Slabičné písmo

Slabičné písmo (iné názvy: slabikové písmo, sylabické písmo, sylabografické písmo, sylabografia, sylabár, sylabárium, slabičné/slabikové/sylabické/sylabografické abecedné písmo, slabičné/slabikové/sylabické/sylabografické alfabetické písmo, slabičná/slabiková/sylabická/sylabografická abeceda; znak takéhoto písma (alebo znak iného písma použitý v rovnakej funkcii) sa volá sylabogram, sylabograf, slabičný/slabikový/sylabický znak) má viacero podobných (ale odlišných) definícií:

• a) písmo, v ktorom jeden znak (jedna graféma) reprezentuje jednu slabiku (aleboistujú v ňom separátne znaky pre všetky existujúce slabiky (sekvencie hlások)
• b) písmo, v ktorom jeden znak (jedna graféma) reprezentuje jednu slabiku (alebo aspoň móru), aj keď neexistujú separátne znaky pre všetky existujúce slabiky (ďalšie synonymá: fonetické písmo, fonetické abecedné písmo, fonetické alfabetické písmo, fonetická abeceda)
• c) bod b + abugida (ďalšie synonymá: polyfonémické písmo, polyfonematické písmo)
• d) bod b + logosylabické písmo
• e) bod b + spoluhláskové písmo
• f) bod b + abugida + spoluhláskové písmo

か

Slabika [ka] zapísaná japonskou hiraganou. Nedá sa rozoznať piktografický tvar a graféma predstavuje len zvuk, rovnaký v každom jazyku.

Charakteristika

Slabičný znak vyjadruje istú sekvenciu hlások, spravidla slabiku (presnejšie konkrétne KV, VK, KVK, KKV alebo KVKV, kde K = spoluhláska, V = samohláska), pričom ale obyčajne existujú aj znaky pre samostatné samohlásky. Slabičné písma mávajú okolo 80 – 120 znakov.

Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve japonský jazyk. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások.

Vznik

Slabičné písma obyčajne vznikli tak, že v pôvodne logosylabickom písme klesal podiel logogramov a rástol podiel sylabogramov. Logosylabické písma zas obyčajne vznikli tak, že sa v čisto logografickom písme aplikoval tzv. rébusový princíp.

Rozdiel voči abugide

Odlišnosť slabičného písma (hore definícia ad b) od abugidy je primárne tá, že v slabičnom písme neexistuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami. Znamená to, že napríklad znaky japonského slabičného písma hiragana か (ka), き (ki), く (ku), け (ke) a こ (ko) nemajú nič spoločné, čo by naznačovalo ich spoločnú spoluhlásku (k-).

Príklady

Norma ISO 15924 uvádza v kategórii slabičné písmo (hore definícia ad b): lineárne písmo A a B, cyperské písmo, japonské slabičné písma (t. j. najmä hiragana a katakana), na-si ke-pa, etiópske písmo, bamumské písmo, kpelle, loma (toma), mendské písmo, afaka, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo (t. j. najmä kríjske písmo), čerokézske písmo, pahawh hmong, ioské písmo (loloské písmo), vajské písmo, woleai (karolínske písmo) a nü-šu. Iné zdroje však uvádzajú lineárne písmo A a B ako logofonetické písma, etiópske písmo, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo a pahawh hmong ako abugidy.

Treba dodať, že klinové písma (ktoré sú tiež – zhruba od polovice 3. tisícročia pred Kr. – väčšinou jasne slabičné, aj keď obsahovali aj niektoré neslabičné prvky) majú v tejto norme ISO 15924 zvláštnu kategóriu.

Druhy

Viacerí autori v posledných rokoch rozlišujú v rámci slabičného písma ad definícia b:

• slabičné písmo v užšom zmysle (t. j. hore ad definícia a) – písmo, v ktorom existujú znaky pre všetky slabiky
• jadrovoslabičné písmo (iné názvy: jadrovoslabikové písmo, mórové písmo, otvorené slabičné písmo, otvorené slabikové písmo, otvorené sylabické písmo, otvorené sylabografické písmo, otvorená sylabografia, otvorený sylabár(ium)) – písmo, v ktorom existujú len znaky pre slabiky typu „samohláska“ alebo „spoluhláska-samohláska“

Sprout^[1] a Rogers^[2] rozlišujú slabičné a jadrovoslabičné písmo:

• s nízkym podielom morfografie (logografie) – napr. moderné loloské písmo, lineárne písmo B, čerokézske písmo
• s vysokým podielom morfografie (logografie) – napr. čínske písmo, mayské písmo, japonské písma

Taylor 1995^[3] rozlišuje:

• bežné slabičné písmo, napr. japonská kana
• slabičné písmo, v ktorom sa točením znaku pre spoluhlásku sa mení vyslovovaná samohláska slabiky, napr. odžibvejské písmo, kríjske písmo

Ako oddelenú skupinu má abecedné slabičné písmo (hangul).

Zdroj

1. Sprout: A computational theory of writing systems, 2000
2. Rogers: Writing Systems: A linguistic Approach, 2005
3. Taylor, I., Olson, D. R.: Scripts and literacy: Reading and learning to read alphabets, syllabries and characters, 1995

• zdroje v článku typ písma (jazykoveda)