Románske jazyky

Delenie románskych jazykov je sčasti veľmi sporné, často ani nie je isté, čo je jazyk a čo nárečie. Niektorí bádatelia tvrdia, že možno hovoriť iba o tzv. Romania continua (reťazová príbuznosť románskych jazykov), čiže každý románsky jazyk sa viac podobá susedným ako vzdialenejším románskym jazykom.

Najbežnejšie delenie

Najbežnejšie je takéto delenie:

pevninové románske:
- iberorománske (= iberská podskupina):
  - galícijsko-portugalské:
    - portugalčina (vrátane portuñol riverense v Uruguaji)
    - galícijčina
    - jazyk fala - považovaný aj za súčasť galícijčiny
    - židovská portugalčina†
    - galícijsko-portugalský jazyk†
  - španielčina (vrátane jazyka ladino, extremadurčiny a španielskej rómčiny „caló“) - pojem kastílčina spravidla označuje európsku štandardnú španielčinu
  - katalánčina (vrátane valencijčiny) – tvorí prechod ku galorománskym jazykom, často je zaraďovaná medzi ne a tvorí s okcitánčinou skupinu okcitánsko-katalánsku
  - astúrčina (vrátane leónčiny a mirandčiny, ktorú roku 1998 uznali za samostatný jazyk)
  - aragónčina
  - mozarabčina†
- taliansko-románske (= italorománske):
  - taliančina (severné aj južné nárečia, z toho niektoré niekedy považované za samostatný jazyk, najmä emiliánčina-romaňolčina, benátčina, piemontčina, lombardčina, ligúrčina [vrátane monačtiny], sicílčina, židovská taliančina, neapolčina-kalábrijčina a predovšetkým korzičtina)
- galsko-románske (= galorománske = galská podskupina):
  - langues d'oïl (= galsko-románske jazyky v užšom zmysle) francúzština vrátane niekedy za samostatné jazyky považovaného jazyka gallo, pikardčiny, valónčiny, normančiny [vrátane vyhynutej anglonormančiny ], mayennčiny, poitou-saintongčiny (poatu-sentonžtiny), franche-comtéčiny (franškomtčiny), champagnčiny (šampančiny), lotrinčiny, burgundčiny a jazyka cajun v USA
  - frankoprovensalčina
  - okcitánčina (= langue d’oc) pozostávajúca z niekedy za samostatné jazyky považovanej auvergnčiny, gaskončiny [vrátane arančiny], provensalčiny [vrátane niceštiny], limuzínčiny, langedočtiny a vymretej židovskej provensalčiny chouadite
- rétorománske (niekedy považované za súčasť skupiny galsko-románskych jazykov; dolu uvedené tri jazyky sú občas považované za jeden jazyk - rétorománčinu v širšom zmysle):
  - rétorománčina v užšom zmysle (= romanši - rumantsch/romancio/romanisch/romanche), čiže (horná a dolná)engadinčina, surselvánčina, subselvánčina a surmirančina
  - friulčina
  - ladinčina
- balkánske románske (= balkanorománske):
  - rumunské (= východorománske v užšom zmysle):
    - dákorumunčina (rumunčina a moldavčina)
    - arumunčina
    - meglenorumunčina
    - istrorumunčina
  - ilýrsko-románske (dalmátske):
    - dalmatínčina† (používala sa na Krku a v Dubrovníku)
    - istrijčina (ohrozený jazyk)
sardínčina (pozostáva z niekedy za samostatné jazyky považovenej campidanskej, logudorskej, gallurskej a sassariskej sardínčiny)
severoafrické románske jazyky† (slabo preskúmané)

Pevninové románske jazyky sa často delia na východnú a západnú skupinu, pričom hranica medzi nimi prebieha pozdĺž čiary La Spezia-Rimini v Taliansku:

východná skupina (= východorománske v širšom zmysle):
- balkánske románske
- spisovná taliančina (spolu so strednými a južnými talianskymi nárečiami, čiže najmä toskánčinou, neapolčinou-kalábrijčinou a sicílčinou)
západná skupina (= západorománske) - ostatné (vrátane severných talianskych nárečí, čiže najmä emiliánčiny-romaňolčiny, lombardčiny, piemontčiny, benátčiny, ligúrčiny)

Ojedinele sa taliančina zaraďuje do západnej skupiny.

Delenie podľa Ethnologue

Na web-stránke Ethnologue, charakteristickej extrémnou snahou definovať nárečia ako jazyky, nájdeme podobné delenie s tým hlavným rozdielom, že korzičtina je úplne oddelená od taliančiny a celá taliančina ako aj dalmatínčina a istrijčina sú spolu so západnou skupinou v „taliansko-západnej skupine“:

Taliansko-západná skupina
A) Západná podskupina
A1) Galsko-iberské oddelenie
A1.1) Iberorománske pododdelenie
a) Západoiberská sekcia

astúrčina-leónčina
- astúrčina (SIL kód AUB, ISO 639-2 kód ast)
- mirandčina (SIL kód MWL, ISO 639-2 kód roa)
kastílčina
- španielčina (SIL kód SPN, ISO 639-1 kód es, ISO 639-2 kód spa)
- španielčina Loreto-Ucayali (SIL kód SPQ, ISO 639-2 kód roa)
- ladino (SIL kód SPJ, ISO 639-2 kód lad)
- extremadurčina (SIL kód EXT, ISO 639-2 kód roa)
- caló (SIL kód RMR, ISO 639-2 kód roa)
portugalčina-galícijčina
- portugalčina (SIL kód POR, ISO 639-1 kód pt, ISO 639-2 kód por)
- galícijčina (SIL kód GLN, ISO 639-1 kód gl, ISO 639-2 kód glg)
- fala (SIL kód FAX, ISO 639-2 kód roa)

b) Východoiberská sekcia

katalánčina-valencijčina-baleárčina (SIL kód CLN, ISO 639-1 kód ca, ISO 639-2 kód cat)

c) Okcitánska sekcia

okcitánčina (langue d’oc, SIL kód OCI, ISO 639-1 kód oc, ISO 639-2 kód oci ISO 639-3 kód oci)
- auvergnčina
- gaskončina
- limuzínčina
- langedočtina
- provensalčina
  - chouadite (SIL kód SDT)
- vivaro-alpinčina

A1.2) Galsko-románske pododdelenie
a) Galsko-rétorománska sekcia

rétorománčina
- friulčina (SIL kód FRL, ISO 639-2 kód fur)
- ladinčina (SIL kód LLD, ISO 639-2 kód roa)
- romanši (SIL kód RHE, ISO 639-1 kód rm, ISO 639-2 kód roh)
langues d'oïl
- francúzština (langue d'oïl)
  - štandardná francúzština (SIL kód FRA, ISO 639-1 kód fr, ISO 639-2(B) kód fre, ISO 639-2(T) kód fra)
  - cajun (SIL kód FRC ISO 639-2 kód roa)
  - pikardčina (SIL kód PCD, ISO 639-2 kód, roa)
  - židovská francúzština (SIL kód ZRP, ISO 639-2 kód roa) - vymretá
- frankoprovensalčina (SIL kód FRA, ISO 639-2 kód roa)

b) Galsko-talianska sekcia

emiliánčina-romaňolčina (SIL kód EML, ISO 639-2 kód roa)
ligúrčina (SIL kód LIJ, ISO 639-2 kód roa)
lombardčina (SIL kód LMO, ISO 639-2 kód roa)
piemontčina (SIL kód PMS, ISO 639-2 kód roa)
benátčina (SIL kód VEC, ISO 639-2 kód roa)

A2) Pyrenejsko-mozarabské oddelenie

pyrenejčina
- aragónčina (SIL kód AXX, ISO 639-1 kód an; ISO 639-2 kód arg)
mozarabčina
- mozarabčina (SIL kód MXI, ISO 639-2 kód roa)

B) Taliansko-dalmatínska podskupina

taliančina (SIL kód ITN, ISO 639-1 kód it, ISO 639-2 kód ita)
- neapolčina-kalábrijčina (SIL kód NPL, ISO 639-2 kód roa)
- sicílčina (SIL kód SCN, ISO 639-2 kód scn)
- židovská taliančina (SIL kód ITK, ISO 639-2 kód roa)
- dalmatínčina (SIL kód DLM, ISO 639-2 kód roa)
- istrijčina (SIL kód IST, ISO 639-2 kód roa)

Východná skupina

rumunčina (SIL kód RUM, ISO 639-1 kód ro, ISO 639-2(B) kód rum, ISO 639-2(T) kód ron) – vrátane dákorumunčiny
známa aj ako moldavčina (ISO 639-1 kód mo, ISO 639-2 kód mol)
macedónska rumunčina (SIL kód RUP, ISO 639-2 kód, roa) – rodení hovoriaci ju označujú ako arumunčina
meglenorumunčina (SIL kód RUQ, ISO 639-2 kód roa)
istrorumunčina (SIL kód RUO, ISO 639-2 kód roa)

Južná skupina

sardínčina - uznané sú štyri verzie, všetky majú ISO 639-1 kód sc, ISO 639-2 kód srd)
- sassariská sardínčina (SIL kód SDC)
- gallurská sardínčina (SIL kód SDN)
- logudorská sardínčina (SIL kód SRD)
- campidanská sardínčina (SIL kód SRO)
korzičtina (SIL kód COI, ISO 639-1 kód co, ISO 639-2 kód cos)

Delenie

Najbežnejšie delenie

Delenie podľa Ethnologue

Kreolské a umelé jazyky

Externé odkazy

Wikiwand - on