Remove ads
Samuel Tomášik (pseudonymy Kozodolský, Samuel Tomášek; * 8. február 1813, Jelšavská Teplica, dnes Gemerské Teplice – † 10. september 1887, Chyžné) bol slovenský romantický prozaik, básnik a evanjelický farár.
| Samuel Tomášik | |
| slovenský romantický spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 8. február 1813 Jelšavská Teplica, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 10. september 1887 (74 rokov) Chyžné, Rakúsko-Uhorsko |
| Rodičia | Ján Pavol Tomášik, Kristína rod. Glosová |
| Odkazy | |
| Commons |  Samo Tomášik |
Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní na lýceu v Kežmarku, Krakove a Wieliczke. Po ukončení vzdelávania pracoval dva roky ako vychovávateľ v Bánréve, no keď jeho otec ochorel, vrátil sa domov a po jeho smrti pôsobil v Chyžnom ako evanjelický farár. Keď v roku 1834 odišiel do Nemecka, aby si doplnil vzdelanie, v jeho farnosti ho zastupoval Samo Chalupka. V rokoch 1856 – 1860 sa stal dozorcom škôl a pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Remove ads
Svojou tvorbou sa radí do medziobdobia medzi kollárovskou a štúrovskou generáciou. Začínal latinskou tvorbou (poézia), no tiež sa zaujímal o ľudovú tvorbu. Okrem latinčiny písal tiež česky a slovensky. V jeho tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, manželským, či na báze ľudovej tvorby. Priestorovo umiestňuje svoje diela na územie Muráňa, resp. do gemerského regiónu. Jeho diela sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli.
Hymna Hej, Slované a Hej, Slováci
Na Slovensku bola hymnou Slovenského štátu (1939 - 1945), hymnou bola aj v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej Hore. Hudba je založená na Mazurku Dąbrowskiego, ktorý bol hymnou Poľska od roku 1926, ale ktorý je oveľa pomalší.
Remove ads
12. februára 2023 usporiadala v Gemerských Tepliciach Matica slovenská spomienkové podujatie z ktorého vznikol aj krátky dokumentárny film.[1] Článok pripravila evanjelická farárka Emília Emília Völgyiová a Tatiana Tomková z Domu Matice slovenskej v Rožňave.[2] Pripomenul si ho aj časopisy Hlas ľudu[3] a Nové Slovo.[4]
- 1888 – Básně a písně, súhrnné dielo
- 1834 – Hej, Slováci (pôvodný názov Na Slovany), hymnická pieseň
- 1846 – Hladomra, prvá próza (povesť)
- 1864 – Bašovci na Muránskom zámku, poviedka
- 1865 – Sečovci, veľmoži gemerskí, poviedka
- 1867 – Vešelínovo dobytie Muráňa, poviedka
- 1870 – Odboj Vešelínov, poviedka
- 1873 – Malkotenti, poviedka
- 1876 – Kuruci, poviedka
- 1872 – Pamäti gemersko-malohontské, faktografická próza; dejiny Gemera
- 1883 – Denkwürdigkeiten des Muranyer Schlosses, mit Bezug auf die Vaterländische Geschichte, faktografické dejiny muránskeho zámku
- Barón Trenck, vodca pandúrov, nedokončený román (len rukopis)
- Svadba pod Kohoutem, dráma (len rukopis)
- Kolo Tatier čierňava, revolučná pieseň
- Hej, pod Kriváňom (pôvodne Hej, pod Muráňom), básnické dielo, ktoré znárodnelo
- Ja som bača veľmi starý
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads