ugrofínsky jazyk From Wikipedia, the free encyclopedia
Maďarčina (maď. magyar nyelv) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Maďarčina (Magyar nyelv) | |
Štáty | Maďarsko Rumunsko Slovensko Srbsko Ukrajina USA Kanada Chorvátsko Rakúsko |
---|---|
Región | Stredná Európa |
Počet hovoriacich | 15,0 miliónov |
Poradie | 66. miesto |
Klasifikácia | uralské jazyky |
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Maďarsko Európska únia Regionálny alebo miestny jazyk v styku s úradmi v štátoch: Rumunsko Slovensko Slovinsko Rakúsko Srbsko (Vojvodina) |
Regulátor | Maďarská akadémia vied |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | hu |
ISO 639-2 | hun |
ISO 639-3 | hun |
Wikipédia | |
Adresa | hu.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipédia, a szabad lexikon |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Maďarsky hovorí dnes asi 14,5 miliónov ľudí, z toho asi 10 miliónov v Maďarsku. Je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je hu
príp. hun
(podľa ISO 639).
Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):
Prvé nápisy v maďarčine možno pochádzajú z 10. storočia, písané ešte v rovásírás (tzv. staromaďarskom runovom písme), ale ich datovanie a relevancia sú veľmi sporné.
Od vzniku Uhorska (10. storočie) až do roku 1844 bola úradným jazykom latinčina.
Prvé písomné pamiatky sú len cudzojazyčné texty s niekoľkými maďarskými slovami. Prvé sú arabsko-perzské a byzantské pramene z 9. a 10. storočia, od 11. storočia aj uhorské pramene. Prvým takýmto uhorským prameňom je Zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Tihanyi asi z roku 1055. V latinskom texte je 58 maďarských slov a 33 prípon.
Prvý súvislý text v maďarčine (190 slov, modlitba) pochádza z konca 12. storočia, prvá maďarská báseň (verzia latinského Planctus Sanctae Mariae) asi z roku 1300.
Prvé knihy v maďarčine sú z 15. storočia, spravidla kódexy s náboženským obsahom. Od konca 15. storočia sú známe aj početné svetské texty (listy a historické piesne).
Kým dovtedy boli texty v jednotlivých nárečiach, od konca 16. storočia možno pozorovať vytváranie nadregionálnej nárečovej normy. Vzniká však veľmi pomaly a stále sa rozlišuje variant západný, severný, východný a variant území pod tureckou nadvládou. V 17. a 18. storočí sa tento rozdiel v dokumentoch zmenšil na variant západný (po oboch brehoch Dunaja) a variant východný (po oboch brehoch Tisy). K vytvoreniu úplne jednotného spisovného jazyka došlo (podobne ako na Slovensku) až koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia v dôsledku osvietenských myšlienok a ako reakcia na germanizačné tendencie Jozefa II. koncom 18. storočia [chýba zdroj].
Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.
Percentuálny prehľad prevzatých slov[1] | ||||
---|---|---|---|---|
Neznámy pôvod | 30 % | |||
Ugrofínsky pôvod | 21 % | |||
Slovanské jazyky | 20 % | |||
Germánske jazyky | 11 % | |||
Turkické jazyky | 9,5 % | |||
Latinčina a gréčtina | 6 % | |||
Románske jazyky | 2,5 % | |||
Ostatné | 1 % | |||
Maďarčina sa používa v nasledujúcich oblastiach:
Štát | Obyvatelia |
---|---|
Maďarsko | 9 546 374 (sčítanie 2001 Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine) |
Rumunsko (hlavne Sedmohradsko) | 1 443 970 (sčítanie 2002) |
Slovensko (v pohraničných oblastiach s Maďarskom) | 520 528 (sčítanie 2001 Archivované 2007-05-16 na Wayback Machine) |
Srbsko (hlavne Vojvodina) | 285 000 (sčítanie 2002) |
Ukrajina (hlavne Zakarpatská Ukrajina) | 149 400 (sčítanie 2001 Archivované 2004-11-01 na Wayback Machine) |
Kanada | 75 555 (sčítanie 2001 Archivované 2008-02-13 na Wayback Machine) |
Izrael | 70 000 |
Rakúsko (hlavne Burgenland) | 22 000 |
Chorvátsko | 16 500 |
Slovinsko | 9 240 |
Maďarsky hovoriaci obyvatelia žijú taktiež v štátoch Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Kanada, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Venezuela a v ostatných častiach sveta (približne milión hovoriacich).
Maďarčina je úradný jazyk Maďarska, jedným z úradných jazykov Európskej únie a jedným z úradných jazykov oblasti Vojvodiny v Srbsku. V styku s úradmi sa popri vlastnom úradnom/štátnom jazyku môže maďarčina používať v Rumunsku a na Slovensku v obciach s viac než 20% podielom Maďarov, ďalej v Rakúsku len v obciach Oberpullendorf, Oberwart, Rotenturm an der Pinka a Unterwart, v Slovinsku len v obciach Hodoš, Šalovci, Moravske Toplice, Dobrovnik a Lendava [chýba zdroj], v Chorvátsku v obciach, kde tvoria viac ako tretinu (to sú v praxi len dve obce) a na Ukrajine na „miestach“ kde tvoria viac ako polovicu obyvateľstva (to sa v praxi týka viacero obcí v južnej Zakarpatskej oblasti).
Maďarčina sa delí na tieto nárečia (dialekty):
Čangóovia hovoria dialektom izolovaným od ostatných Maďarov, preto si uchovali dialekt veľmi podobný stredovekej maďarčine.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.