Prvá generácia bernolákovcov pôsobila od 80. rokov 18. storočia do 20. rokov 19. storočia v týchto centrách: Bratislava, Trnava (sídlo Slovenského učeného tovarišstva). Jej naj závažnejším činom je uzákonenie slovenčiny ako národného spisovného jazyka (bernolákovčina) a jej uvedenie do krásnej, náučnej a náboženskej literatúry.
Predstaviteľmi prvej generácie bernolákovcov sú okrem A. Bernoláka: J. Fándly, O. Mesároš, M. Hamuljak, A. Rudnai, A. Radlinský a ďalší. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina, koncepcie slovenskej národnej svojbytnosti a idea rovnosti národov.
Druhá generácia bernolákovcov pôsobila v 20. a 30. rokoch 19. stor. v centrách: Ostrihom, Budín, Pešť.
Snažili sa rozvíjať slovenský jazyk a prekonať jazykovú a konfesionálnu rozdvojenosť slovenských národných novorodeneckých síl. Tomuto cieľu slúžil aj Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej založený Martinom Hamuljakom.
Mladobernolákovská generácia sa názorovo zblížila so štúrovcami, prijala ich koncepciu i nový, štúrovský spisovný jazyk.
Podľa autorov najnovšej knihy o bernolákovcoch[2] sú (na základe kulturologického výskumu Lukáša Perného na podklade dát Martiny Matečkovej) ich prvenstvá nasledovné:
K počiatkom slovenského národného hnutia: Sborník štúdií Historického ústavu SAV pri príležitosti 200 ročného jubilea narodenia Antona Bernoláka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 480 s. [Zborník obsahuje 22 vedeckých štúdií orientovaných na rôzne aspekty bernolákovského hnutia.]
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.