Turkické jazyky

Delenie

Vysvetlivka: Slová uvedené v zátvorkách sú synonymá slova pred zátvorkou.

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]

turkické jazyky:

prototurkičtina (praturkičtina, turkičtina)
z-turkické jazyky (z a š skupina turkických jazykov, bežné turkické jazyky, turkické/turecké/turkotatárske jazyky v užšom zmysle)
- juhovýchodné turkické jazyky (čagatajské jazyky, ujgurské jazyky (význam A), východné turkické jazyky/východoturkické jazyky, karlucké jazyky, stredoázijské (turkické) jazyky, východotürkütské jazyky)
  - †staroturkičtina v širšom zmysle
    - †orchonská turkičtina (staroturkičtina v užšom zmysle, starooghuzština) – t.j. jazyk Göktürkov (= Köktürkov, Modrých Turkov), jazyk orchonských nápisov
    - †staroujgurčina - staroujgurčina je aj synonymum čagatajčiny
  - †karlučtina (karlucko-ujgurské jazyky)
    - †stredoturkický slovník Mahmúda al-Kášgarího
    - †jazyk karachánovského štátu („karachanidčina“) – zaraďovaný aj pod aralsko-kaspické jazyky
    - †jazyk po karachánovskom období
  - †chórezmčina (chorezmijčina, chórezmská turkičtina, chorezmijská turkičtina, karluk-chórezmčina, chórezmská ujgurčina, chorezmijská ujgurčina) – bol to aj jazyk východnej Zlatej hordy; zaraďované aj ako izolovaný jazyk priamo pod (z-)turkické jazyky
  - †čagatajčina (starouzbečtina)
  - cátančina (ducha)
  - uzbečtina – delí sa buď na 4 skupiny dialektov (severná uzbečtina (Kazachstan), južná uzbečtina (Uzbekistan, Afganistan; iranizovaná alebo neiranizovaná), kypčak-uzbečtina, oghuz-uzbečtina) alebo podľa Ethnologue ako „makrojazyk“ uzbečtina na 2 jazyky (severná uzbečtina (Uzbekistan, Kazachstan, vrátane kypčak-uzbečtiny a oghuz-uzbečtiny) a južná uzbečtina (Afganistan))
  - ujgurčina (novoujgurčina) v širšom zmysle
    - ujgurčina (novoujgurčina) v užšom zmysle
    - východné turkické dialekty - dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan, Chami a i. (slabo preskúmané); zaraďované aj ako dialekty ujgurčiny
  - taranči (ilijská ujgurčina)
  - ili turki
  - ainu (aini, ejnu)
  - saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina, západná ujgurčina) – zaraďované aj do severovýchodnej skupiny
- juhozápadné turkické jazyky (oghuzské jazyky, turkménske jazyky, južné turkické jazyky/juhoturkické jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky; jazyky označené * Ethnologue radí ako turecké jazyky, a označené ** ako azerbajdžanské jazyky)
  - †staroanatolčina (seldžučtina)
  - †staroosmančina
  - západooghuzské jazyky
    - turečtina (*}
    - gagauzština (*)
    - balkánska gagauzská turečtina (*)
    - azerbajdžančina (**)
  - juhooghuzské jazyky
    - chaladžština (**) – Johanson ho klasifikuje ako oddelenú skupinu
    - salčuk (salčuq) (**)
    - afganská oghuzská skupina dialektov - afšár (afšar), baharlu, nafar atď.
    - iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (**) (kašká’i, qašqai, qašqají)
  - východooghuzské jazyky (oghuzsko-turkménske jazyky)
    - turkménčina
    - chorásánska turečtina (*)
  - salarčina – zaraďované aj pod juhovýchodnú skupinu
- severozápadné turkické jazyky (kypčacké jazyky, kumánske jazyky, západné turkické jazyky/západoturkické jazyky)
  - aralsko-kaspické jazyky (aralo-kaspické jazyky, juhokypčacké jazyky, kypčacko-nogajské jazyky):
    - kazaština
    - karakalpačtina
    - (moderná) kirgizština ((moderná) kyrgyzština) – zaraďovaná aj k altajským turkickým jazykom
    - nogajčina
    - (†)kypčak-uzbečtina – zaraďovaná asi aj pod kumánčinu/kypčačtinu, lebo má rovnaký ISO kód
    - fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky) – zaraďované aj ako dialekt chakaštiny
  - pontsko-kaspické jazyky (ponto-kaspické jazyky, čiernomorsko-kaspické jazyky, západokypčacké jazyky, (pečenežština a) kypčacko-oghuzské jazyky)
    - karačajčina-balkarčina (balkarčina v širšom zmysle)
      - karačajčina
      - balkarčina v užšom zmysle
    - karaimčina (karajčina)
    - kumyčtina
    - krymčačtina (krimčačtina, židovská krymská tatárčina) – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny
    - krymská tatárčina – zaraďovaná aj pod juhozápadnú skupinu
    - †pečenežština
    - †kumánčina (polovečtina) a †kypčačtina
  - uralské jazyky (severokypčacké jazyky, volžsko-uralské jazyky, kypčacko-bulharské jazyky):
    - †jazyk západnej Zlatej hordy (starotatárčina)
    - tatárčina – dialekt centrálna tatárčina (kazanská tatárčina), dialekt západná tatárčina (mišarčina) a zmiešané dialekty (astrachánskotatársky a príp. ďalšie)
    - západosibírska tatárska skupina dialektov (dialekt východná tatárčina) – turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
    - baškirčina
- severovýchodné turkické jazyky (altajské jazyky, sibírske jazyky, severné turkické jazyky/severoturkické jazyky, ujgurské jazyky (význam B), ujgursko-oghuzské jyzyky)
  - †starokirgizština – zaraďované aj do (?) juhovýchodnej skupiny
  - juhosibírske jayzky
    - čulymčina - zaraďovaná aj pod severozápadnú skupinu
    - sajanské turkické jazyky
      - tuviančina
      - karagaština (tofalarčina, tofa)
    - jenisejské turkické jazyky (chakaské jazyky bez čulymčiny)
      - chakaština
      - šorčina – uvádzané aj spolu s čulymčinou
      - dialekty príbuzné šorčine – sagajčina (sagaj), kačinčina (kača), kyzylčina (kyzyl, qyzyl)
    - altajské turkické jazyky (altajčina v širšom zmysle, ojrotské jazyky)
      - severná altajčina - dialekty tubalarčina (tuba, tuba-kiži, jyš-kiži), kumandinčina (kumandi, kumandy, kumandú, kumandy-kiži), čelkančina (kú, kuu-kiži, lebedinčina); zaraďované aj ku kirgižštine
      - južná altajčina (ojrotčina) v širšom zmysle – dialekty južná altajšina v užšom zmysle (ojrotčina v užšom zmysle, altajčina v užšom zmysle, altaj-kiži), teleutčina (teleut, tälängät), telengitčina (telengit, tälängit, tälängüt)
  - severosibírske jazyky (jakutské jazyky)
    - dolgančina
    - jakutčina
- urumčina – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny alebo aspoň za jazyk patriaci priamo pod severozápadnú skupinu
r-turkické jazyky (r a l skupina turkických jazykov, oghurské jazyky, bulharské jazyky, hunsko-bulharské jazyky, turkicko-bulharské jazyky, bulharsko-turkické jazyky)
- ?†hunčina
- ?†chazarčina
- ?†avarčina (turkická avarčina) – pozor na zámenu s modernou avarčinou
- †protobulharčina (prabulharčina, starobulharčina)
  - †raná protobulharčina
  - †podunajská bulharčina
  - †povolžská bulharčina
- čuvaština

Poznámka: V slovenčine sa môže vždy alternatívne písať:

namiesto oghuz... : oguz...
namiesto oghur... : ogur...
namiesto kypčak... : kipčak...
namiesto turkick...: tureck... alebo turksk... alebo turkotatársk...

Chronologická systematika ^[3]

Turkické jazyky:

staroturkické jazyky– 8-10. stor. resp. 8. - 13. stor.
stredoturkické jazyky – 11.-15. stor. resp. 13. - polovica 19. stor.
novoturkické jazyky – od. 16. stor. resp. od polovice 19. stor.

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]

Turkické jazyky:

prototurkičtina
bežné turkické jazyky
- juhovýchodná vetva (ujgurské jazyky)
  - západná skupina
    - uzbečtina (vrátane oghuz-uzbečtiny, bez kypčak-uzbečtiny)
  - východná skupina
    - taranči
    - salarčina
    - ujgurčina
    - saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina)
    - východné turkické dialekty – dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan a i. (slabo preskúmané)
- juhozápadná vetva (oghuzské jazyky)
  - juhooghuzská skupina
    - afganská oghuzská skupina dialektov- afšár (afšar)
    - iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (kašká’i, qašqai, qašqají)
  - východooghuzská skupina
    - turkménčina
    - chorásánska turečtina
  - západooghuzská skupina
- severozápadná vetva (kypčacké jazyky)
  - juhokypčacká skupina (aralsko-kaspické jazyky
    - kazaština
    - karakalpačtina
    - kirgizština (kyrgyzština)
    - nogajčina
    - kypčak-uzbečtina
    - fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky)
  - západokypčacká skupina
    - karačajčina
    - balkarčina
    - karaimčina (karajčina)
    - kumyčtina
    - krymská tatárčina
  - severokypčacká skupina (volžsko-uralské jazyky)
    - západosibírska tatárska skupina dialektov – dialekty turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
    - tatárčina- kazanská tatárčina, mišarská tatárčina
    - baškirčina
- severovýchodná vetva (sibírske jazyky)
  - juhosibírska skupina
    - čulymčina - dialekt küerik a pod.
    - sajanské turkické jazyky
      - tuviančina
      - karagaština (tofalarčina, tofa)
    - jenisejské turkické jazyky
      - chakaština
      - šorčina
      - dialekty príbuzné šorčine – sagaj, kača, kyzyl (qyzyl)
    - altajské turkické jazyky
      - altajčina
      - dialekty príbuzné altajčine – tuba, kumandi, kü, teleut, telengit (autor dodáva, že niektoré tieto dialekty sú blízke kirgizštine)
  - severosibírska skupina
    - dolgančina
    - jakutčina
arghu-turkické jazyky
- chaladžština
bulharsko-turkické jazyky
- čuvaština

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]

turkické jazyky:

prototurkičtina

východohunská vetva (východoturkické jazyky)
- ujgurské jyzyky (ujgursko-oghuzské jazyky)
  - ujgursko-tuküské jazyky
    - tuviančina
    - tofalarčina (karagaština)
    - †staroujgurčina
    - †starooghuzština
  - jakutské jazyky
    - jakutčina (a dolgančina)
  - chakaské jazyky
    - chakaština
    - kamasinčina
    - šorčina
    - čulymská tatárčina
    - severná altajčina
    - sary-ujgurčina
- kirgizsko-kypčacké jazyky
  - †starokirgizština
  - kirgizština
  - južná altajčina (altajčina)

západohunská vetva (západoturkické jazyky)
- oghuzsko-kalucko-kypčacké jazyky
  - karlucké jazyky
    - karlucko-ujgurské jazyky
      - †jazyk karachánovského štátu
      - †jazyk po karachánovskom období
    - karlucko-chórezmské jazyky
      - †karlucko-chórezmský jazyk
      - †starouzbečtina
      - uzbečtina – ale uzbecké dialekty pozri nižšie
      - novoujgurčina (ujgurčina)
  - kypčacko-oghuzské jazyky (v širšom zmysle)
    - oghuzské jazyky
      - oghuzko-turkménske jazyky
        turkménčina
        
        truchmenčina
      - oghuzsko-seldžucké jazyky
        turečtina
        
        azerbajdžančina
        
        ??južná krymská tatárčina
        
        †seldžučtina
        
        †staroosmančina
      - oghuzsko-bulharské jazyky
        gagauzština
        
        balkarské dialekty
        
        †pečenežština
        
        †uzština
    - kypčacké jazyky
      - kypčacko-polovecké jazyky
        †kumánčina (polovečtina) – alebo pod kypč.-oghuzské
        
        kypčacko-nogajské jazyky
        nogajčina
        
        karakalpačtina
        
        kazaština
        
        uzbecké dialekty
        
        kypčacko-oghuzské jazyky (v užšom zmysle)
        karaimčina
        
        kumyčtina
        
        karačajčina-balkarčina
        
        ??severná krymská tatárčina
      - kypčacko-bulharské jazyky
        tatárčina
        
        baškirčina
        
        †západná zlatohordčina
- bulharské jazyky
  - †starobulharčina
  - †chazarčina
  - čuvaština

Poznámka: Hunčina je tu zrejme považovaná za jazyk, ktorého rozdelením na západnú časť (západohunská vetva) a východnú časť (východohunská vetva) vznikli všetky dnešné turkické jazyky. ^[6]

Delenie

Vysvetlivka: Slová uvedené v zátvorkách sú synonymá slova pred zátvorkou.

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]

turkické jazyky:

prototurkičtina (praturkičtina, turkičtina)
z-turkické jazyky (z a š skupina turkických jazykov, bežné turkické jazyky, turkické/turecké/turkotatárske jazyky v užšom zmysle)
- juhovýchodné turkické jazyky (čagatajské jazyky, ujgurské jazyky (význam A), východné turkické jazyky/východoturkické jazyky, karlucké jazyky, stredoázijské (turkické) jazyky, východotürkütské jazyky)
  - †staroturkičtina v širšom zmysle
    - †orchonská turkičtina (staroturkičtina v užšom zmysle, starooghuzština) – t.j. jazyk Göktürkov (= Köktürkov, Modrých Turkov), jazyk orchonských nápisov
    - †staroujgurčina - staroujgurčina je aj synonymum čagatajčiny
  - †karlučtina (karlucko-ujgurské jazyky)
    - †stredoturkický slovník Mahmúda al-Kášgarího
    - †jazyk karachánovského štátu („karachanidčina“) – zaraďovaný aj pod aralsko-kaspické jazyky
    - †jazyk po karachánovskom období
  - †chórezmčina (chorezmijčina, chórezmská turkičtina, chorezmijská turkičtina, karluk-chórezmčina, chórezmská ujgurčina, chorezmijská ujgurčina) – bol to aj jazyk východnej Zlatej hordy; zaraďované aj ako izolovaný jazyk priamo pod (z-)turkické jazyky
  - †čagatajčina (starouzbečtina)
  - cátančina (ducha)
  - uzbečtina – delí sa buď na 4 skupiny dialektov (severná uzbečtina (Kazachstan), južná uzbečtina (Uzbekistan, Afganistan; iranizovaná alebo neiranizovaná), kypčak-uzbečtina, oghuz-uzbečtina) alebo podľa Ethnologue ako „makrojazyk“ uzbečtina na 2 jazyky (severná uzbečtina (Uzbekistan, Kazachstan, vrátane kypčak-uzbečtiny a oghuz-uzbečtiny) a južná uzbečtina (Afganistan))
  - ujgurčina (novoujgurčina) v širšom zmysle
    - ujgurčina (novoujgurčina) v užšom zmysle
    - východné turkické dialekty - dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan, Chami a i. (slabo preskúmané); zaraďované aj ako dialekty ujgurčiny
  - taranči (ilijská ujgurčina)
  - ili turki
  - ainu (aini, ejnu)
  - saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina, západná ujgurčina) – zaraďované aj do severovýchodnej skupiny
- juhozápadné turkické jazyky (oghuzské jazyky, turkménske jazyky, južné turkické jazyky/juhoturkické jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky; jazyky označené * Ethnologue radí ako turecké jazyky, a označené ** ako azerbajdžanské jazyky)
  - †staroanatolčina (seldžučtina)
  - †staroosmančina
  - západooghuzské jazyky
    - turečtina (*}
    - gagauzština (*)
    - balkánska gagauzská turečtina (*)
    - azerbajdžančina (**)
  - juhooghuzské jazyky
    - chaladžština (**) – Johanson ho klasifikuje ako oddelenú skupinu
    - salčuk (salčuq) (**)
    - afganská oghuzská skupina dialektov - afšár (afšar), baharlu, nafar atď.
    - iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (**) (kašká’i, qašqai, qašqají)
  - východooghuzské jazyky (oghuzsko-turkménske jazyky)
    - turkménčina
    - chorásánska turečtina (*)
  - salarčina – zaraďované aj pod juhovýchodnú skupinu
- severozápadné turkické jazyky (kypčacké jazyky, kumánske jazyky, západné turkické jazyky/západoturkické jazyky)
  - aralsko-kaspické jazyky (aralo-kaspické jazyky, juhokypčacké jazyky, kypčacko-nogajské jazyky):
    - kazaština
    - karakalpačtina
    - (moderná) kirgizština ((moderná) kyrgyzština) – zaraďovaná aj k altajským turkickým jazykom
    - nogajčina
    - (†)kypčak-uzbečtina – zaraďovaná asi aj pod kumánčinu/kypčačtinu, lebo má rovnaký ISO kód
    - fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky) – zaraďované aj ako dialekt chakaštiny
  - pontsko-kaspické jazyky (ponto-kaspické jazyky, čiernomorsko-kaspické jazyky, západokypčacké jazyky, (pečenežština a) kypčacko-oghuzské jazyky)
    - karačajčina-balkarčina (balkarčina v širšom zmysle)
      - karačajčina
      - balkarčina v užšom zmysle
    - karaimčina (karajčina)
    - kumyčtina
    - krymčačtina (krimčačtina, židovská krymská tatárčina) – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny
    - krymská tatárčina – zaraďovaná aj pod juhozápadnú skupinu
    - †pečenežština
    - †kumánčina (polovečtina) a †kypčačtina
  - uralské jazyky (severokypčacké jazyky, volžsko-uralské jazyky, kypčacko-bulharské jazyky):
    - †jazyk západnej Zlatej hordy (starotatárčina)
    - tatárčina – dialekt centrálna tatárčina (kazanská tatárčina), dialekt západná tatárčina (mišarčina) a zmiešané dialekty (astrachánskotatársky a príp. ďalšie)
    - západosibírska tatárska skupina dialektov (dialekt východná tatárčina) – turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
    - baškirčina
- severovýchodné turkické jazyky (altajské jazyky, sibírske jazyky, severné turkické jazyky/severoturkické jazyky, ujgurské jazyky (význam B), ujgursko-oghuzské jyzyky)
  - †starokirgizština – zaraďované aj do (?) juhovýchodnej skupiny
  - juhosibírske jayzky
    - čulymčina - zaraďovaná aj pod severozápadnú skupinu
    - sajanské turkické jazyky
      - tuviančina
      - karagaština (tofalarčina, tofa)
    - jenisejské turkické jazyky (chakaské jazyky bez čulymčiny)
      - chakaština
      - šorčina – uvádzané aj spolu s čulymčinou
      - dialekty príbuzné šorčine – sagajčina (sagaj), kačinčina (kača), kyzylčina (kyzyl, qyzyl)
    - altajské turkické jazyky (altajčina v širšom zmysle, ojrotské jazyky)
      - severná altajčina - dialekty tubalarčina (tuba, tuba-kiži, jyš-kiži), kumandinčina (kumandi, kumandy, kumandú, kumandy-kiži), čelkančina (kú, kuu-kiži, lebedinčina); zaraďované aj ku kirgižštine
      - južná altajčina (ojrotčina) v širšom zmysle – dialekty južná altajšina v užšom zmysle (ojrotčina v užšom zmysle, altajčina v užšom zmysle, altaj-kiži), teleutčina (teleut, tälängät), telengitčina (telengit, tälängit, tälängüt)
  - severosibírske jazyky (jakutské jazyky)
    - dolgančina
    - jakutčina
- urumčina – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny alebo aspoň za jazyk patriaci priamo pod severozápadnú skupinu
r-turkické jazyky (r a l skupina turkických jazykov, oghurské jazyky, bulharské jazyky, hunsko-bulharské jazyky, turkicko-bulharské jazyky, bulharsko-turkické jazyky)
- ?†hunčina
- ?†chazarčina
- ?†avarčina (turkická avarčina) – pozor na zámenu s modernou avarčinou
- †protobulharčina (prabulharčina, starobulharčina)
  - †raná protobulharčina
  - †podunajská bulharčina
  - †povolžská bulharčina
- čuvaština

Poznámka: V slovenčine sa môže vždy alternatívne písať:

namiesto oghuz... : oguz...
namiesto oghur... : ogur...
namiesto kypčak... : kipčak...
namiesto turkick...: tureck... alebo turksk... alebo turkotatársk...

Chronologická systematika ^[3]

Turkické jazyky:

staroturkické jazyky– 8-10. stor. resp. 8. - 13. stor.
stredoturkické jazyky – 11.-15. stor. resp. 13. - polovica 19. stor.
novoturkické jazyky – od. 16. stor. resp. od polovice 19. stor.

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]

Turkické jazyky:

prototurkičtina
bežné turkické jazyky
- juhovýchodná vetva (ujgurské jazyky)
  - západná skupina
    - uzbečtina (vrátane oghuz-uzbečtiny, bez kypčak-uzbečtiny)
  - východná skupina
    - taranči
    - salarčina
    - ujgurčina
    - saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina)
    - východné turkické dialekty – dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan a i. (slabo preskúmané)
- juhozápadná vetva (oghuzské jazyky)
  - juhooghuzská skupina
    - afganská oghuzská skupina dialektov- afšár (afšar)
    - iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (kašká’i, qašqai, qašqají)
  - východooghuzská skupina
    - turkménčina
    - chorásánska turečtina
  - západooghuzská skupina
- severozápadná vetva (kypčacké jazyky)
  - juhokypčacká skupina (aralsko-kaspické jazyky
    - kazaština
    - karakalpačtina
    - kirgizština (kyrgyzština)
    - nogajčina
    - kypčak-uzbečtina
    - fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky)
  - západokypčacká skupina
    - karačajčina
    - balkarčina
    - karaimčina (karajčina)
    - kumyčtina
    - krymská tatárčina
  - severokypčacká skupina (volžsko-uralské jazyky)
    - západosibírska tatárska skupina dialektov – dialekty turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
    - tatárčina- kazanská tatárčina, mišarská tatárčina
    - baškirčina
- severovýchodná vetva (sibírske jazyky)
  - juhosibírska skupina
    - čulymčina - dialekt küerik a pod.
    - sajanské turkické jazyky
      - tuviančina
      - karagaština (tofalarčina, tofa)
    - jenisejské turkické jazyky
      - chakaština
      - šorčina
      - dialekty príbuzné šorčine – sagaj, kača, kyzyl (qyzyl)
    - altajské turkické jazyky
      - altajčina
      - dialekty príbuzné altajčine – tuba, kumandi, kü, teleut, telengit (autor dodáva, že niektoré tieto dialekty sú blízke kirgizštine)
  - severosibírska skupina
    - dolgančina
    - jakutčina
arghu-turkické jazyky
- chaladžština
bulharsko-turkické jazyky
- čuvaština

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]

turkické jazyky:

prototurkičtina

východohunská vetva (východoturkické jazyky)
- ujgurské jyzyky (ujgursko-oghuzské jazyky)
  - ujgursko-tuküské jazyky
    - tuviančina
    - tofalarčina (karagaština)
    - †staroujgurčina
    - †starooghuzština
  - jakutské jazyky
    - jakutčina (a dolgančina)
  - chakaské jazyky
    - chakaština
    - kamasinčina
    - šorčina
    - čulymská tatárčina
    - severná altajčina
    - sary-ujgurčina
- kirgizsko-kypčacké jazyky
  - †starokirgizština
  - kirgizština
  - južná altajčina (altajčina)

západohunská vetva (západoturkické jazyky)
- oghuzsko-kalucko-kypčacké jazyky
  - karlucké jazyky
    - karlucko-ujgurské jazyky
      - †jazyk karachánovského štátu
      - †jazyk po karachánovskom období
    - karlucko-chórezmské jazyky
      - †karlucko-chórezmský jazyk
      - †starouzbečtina
      - uzbečtina – ale uzbecké dialekty pozri nižšie
      - novoujgurčina (ujgurčina)
  - kypčacko-oghuzské jazyky (v širšom zmysle)
    - oghuzské jazyky
      - oghuzko-turkménske jazyky
        turkménčina
        
        truchmenčina
      - oghuzsko-seldžucké jazyky
        turečtina
        
        azerbajdžančina
        
        ??južná krymská tatárčina
        
        †seldžučtina
        
        †staroosmančina
      - oghuzsko-bulharské jazyky
        gagauzština
        
        balkarské dialekty
        
        †pečenežština
        
        †uzština
    - kypčacké jazyky
      - kypčacko-polovecké jazyky
        †kumánčina (polovečtina) – alebo pod kypč.-oghuzské
        
        kypčacko-nogajské jazyky
        nogajčina
        
        karakalpačtina
        
        kazaština
        
        uzbecké dialekty
        
        kypčacko-oghuzské jazyky (v užšom zmysle)
        karaimčina
        
        kumyčtina
        
        karačajčina-balkarčina
        
        ??severná krymská tatárčina
      - kypčacko-bulharské jazyky
        tatárčina
        
        baškirčina
        
        †západná zlatohordčina
- bulharské jazyky
  - †starobulharčina
  - †chazarčina
  - čuvaština

Delenie

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]

Chronologická systematika ^[3]

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]

Referencie

Externé odkazy

Wikiwand in your browser!

Delenie

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]

Chronologická systematika ^[3]

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]

Referencie

Externé odkazy

Wikiwand in your browser!

Delenie

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov[2]

Chronologická systematika [3]

Systematika podľa Johansona 1998 [4]

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 [5]

Referencie

Externé odkazy

Delenie

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov[2]

Chronologická systematika [3]

Systematika podľa Johansona 1998 [4]

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 [5]

Referencie

Externé odkazy

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]

Chronologická systematika ^[3]

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]

Chronologická systematika ^[3]

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]