Písmo má v jazykovede viacero definícií, konkrétne ich možno zhrnúť takto:
A) všetky druhy optických dorozumievacích prostriedkov (t.j. napr. aj dymové, svetelné a iné signály, uzlové písmo, vzorce, piktogramy, značky na letisku), v užšom zmysle len optické dorozumievacie prostriedky trvalejšieho charakteru (teda napr. bez svetelných, dymových a pod. signálov)
B) sústava grafických znakov vnímateľných zrakom (v širšom zmysle aj hmatom), ktorá sa dá použiť na komunikovanie všetkých alebo len časti myšlienok (myslenia) v priestore a čase (t.j. napr. aj vzorce, piktogramy domorodcov, značky na letisku), v užšom zmysle len ak slúži aj na prenos myšlienok všeobecnejšieho charakteru (teda napr. bez vzorcov a značiek na letisku)
C) sústava grafických znakov vnímateľných zrakom (v širšom zmysle aj hmatom), ktorá sa dá použiť na komunikovanie všetkých (a ktorýchkoľvek) myšlienok (myslenia) v priestore a čase
D)sústava grafických znakov vnímateľných zrakom (v širšom zmysle aj hmatom), ktorá sa dá použiť na komunikovanie všetkých (a ktorýchkoľvek) myšlienok (myslenia) v priestore a čase, a ktorá čiastočne alebo v úplnosti zachytáva (aj) zvukovú stránku jazyka (táto definícia u viacerých autorov splýva s definíciou C)
E) sústava grafických znakov ad B/C/D ako forma komunikácie
F) sústava grafických znakov ad B/C/D spolu s konkrétnym súborom konvencií na ich používanie, systém konvencií na zápis jazyka (napr. nemecké písmo, anglické písmo); synonymá sú: písmový/písomný systém, písmová/písomná sústava, sústava/systém písma, písacia sústava/písací systém, (?)systém zápisu
G) sústava grafických znakov ad B/C/D, ktoré (systematicky) súvisia s niektorou konkrétnou štruktúrou jazykového systému (napr. abecedné písmo, logografické písmo); synonymá sú: písmový/písomný systém, písmová/písomná sústava, sústava/systém písma, písacia sústava/písací systém, typ písma
H) jeden spoločný inventár znakov sústavy grafických znakov ad B/C/D, typografická forma písmového systému ad G (napr. latinské písmo, cyrilské písmo, arabské písmo); synonymum je druh písma
Podrobnosti k vyššie uvedeným definíciám pozri nižšie a v článku typ písma (jazykoveda) pri vysvetľovaní rozsahu pojmu "písmo". Ďalšie definície písma pozri v článku písmo.
Špeciálna náuka o systéme skutočného písma sa volá grafematika (alebo grafémika či teória grafických sústav). Všeobecný odbor študujúci písmo v najširších súvislostiach sa volá gramatológia. Gramatológia zahŕňa popri grafematike aj metagrafematiku (študuje grafické prostriedky iné než vlastné písmo) a prípadne aj subgrafematiku (študuje protopísmo). Niekedy sa pre náuku o grafických systémoch, vnímaných z funkčného hľadiska, odporúča názov grafológia (pozor na zámenu so pseudovedou rovnakého mena). Okrem toho sa písmom zaoberajú aj ďalšie disciplíny - najmä epigrafia a paleografia.[1]
Slovenské a české texty
Písmo je sústava znakov umožňujúca prevod ľudskej reči do trvanlivej podoby vnímanej zrakom (resp. hmatom pri slepeckom písme) a tak komunikovať bez ohľadu na časové a priestorové prekážky, ako aj fixovať reč.[2]
Písmo je predovšetkým sústava konvenčných vizuálnych znakov, ktoré ľudia používajú na komunikovanie medzi sebou. Vyčerpávajúcu definíciu písma podáva V. Istrin [v knihe Razvitije pisma, Moskva 1961]. Podľa neho je to prostriedok komunikácie, ktorý má vzhľadom na zvukovú reč pomocnú, od nej odvodenú povahu a slúži na dorozumievanie v priestore a v čase.[3]
Písmo je systém grafických znakov slúžiacich na zachytenie alebo na nahradenie hovoreného alebo širšie sluchového jazyka, ktorý možno vnímať zrakom alebo dotykom. Písmo je teda sekundárnym spôsobom komunikácie.[4]
Písmo je sústava znakov, prijatá vymedzenou skupinou ľudstva na grafické vyjadrenie reči.[5]
Písmo je sústava grafických znakov na zachytenie reči[6]
Písmo je sústava grafických znakov zoskupených do celkov podľa štruktúry jednotlivých jazykov [v českom origináli je však uvedená definícia: označenie pre súbory grafických znakov zoskupovaných do celkov podľa štruktúry jednotlivých jazykov][7]
Písmo je znázornenie jednotlivých hlások alebo celých slov viditeľnými značkami.[8]
Písmo sú ryté, maľované, tlačené a iné grafické znaky slúžiace na trvalé zaznamenávanie myšlienok a slov. Písmo zachytáva správu nezávisle od priestoru a času.[9]
Písmo je 1.V najširšom zmysle všetky druhy optických dorozumievacích prostriedkov (napr. uzlové „písmo“, vlastné písmo, tlač, dymové, svetelné a iné signály), 2. v užšom zmysle sústava písaných znakov vyjadrujúca jazykové znaky hovorenej reči a umožňujúca obracať sa na adresátov vzdialených priestorovo aj časovo.[10]
Písmo je súbor konvenčných grafických znakov slúžiacich a používaných na prenos významov.[11]
Zahraničné texty
Písmo je znakový systém fixácie reči umožňujúci pomocou grafických („načertateľnych (grafičeskich)“) prvkov sprostredkovať („peredavať“) rečovú informáciu na diaľku a upevniť ju v čase. Piktografia, kipu, vampumy atď. do písma ešte nepatria. [12]
(i) Písmo/písanie („writing“) je forma ľudskej komunikácia prostredníctvom súboru viditeľných značiek, ktoré sa na základe konvencie vzťahujú na niektorú konkrétnu štrukturálnu úroveň jazyka. (ii) Písmový systém (synonymá sú “script“, ortografia) je súbor viditeľných značiek, foriem alebo štruktúr („marks, forms, or structures“) nazývaných znaky alebo grafické symboly („characters or graphs“), ktoré sa vzťahujú na niektorú štruktúru lingvistického systému. (Takže existuje napr. logografický písmový systém, konsonantický písmový systém atď.). Štruktúrou lingvistického (teda jazykového) systému sa myslí text (- k tomu nepatrí žiaden písmový systém), rečový akt (-k tomu patria obrázkové znaky), slovo (-k tomu patrí logografický písmový systém), morféma (- k tej patrí takisto logografický písmový systém), slabika (- k tej patrí slabičný písmový systém), segment (-k tomu patrí spoluhláskové písmo), fonéma (- k tej parí abecedné písmo), fóna (- k tej patrí fonetická abeceda) a „feature“(- k tej patrí „featural writing“). Podľa tohto zdroja sa teda aj obrázkové písmo (piktografické písmo) výslovne chápe ako písmo vzťahujúce sa na jazyk (presnejšie na jeho štruktúru „rečový akt“), podľa iných zdrojov sa obrázkové písmo nevzťahuje na jazyk, ale len na myšlienku/význam. [13]
Písmo (angl. "script", fr. "écriture") je množina grafických znakov používaná pre písanú formu jedného alebo viacerých jazykov. Poznámka Na rozdiel od náhodnej podmnožiny znakov je písmo definované svojou odlišnosťou voči iným písmam; čitatelia jedného písma môžu byť neschopní ľahko čítať glyfy iného písma, aj keď je medzi nimi historický vzťah. [14]
(i) Písmo ("script") je maximálna súprava znakov používaných na písanie jazykov alebo na transkribovanie lingvistických dát, [?a] ktoré majú spoločné výzorové vlastnosti, spoločnú množinu typických správaní, spoločné dejiny vývoja, a ktoré by boli niektorou komunitou používateľov identifikované ako príbuzné. Príklady sú: latinské písmo, arabské písmo, thajské písmo, dévanágarí, čínske písmo atď. (ii) Písmový systém je implementácia jedného alebo viacerých písem ("scripts") s cieľom vytvoriť úplný systém na písanie konkrétneho jazyka. Väčšina písmových systémov je primárne založená na jednom písme; významnými výnimkami sú písmové systémy pre japončinu a kórejčinu. Veľa jazykov má viacero písmových systémov (napr. mongolčina). [15]
(i) Písmo/písanie („writing“) je systém zaznamenávania jazyka prostredníctvom viditeľných alebo hmatateľných značiek, ktoré systematickým spôsobom súvisia s jednotkami reči (napríklad abecedné vs. logografické písmo). (ii) Písmový systém je množina viditeľných alebo hmatateľných znakov používaných na reprezentáciu jednotiek jazyka systematickým spôsobom s cieľom zaznamenania správ, ktoré vie následne pochopiť ("retrieve") ktokoľvek ovládajúci predmetný jazyk a pravidlá na základe ktorých sú jeho jednotky zakódované v písmovom systéme [Podľa textu (napr. v hesle Script) vidno, že autor touto definíciou považuje za písmový systém abecedu, logografiu atď., kým za „script“ považuje cyrilské, ruské a podobne písmo]. (iii) Písmo („script“) je grafická forma písmového systému. (napr. cyrilské, ruské atď. „script“) V netechnických kontextoch sa často používa ako synonymum termínov písmový systém alebo abeceda, od ktorých by však mal byť odlišovaný.... [16]
Písmo je systém ľudskej interkomunikácie prostredníctvom konvenčných viditeľných značiek ...[pričom ale] Úplne vyvinuté písmo sa stalo nástrojom na vyjadrovanie lingvistických prvkov prostredníctvom viditeľných značiek.[17]
Písmo je systém viac či menej trvalých značiek používaných na reprezentovanie prehovoru („utterance“) tak, že sa dá viac či menej presne rekonštruovať („recovered“) bez zásahu („intervention“) autora prehovoru. [18]
Systém značiek s konvenčnou referenciou, ktorý (ktorá?) komunikuje informácie. [19]
Písmo/písanie („writing“) je „fixácia“ hovoreného jazyka v trvalej alebo polotrvalej forme.[20]
(i) Podľa exkluzivistov: Písmo je len úplné písmo, teda taký systém grafických symbolov, ktorý sa môže použiť na sprostredkovanie akýchkoľvek a všetkých myšlienok (myslenia). (ii) Podľa inkluzivistov: Písmo je akýkoľvek systém grafických symbolov, ktorý sa používa na sprostredkovanie istého množstva myšlienok (myslenia). Zahŕňa nielen úplné písmo, ale aj čiastočné písmo, teda napr. matematické značky, chemické vzorce, petroglyfy, indiánske piktografy a medzinárodné symboly (Zákaz parkovania). [21]
Písmový sytém (synonymá sú “script“, ortografia) je daný súbor písaných značiek spolu s konkrétnym súborom konvencií na ich používanie. (napr. nemecký písmový systém, anglický písmový systém) [22]
Písmo v širšom zmysle spĺňa aspoň jeden z nasledujúcich bodov: a) je to súbor umelých grafických znakov na trvalom alebo elektronickom povrchu, b) jeho účelom je komunikácia, c) používa značky, ktoré sa konvenčne vzťahujú na hovorenú reč (systematické usporiadanie signifikantných vokálnych zvukov) alebo elektronické programovanie takým spôsobom, aby sa dosiahla komunikácia. Písmo v užšom zmysle (úplné písmo) spĺňa všetko tri body. [23]
(i) Písmo ("script") je súbor odlišných značiek konvenčne používaných na reprezentovanie písanej formy jedného alebo viacerých jazykov; dôležité je, že možno hovoriť o "script"e bez toho, aby sa malo na mysli jeho použitie pre daný jazyk. Príklady: rímsky "script", čínsky "script". (ii) Písmový systém je "script" používaný na reprezentáciu konkrétneho jazyka. Písmový systém teda znamená "písmový systém pre daný jazyk". (iii) Ortografia je buď synonymum písmového systému, alebo synonymum štandardizovanej ortografie [po slovensky pravopisu]. [24]
(i) Písmo ("writing") je systém zaznamenávania jazyka prostredníctvom viditeľných alebo hmatateľných značiek [ďalšie tam uvedené významy anglického slova writing neplatia pre slovenčinu]) ...a písmo je len "glotické písmo" v zmysle definície Roya Harrisa (teda písmo založené na jazyku), (ii) Písmový systém je jednak písmový systém jedného jazyka a jednak abstraktnejší koncept, teda napr. logografický písmový systém, slabičný písmový systém a pod. (iii) Písmo ("script") je grafická forma jednotiek písmového systému (napr. latinka, cyrilika). [25]
(i)Písmo/písanie („writing“) je používanie grafických značiek na vyjadrenie špecifických lingvistických prehovorov. (ii) Písmový systém je systém grafického reprezentovania prehovorov jazyka. (iii) Písmo („script“) je všeobecný termín pre písmový systém bez ohľadu na jeho štrukturálny charakter. [26]
(i) Písmo je inventár písmových znakov (=grafických znakov, ktoré vyjadrujú jazykové jednotky), napr. latinské, grécke, cyrilské písmo. (ii) Písmový systém (=grafia) je tá časť jazyka, ktorá sa vzťahuje na prvky a pravidelnosti písania. (iii) Typ písma je trieda písmových systémov, ktorých písmové znaky sa vždy vzťahujú na rovnaké jazykové jednotky (napr. abecedný, sylabický, logografický typ písma). [27]
Súhrn všetkých grafických znakov zhrnutých v nejakom systéme, najmä písmen, ktorými sa viditeľne zachytávajú hlásky, slová, vety nejakého jazyka a tak umožňujú čitateľnú reprodukciu jazyka. [28]
(i) Písmový systém je grafický systém, ktorým sa zobrazuje (nejaký) jazyk, pričom je analytická jednota písaného jazyka rozhodujúcim definičným kritériom (napr. abecedný písomný systém, konsonantický písomný systém, slabičný písomný systém, logografický písomný systém...). (ii) Písmo je typografická forma písmového systému (napr. latinské, cyrilské, arabské písmo...). [29]
(i) Písmový systém je systém konvencií na zápis jazyka. Inak povedané: Vzťah písmových znakov k systému jedného jazyka (napr. francúzsky, turecký, ruský písomný systém). (ii) Druh písma („Schriftart“) je spoločný inventár písmových znakov, ktorý využívajú (prípadne s modifikáciami jednotlivých znakov) rozličné písmové systémy (napr. latinský druh písma, cyrilský druh písma). (iii) Typ písma („Schrifttyp“) je spôsob, akým sa jednotlivé písmo vzťahuje na systém jazyky (napr. abecedné písmo, logografické písmo). [30]
Písmo je 1. dejová súvislosť („Handlungszusammenhang“), v ktorej sú určité spôsoby správanie interpretované ako písanie (teda ako produkovanie textu). 2. to, čo má jeden súbor písmových znakov (napr. cyrilské, latinské písmo) 3. to, čo má jeden princíp písmových znakov (napr. latinské, čínske písmo)[31]
Písmo je systém grafických znakov slúžiaci na zápis ústnej správy, aby sa dala zachovať alebo prenášať. [32]
Písmo je produkt pohybu rukou, ktorý spravuje priestor s cieľom vytvoriť a umiestniť na nosič nesymbolické kodifikované formy, ktorých usporiadanie v podobe písmen a slov tvoriacich vety alebo izolovaných slov umožní čitateľovi, ktorý pozná kód, pochopiť význam písaného. [33]
Písmo je 1. Reprezentácia hovoreného jazyka grafickými znakmi...2. Každý z konkrétnych systémov znakov používaných na túto reprezentáciu. Príklady Ideografické, piktografické, klinové písmo. Abecedné, fonetické písmo. Grécke, latinské, cyrilské, gotické písmo... [34]
Ďalšie definície sú uvedené napr. tu:
str. 14 a nasl.
niekoľko definícií známych franc. vedcov tu na str. 143
Jedna možnosť klasifikácie je podľa genetických (teda vývojových) vzťahov písiem a/alebo podľa geografických regiónov písiem a/alebo podobného výzoru znakov.
Druhá možnosť klasifikácie je podľa typu písma. Pri tejto klasifikácii je problematická okrem spornosti definície termínu písmo a definícií jednotlivých typov písiem aj nejednotnosť terminológie používanej na označenie jednotlivých typov písiem. Možno to jasne vidieť napríklad v článku typ písma (jazykoveda). Tu nasleduje len malé veľmi zjednodušené zhrnutie:
Písmo v užšom zmysle
Väčšina autorov medzi písma zaraďuje tieto typy písma:
Logografické písmo (slovné písmo) je písmo, ktorého jednotlivé znaky (grafémy) označujú celé slová alebo (podľa nepresnej, ale veľmi častej definície aj) len celé morfémy. Pre toto písmo je charakteristické, že sa síce tak ako slabičné písmo, abugida spoluhláskové písmo a pravé hláskové písmo pevne viaže na nejaký konkrétny jazyk, ale ešte sa na rozdiel od týchto písiem nevzťahuje na zvukovú stránku jazyka. Treba však dodať, že v starších textoch sa niekedy logografické písma uvádzajú definované ako písma, ktorých grafémy označujú celé slová, pričom slová sa chápu ako zvuky a nie významy týchto slov. Táto druhá definícia je zrejme následkom skutočnosti, že sa ako príklad logografického písma často uvádza čínske písmo, ktoré však je pri bližšom pohľade zmesou logografického písma a znakov označujúcich zvuky jazyka (tzv. logofonetické písmo). Ozajstné čisto logografické písmo dnes neexistuje.
Slabičné písmo je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje jednotlivú slabiku jazyka. Príkladom sú japonské písma.
Abugida je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje spojenie spoluhláska + samohláska, pričom táto samohláska je pevne stanovená (typicky samohláska a), a ak chceme vyjadriť inú samohlásku, je potrebné grafému v písme mierne modifikovať. Patria sem skoro všetky indické písma (napr. dévanágarí). Abugida sa často zvykne zaraďovať pod slabičné písmo.
Spoluhláskové písmo je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje len spoluhlásku. Samohlásky sa buď vôbec nezapisujú (alebo sa zapisujú len niektoré), alebo sa môžu alternatívne vyznačiť diakritickými znamienkami. Príkladom je arabské písmo a hebrejské písmo.
Pravé hláskové písmo je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje buď spoluhlásku alebo samohlásku, pričom v písme existujú znaky aj pre všetky spoluhlásky, aj pre všetky samohlásky. Príkladom je latinské písmo (napr. aj slovenské písmo), cyrilika a grécke písmo.
Termín hláskové písmo sa najčastejšie vzťahuje na posledné dva typy písma; myslí sa ním teda písmo, v ktorom jednotlivý znak (graféma) vyjadruje jednotlivú (aj keď nie nevyhnutne každú) hlásku.
Termín abecedné písmo alebo abeceda sa používa na označenie buď len posledného typu (t.j. pravého hláskového písma) alebo na označenie posledných dvoch typov alebo na označenie posledných troch typov alebo menej často aj na označenie posledných štyroch typov.
Semaziografia
U písem (či "písem") uvedených v tejto podkapitole je už sporné, či ich zaradiť pod termín písmo. Niekedy sa označujú ako protopísma či semaziografia. Spolu s písmom v užšom zmysle tvoria písmo v širšom zmysle. Patria sem najmä:
Predmetné písmo je písmo tvorené fyzickými predmetmi, napr. rováše, juhoamerické kipu, severoamerické wampumy, predmety na špagáte kmeňa Ewe, mušle kmeňa Jorubov. zaslanie symbolických fyzických predmetov adresátovi správy a pod.
podľa jednej je to písmo tvorené obrázkami, ktoré sa vzťahuje na jazyk, ale len v takej podobe, že obrázok vyjadruje ucelenú skupinu slov, vetu alebo aj dlhší text, a to často ešte nestabilizovaným spôsobom
podľa inej definície je to písmo, ktoré sa na jazyk ešte vôbec nevzťahuje a odráža obrázkami priamo myšlienky
podľa tretej definície je to písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje priamo predmet, ktorý je znakom zobrazovaný a nie napríklad prenesené významy vyplývajúce z predmetu (o tejto definícii sa dá povedať, že je zhodná s predchádzajúcou v tom zmysle, že ak písmo zobrazuje len konkrétne objekty, tak sa dá v istom zmysle povedať, že zobrazuje priamo myšlienky)
V niektorých textoch sa ako typ písma uvádza ideografické písmo. Tento termín je veľmi problematický. Myslí sa ním:
buď písmo, ktoré vývojovo predchádzalo logografickému písmu (znaky tohto písma majú prevažne prenesený význam objektu, ktorý zobrazujú) a ktoré je čisto hypotetické, alebo
jednoducho synonymum logografického písma, alebo
akékoľvek písmo, ktorého znaky nezobrazujú zvuky, ale len významy, myšlienky a podobne.
Väčšina odborných textov o písme výslovne zdôrazňuje, že je lepšie sa tomuto termínu úplne vyhýbať.
Status
Podľa statusu (postavenia) sa rozlišuje:
súčasné písmo - písmo, ktoré sa v súčasnosti používa (vrátane umelých a liturgických)
historické písmo - písmo, ktoré bolo kedysi súčasným písmom
fiktívne písmo - písmo vytvorené spisovateľmi alebo umelcami pre fiktívne komunity
Umelosť
Rozlišuje sa:
prirodzené písmo - t.j. písmo, ktoré postupne vznikalo dlhší čas alebo bolo prevzaté od iného národa a upravované
umelé písmo - t.j. písmo, ktoré vzniklo "jednorazovo" ako umelý výtvor (v užšom zmysle sa ako umelé písmo označuje len písmo vynájdené na technicko-vedecké alebo fiktívne, t.j. televízne, literárne a pod., účely)
Smer zápisu
Ďalšia možnosť klasifikácie je podľa smeru písania:
vodorovné písmo - t.j. písmo písané do riadkov:
vodorovné písmo písané zľava doprava - napr. latinské písmo
vodorovné písmo písané sprava doľava - napr. fenické písmo
vodorovné písmo sprava doľava, v ktorom sa však niektoré výnimky (napr. čísla) píšu zľava doprava - napr. arabské písmo
bustrofedon - t.j. striedavo jeden riadok zľava doprava a ďalší sprava doľava, napr. rongorongo, lineárne písmo B
zvislé písmo - t.j. písmo písané do stĺpcov (pričom sa píše obyčajne - aj keď nie vždy - zhora dole):
zvislé písmo písané zľava doprava - t.j. prvý stĺpec je vľavo, posledný stĺpec je vpravo, napr. mongolské písmo
zvislé písmo písané sprava doľava - t.j. prvý stĺpec je vpravo, posledný stĺpec je vľavo, napr. pagva
písmo písané buď zvislo alebo vodorovne:
písmo zvislé písané zľava doprava alebo vodorovné písané zľava doprava - napr. SignWriting
písmo zvislé písané zľava doprava alebo vodorovné písané sprava doľava - napr. sogdské písmo
písmo zvislé písané sprava doľava alebo vodorovné písané zľava doprava - napr. japonské písmo, čínske písmo
iné
Podoba čiar znakov
Podľa podoby čiar či oblúkov, z ktorých sú zložené jednotlivé znaky písma, sa rozlišuje:
Kódy pre rôzne písma sveta stanovuje norma ISO 15924 z roku 2004 s názvom Codes for the representation of names of scripts. Každému písmu priraďuje štvorpísmenový a súčasne trojciferný kód. Začiatočné číslo kódu udáva aj typ písma (abecedné, abugida atď.). Tieto kódy možno používať v terminológii, lexikografii, bibliografii, lingvistike a podobne.
písmo. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N–Ž. Bratislava; Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s.
Jean, G.: Písmo pamäť ľudstva, [rok neuvedený] (po slovensky, franc. originál vyšiel v roku 1987)
Kondratov, A.: Kniha o písme, 1981 (po slovensky, rus. originál: Kniga o bukve)
Dračuk, V.: Svědkové tisíciletí, 1985 (po česky, rus, originál: Dorogami tysiačiletij)
KÉKI, Béla. 5000 let písma. Preklad Pavla Ziegová. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1984. 148 s. (Malé encyklopedie; zv. 17.) (po česky, revidovaný preklad z maďarčiny)
Eckschmitt, W.: Paměť národů, 1974 (po česky, nemecký originál: Das Gedächtnis der Völker. Hieroglyphen, Schriften und Schriftfunde)
Doblhofer, E.: Od obrázkov k písmu, 1972 (po slovensky, preklad z nemčiny)
Loukotka, Č.: Vývoj písma, 1946 (po česky)
po anglicky:
Powell, B. B.: Writing: Theory and History of the Technology of Civilization, 2011 (2009)
Robinson, A.: The story of writing, (?)2007
Rogers, H.: Writing Systems: A Linguistic Approach, 2005
Coulmas, F.: Writing Systems. An Introduction to their linguistic analysis, 2003
Coulmas, F. (ed.): The Blackwell encyclopedia of writing systems, 1996 (čiastočne online: )
Coulmas, F.: Writing Systems of the World, 1989
DeFrancis, J.: Visible Speech: The Diverse Oneness of Writing Systems, 1989
Fischer, S. R.: A History of Writing, 2001
Daniels, P. T., William, B. (eds.): The World's Writing Systems, 1996
Sampson, G.: Writing Systems, 1985
Diringer, D.: Writing, 1962
Diringer, D.: The Alphabet, 1949
Gelb, I. J.: A Study of Writing, 1963
po nemecky:
Haarmann, H.: Geschichte der Schrift, 2004
Jensen, H.: Die Schrift, 1969
Doblhofer, E.: Zeichen und Wunder, 1957
Ekschmitt, W.: Das Gedächtnis der Vôlker, 1964
Friedrich, J.: Geschichte der Schrift, 1966
po franúzsky:
Calvet: Histoire de l’écriture, 1996
Février, J.: Histoire de l’écriture, 1995
Cohen, M. - Peignot, J.: Histoire et Art de l’Écriture, 2005
po rusky:
Dračuk, V.: Dorogami tisiačiletij, 1977
Kondratov, A.: Kniga o bukve
Istrin, V. A.: Razvitije pisma, 1961
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Písmo (jazykoveda)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Písmo (jazykoveda)
