blaženosti, a na zavrhnutých, ktorí sú predurčení k odsúdeniu. Všetci ľudia vo svojom prirodzenom stave smerujú k večnému odsúdeniu v pekle, ale tí, ktorých k tomu Boh, na základe jeho milosti, predurčil, uveria v Krista, a nájdu tak záchranu.

Ľudia, ponechaní vo vlastnom stave a neviere, pri poslednom súde dostanú to, čo im spravodlivo patrí a kam vo svojom živote smerovali.

Kalvinizmus za prameň viery považuje Bibliu a vyznáva Helvétske vyznanie. Za sviatosti považuje krst a Večeru Pánovu. Narozdiel od luteránov, kalvíni neveria v reálnu telesnú prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej. V kostoloch sa nenachádzajú žiadne obrazy ani sochy a bohoslužby sú taktiež jednoduché. Celibát duchovných je dobrovoľný. Niektoré kalvínske cirkvi umožňujú ordináciu žien a niektoré aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Kalvinizmus mal vplyv na rozvoj moderného kapitalizmu, a tým sa vo svojom diele Protestantská etika a duch kapitalizmu (orig. Die protestantische Ethik und der „Geist“ des Kapitalismus, 1905) zaoberal sociológ Max Weber.

Päť bodov kalvinizmu

Nasledujúcich päť bodov, ktoré sú známe aj pod anglickým akronymom TULIP (tulipán), bolo prijatých na Dordrechtskej synode v rokoch 1618 – 19. Boli koncipované ako odpoveď na päť bodov učenia arminiánov v rámci teologickej debaty o povahe Božej milosti a o predestinácii. Nepredstavujú preto súhrn celého učenia Kalvína (ktorý sa niektorým z týchto bodov vo svojich spisoch ani nevenoval) alebo kalvinizmu.

1. úplná skazenosť (angl. total depravity) – v dôsledku prvotného hriechu sa človek stal otrokom hriechu. Má síce slobodnú vôľu, ale tá je skazená, a preto nie je schopný žiť podľa Božej vôle.
2. nepodmienené vyvolenie (unconditional election) – Boh človeku záchranu od spravodlivého súdu nedlhuje, napriek tomu sa rozhodol mnohým, ktorých si od večnosti vybral, prejaviť milosť. To nebolo podmienené zásluhami, charakterom, preto je založené výlučne na Božej milosti.
3. ohraničené zmierenie (limited atonement) – Kristova smrť na kríži je vykúpením za hriechy tých, nad ktorými sa Boh rozhodol zmilovať. Nevzťahuje sa rovnakým spôsobom na celé ľudstvo, ale jej vykupiteľské pôsobenie sa obmedzuje len na vyvolených.
4. neodolateľná milosť (irresistible grace) – Božie vyvolenie prekonáva všetky vonkajšie prekážky, a vyvoleného vedie k viere, a teda k spáse tak, že tomu nemôže zabrániť ani ten vyvolený.
5. zachovanie svätých (perseverance of saints) – Každý, kto bol raz vyvolený pre spasenie, a z Božej milosti uveril v Ježiša Krista, je možné, ale nestane sa to, aby od neho odpadol.

Kalvinizmus na Slovensku

Na Slovensku je jedinou kalvínskou cirkvou Reformovaná kresťanská cirkev. V roku 2011 sa k nej hlásilo 98 797 členov, prevažne maďarskej národnosti.

Významní predstavitelia

• Ján Kalvín
• Theodor Beza
• Heinrich Bullinger
• Ulrich Zwingli
• Viliam Farel
• John Knox
• Martin Bucer

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému kalvinizmus.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.