Piktografické písmo

Piktografické písmo alebo obrázkové písmo alebo piktografia môže byť:

• v širšom zmysle: akékoľvek písmo, ktorého znaky prevažne pozostávajú z obrázkov (teda napríklad aj logografické písmo a podobne)
• v užšom zmysle (synonymá sú: primitívne obrázkové písmo, frazeografické písmo, vetné písmo, deskriptívne písmo, obrázkovo-syntetické písmo): typ písma, ktorý vývojovo predchádza logografickému (a ideografickému) písmu; detaily definície tohto typu písma sa rôznia, typické definície sú (porovnaj článok typ písma (jazykoveda)):
  • písmo, ktorého znak reprezentuje ľubovoľnú celú správu (typicky vetu či skupinu slov), obyčajne odráža len obsah jazyka a nie jazykové formy (okrem toho sú jeho znaky na rozdiel od vyspelejších typov písma nestabilného charakteru)
  • písmo, ktorého znaky sú obrázky a nereprezentujú jazyk, ale priamo myšlienky/myslenie/pojmy
  • písmo, ktorého znak reprezentuje len konkrétne(jšie) veci a deje a nie abstraktné veci a deje (Tu možno dodať, že pri takejto definícii písmo fakticky zároveň z istého pohľadu naozaj reprezentuje priamo myšlienky)
  • písmo, ktorého znaky sú obrázky, ktoré (na rozdiel od neskorších typov písma) badateľne zobrazujú, to čo chcú zobraziť (teda obrázky nie sú ešte štylizované, schematizované)
  • písmo (či presnejšie predstupeň písma), ktorého obrázkové znaky nie sú štandardizované a nevzťahujú sa na jednotky reči, ale zachytávajú udalosti, vlastníkov rozličných predmetov, ich výrobcov a pod.^[1]

Piktografické písmo v užšom zmysle

Na úvod treba poznamenať, že definícia piktografického písma v užšom zmysle nie je vec len formálna, pretože vzhľadom na to, že sa obrázky (piktografia) vyskytujú aj v neskorších druhoch písma (piktografické písmo v širšom zmysle), určuje voľba definície, čo vlastne odlišuje piktografické písmo v užšom zmysle od neskorších typov písma, ktoré tiež obsahujú obrázky.

Piktografické písmo je doložené od neolitu. Na rozdiel od jaskynných malieb a podobne sa tu už obrázky neusilujú vyvolať umelecký zážitok, ale predovšetkým komunikovať, podať správu. Bývajú to záznamy o výmene tovarov, o vojnových výpravách, o love, ale vyskytujú sa aj ako náhrobné nápisy, genealógie, modlitby, vlastnícke znaky, značky výrobcov, zákazy atď. Znaky môžu byť konkrétne (ako pri jaskynných maľbách) alebo už môžu byť štylizovanejšie, schematizované.

Podľa Z. Rudy existujú dve kategórie piktografie, a to:

• a) petrogramy, petroglyfy a piktogramy na stromoch, prípadne na inom materiáli
• b) piktografické listy ako vyššie vývinové štádium.

U sibírskych národov sa piktografia vyskytovala v podobe piktografických listov. Týkali sa lovu, obsahovali recepty; u Jukagirov ich písali dievčatá, keď chceli vyjadriť svoje city nejakému mužovi. Okrem toho je známa piktografia Eskimákov mala podobu kresleného seriálu skladajúceho sa z obrázkov (často len štylizovaných) zoradených do logického a časového sledu. Jednotlivé obrázky sa nevzťahovali na slová, ale na celé vety. Piktografia je doložená aj u kmeňov v strednej Austrálie a sčasti sa dochovala dodnes, napríklad u Waljbiriov. Príslušníci tohto kmeňa rozlišujú profánne a tajné znaky. Načrtávajú ich na dosky, kamene, na telá, alebo ich kreslia do piesku, keď si rozprávajú mýty, prípadne aj keď hovoria o všedných udalostiach. Viaceré kmene piktografické písmo používali ešte v 20. storočí.

Ako piktografické písmo sa často označujú aj moderné dopravné značky, značky na letisku, medzinárodné značky na tovaroch a podobne.

Zdroj

• zdroje v článku typ písma (jazykoveda) (k definícii termínu pozri najmä Istrin 1961, k charakteristike najmä Krupa - Genzor 1989)

Referencie

1. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 339.