slovenský rímskokatolícky kňaz a jazykovedec From Wikipedia, the free encyclopedia
Anton Bernolák (predikát: zo Slanice, staršie de Szlanicza; * 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – pozri bernolákovčina. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Anton Bernolák | |
slovenský jazykovedec | |
Štát pôsobenia | Habsburská monarchia |
---|---|
Biografické údaje | |
Narodenie | 3. október 1762 Slanica, Uhorsko |
Úmrtie | 15. január 1813 (50 rokov) Nové Zámky, Uhorsko |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 17. august 1787 (24 rokov) |
Odkazy | |
Anton Bernolák | |
V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 57. mieste.[1]
Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica[2] Juraja Bernoláka zo Slanice[3] a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774 – 1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bolo kaplánske miesto v Čeklísi (dnes Bernolákovo) kde pôsobil 4 roky (1787 – 1791). Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy.
Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy kráľovnej Márie Terézie a cisára Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcový infarkt. Pochovaný bol 18. januára 1813 na tzv. starom cintoríne pri kaplnke Najsvätejšej Trojice v Nových Zámkoch.[4]
Slovenské učené tovarišstvo bolo so svojimi pobočnými stánkami zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).
V septembri 2022 si Matica slovenská pripomenula v Nových Zámkoch 260. výročie narodenia Antona Bernoláka.[5] Anton Bernolák má tiež bustu v Aleji národných dejateľov v Martine. V roku 2024 vydala Matica slovenská prvú komplexnú knihu o bernolákovcoch.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.